než spoj. podraď. (ňiž)
1. záh, čiast. szsl, spiš uvádza časovú vetu obsahujúcu okolnosť, ktorá svojím trvaním al. momentom uskutočnenia
a. vymedzuje dĺžku trvania deja nadradenej vety trvaním vedľajšieho deja; kým, dokiaľ: No a tag uš śe toto platno tkalo, ňeš śe toten cali val ňestkal (Buglovce LVO); Ňež mal peňeźi, ta dobre bulo a teraz ho ňichto nesce (Fintice PRE); Ňiž davala banka, ta som bral (Brezovica SAB)
b. vymedzuje úsek, v ktorom sa uskutoční dej hlavnej vety al. vyjadruje, že sa dej hlavnej vety zavŕši do skončenia deja vedľajšej vety; zatiaľ čo, pokým: Neš on to vipráviau̯, došeu̯ cigáň (Stupava BRA); Neš oňi bili f kostele, zatád jeden chlape_dzedeu̯ srdéčko (V. Leváre MAL); Ňiš som sebe dumal, začaľi śe krucic (Lipany SAB)
c. v šar aj so zosilňovacou časticou až, až ňiž vymedzuje konečnú hranicu trvania deja hlavnej vety momentom uskutočnenia, zavŕšenia vedľajšej vety; zakiaľ, až kým: Neš sme došli dom, boski sme išli po tích krúpoch (Lamač BRA); Boli zme na virukunku dotal, neš prišla svetová vojna (Pobedim NMV); To (otruby) trebalo nazad nośidz, ňiš śe ňezmľelo (Peč. N. Ves SAB); Ňiž ju (družba nevestu) na stoleg ňepoložel śedzec, ta bula bralta (V. Šariš PRE); A fše (som išiel) jojčaci, až ňiš som ňeprišol do uvoza (Vysoká SAB)
d. v šar expr. aj ako súčasť dvojčlennej spojky než - a určuje, že dej hlavnej vety sa uskutoční, dosiahne istú mieru al. začne platiť pred ukončením deja vedľajšej vety; dovtedy ako, do toho času kým, prv ako: Neš sem došla dom, zásceri nebilo ňic (Lamač BRA); Než viskočiu̯ za ňima, kamarádú už aňi nevidzeu̯ (Jablonové MAL); Ale fčil idú na cibilňí sobáš, ne_sa ide o ohu̯áški (Chropov SKA); Ňeš śe f pecu vihorelo, ta chľib vikisnul (Lipovce PRE); Ňiš kľipňe z okom, už budze po ňim (Červenica SAB); Večera ňebudze, ňiž ňepridze ocec (Studenec LVO); Ňiž oňi ocahľi chlapa ku kraľovi, a muj Kľimko vicahnul sebe slaňinu (Milpoš SAB)
e. ako súčasť dvojslovných spojok a spájacích výrazov skôr než, predtým než, spiež než zdôrazňuje časovú okolnosť: To (víno) sa pretáčá skúre, než začne príroda hnat (Lamač BRA); Spieš ešče, než vivédli neviestu z domu, došli dvá družbové (Záh. Ves MAL); Prettím než začal donho lét, tak celí sut pobúchal (Jur p. Brat. BRA)
2. záh, čiast. šar uvádza podmetovú vetu (v nadradenej vete je sloveso s významom trvať, vyžadovať čas, námahu): To dau̯o robotu, neš to vikopali (Mokrý Háj SKA); Rog jim to vźalo, ňiš to daľi do poratku (Ďačov SAB)
3. i nežli, po komparatíve vyjadruje porovnávací vzťah; ako: Ke_ca (pivo) glho točí, je chutňejšie, ňeš ke_ca chitro točí (Mošovce MAR); Zhasňem račej, než ma maju pokutuvať (V. Bielice TOP); On povidá, že já se_múdrejší dochtor nežli f Trnavie (Koválov SEN)
niž p. než