Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

než spoj. podraď. uvádza

1. porovnávaciu vetu (výraz) pri nerovnakosti (iba po 2. st. príd. al. prísl. a po slovách iný, opačný), ako: lepší n. ja; viac, n. treba; je iný, n. sme my; ako súčasť výrazov n. aby, n. keď, n. kým, n. ktorý, n. čo spojkové al. vzťaž. vety: príliš ťažké, n. aby to zvládol; dostal iné, n. čo chcel

2. časovú vetu (často po prísl. skôr, prv, predtým): vrátia sa prv, n. odídete; je súčasťou podraď. spoj. prv n., skôr n.; prv n. odídeš, zavolaj

než spoj. podraďovacia

predtým než spoj. podraďovacia

prv než spoj. podraďovacia

než spoj. podraďovacia 1. v spojení s 2. st. prídavných mien a prísloviek al. so slovami iný, opačný ▶ uvádza spôsobovú vetu s významom porovnania al. porovnávací výraz pri nerovnakosti; syn. ako: nie je lepší, horší než ostatní; jedno dievča krajšie než druhé; neostáva mu nič iné, než poslúchnuť; stálo to menej (peňazí), než predpokladali; debata bola búrlivejšia, než sa očakávalo; To ti je beťár dievča, to ti má dakedy viacej rozumu než chlap. [M. Krno]; Dodatočne sa mi zdá, že ma Ilečko mal radšej, než som si myslel, než som si to uvedomoval. [V. Šikula]; Tento jazyk [slovenčina] sa mi zdá veľmi tajomný. Je iný než španielčina. [Sme 1996]; Recenzent by mal mať na pamäti, že je ľahšie vec posúdiť, než ju napísať. [KS 2000]
2. v spojeniach než aby, než keď, než kým, než čo, než ktorý, než aký ▶ uvádza spôsobovú vetu s významom porovnania na základe rozdielnosti: príliš zložité, než aby to zvládol; dostal iné, než čo chcel; vyzerá lepšie, než keď som ho videl minule; teraz budú o ňom oveľa viac písať, než kým žil; nebol možný iný krok, než ktorý som spravil; je to celkom iný svet, než aký ste poznali doteraz; Je toho oveľa viac, čo nás rozdeľuje, než čo nás spája. [InZ 2001]
3. často po príslovkách skôr, prv, predtým ▶ uvádza časovú vetu: vrátili sa prv, než sme očakávali; lietadlo pristálo skôr, než sme prišli na letisko; kto všetko ju chcel, než sa vydala za otca; Musíme preseknúť ten povraz prv, než sa niečo stane. [V. Mináč]; Roztrhanú fóliu [z fóliovníka] odstránime ešte skôr, než ju vietor poroznáša po záhrade. [NP 1987]
4. ako súčasť dvojslovných spojok prv než, predtým než, skôr než ▶ uvádza časovú vetu: prv než odídeš, zavolaj; skôr než stihla niečo povedať, ponúkol jej rameno; Zaviera oči, predtým než ich zavrel, zachytil ustrašený pohľad dievčatka. [J. Lenčo]; Nabudúce, skôr než niekoho zavoláte, uvažujte. [M. Hvorecký]

než spoj. podraď.

1. porovnávacia s 2. st. príd. al. prísl. (= ako) porovnáva dva predmety, javy, dve vlastnosti al. dva deje, ktoré sa odlišujú od seba mierou vlastnosti al. spôsobom deja (nekladie sa pred ňou čiarka, ak neuvádza celú vetu; kladie sa pred ňou čiarka, ak uvádza celú vetu): Je hodne vyšší než jeho žena. (Vaj.) Ja to viem lepšie než ktokoľvek iný! (Zúb.) Lepšie bude dobrotky než vadou. (Taj.) Zdal sa jej belším, než bol. (Skal.) Bolo by výhodnejšie vystavať pílu uprostred lesov, než aby drevo zvážali do Blatnian. (Zúb.) Bol veru na väčšom úpeku, než kým ležal na slnci. (Kuk.) Pochvaľujú si i viac, než to zaslúži. (Ráz.)

2. porovnávacia s 2. st. príd. al. prísl. vyjadruje výsledkový vzťah medzi hlav. a vedľ. vetou (kladie sa pred ňou čiarka): Poznala ho lepšie, než by si bola trúfala, že to povedal. (Taj.)

3. časová (obyč. s podm. spôs.) uvádza vedľ. vetu časovú a vyjadruje, že dej vedľ. vety nasleduje po deji hlav. vety (= dokiaľ, kým): Dobehnú prv, než vy odídete. (Taj.) Dlžník však prv, než by bol podpísal, poradil sa druhého fiškála. (Taj.); často v spojkových výrazoch prv než, skôr než, ešte než: Prv než urobí slávnostný sľub, posvietime si na neho. (Zúb.) Ešte než som išiel do vyhne, naučil som sa brúsiť na brúse. (Jes-á)

než spoj. podraď. (ňiž)
1. záh, čiast. szsl, spiš uvádza časovú vetu obsahujúcu okolnosť, ktorá svojím trvaním al. momentom uskutočnenia
a. vymedzuje dĺžku trvania deja nadradenej vety trvaním vedľajšieho deja; kým, dokiaľ: No a tag uš śe toto platno tkalo, ňeš śe toten cali val ňestkal (Buglovce LVO); Ňež mal peňeźi, ta dobre bulo a teraz ho ňichto nesce (Fintice PRE); Ňiž davala banka, ta som bral (Brezovica SAB)
b. vymedzuje úsek, v ktorom sa uskutoční dej hlavnej vety al. vyjadruje, že sa dej hlavnej vety zavŕši do skončenia deja vedľajšej vety; zatiaľ čo, pokým: Neš on to vipráviau̯, došeu̯ cigáň (Stupava BRA); Neš oňi bili f kostele, zatád jeden chlape_dzedeu̯ srdéčko (V. Leváre MAL); Ňiš som sebe dumal, začaľi śe krucic (Lipany SAB)
c. v šar aj so zosilňovacou časticou až, až ňiž vymedzuje konečnú hranicu trvania deja hlavnej vety momentom uskutočnenia, zavŕšenia vedľajšej vety; zakiaľ, až kým: Neš sme došli dom, boski sme išli po tích krúpoch (Lamač BRA); Boli zme na virukunku dotal, neš prišla svetová vojna (Pobedim NMV); To (otruby) trebalo nazad nośidz, ňiš śe ňezmľelo (Peč. N. Ves SAB); Ňiž ju (družba nevestu) na stoleg ňepoložel śedzec, ta bula bralta (V. Šariš PRE); A fše (som išiel) jojčaci, až ňiš som ňeprišol do uvoza (Vysoká SAB)
d. v šar expr. aj ako súčasť dvojčlennej spojky než - a určuje, že dej hlavnej vety sa uskutoční, dosiahne istú mieru al. začne platiť pred ukončením deja vedľajšej vety; dovtedy ako, do toho času kým, prv ako: Neš sem došla dom, zásceri nebilo ňic (Lamač BRA); Než viskočiu̯ za ňima, kamarádú už aňi nevidzeu̯ (Jablonové MAL); Ale fčil idú na cibilňí sobáš, ne_sa ide o ohu̯áški (Chropov SKA); Ňeš śe f pecu vihorelo, ta chľib vikisnul (Lipovce PRE); Ňiš kľipňe z okom, už budze po ňim (Červenica SAB); Večera ňebudze, ňiž ňepridze ocec (Studenec LVO); Ňiž oňi ocahľi chlapa ku kraľovi, a muj Kľimko vicahnul sebe slaňinu (Milpoš SAB)
e. ako súčasť dvojslovných spojok a spájacích výrazov skôr než, predtým než, spiež než zdôrazňuje časovú okolnosť: To (víno) sa pretáčá skúre, než začne príroda hnat (Lamač BRA); Spieš ešče, než vivédli neviestu z domu, došli dvá družbové (Záh. Ves MAL); Prettím než začal donho lét, tak celí sut pobúchal (Jur p. Brat. BRA)
2. záh, čiast. šar uvádza podmetovú vetu (v nadradenej vete je sloveso s významom trvať, vyžadovať čas, námahu): To dau̯o robotu, neš to vikopali (Mokrý Háj SKA); Rog jim to vźalo, ňiš to daľi do poratku (Ďačov SAB)
3. i nežli, po komparatíve vyjadruje porovnávací vzťah; ako: Ke_ca (pivo) glho točí, je chutňejšie, ňeš ke_ca chitro točí (Mošovce MAR); Zhasňem račej, než ma maju pokutuvať (V. Bielice TOP); On povidá, že já se_múdrejší dochtor nežli f Trnavie (Koválov SEN)

niž p. než

než spoj
A. podr
1. po komp vyj. porovnávací vzťah, ako: komuz by lepe daty nez tomu, kto gich prwe mel (ŽK 1454); aby sam radney uzywal nez kdo cydzy (P. ĽUPČA 1560); ona wyceg pracowala než ya (KRUPINA 1694); watša tiercha leži na nich než na tich, kteri woly drža (TRENČÍN 1712); laetandum magis quam dolendum: rádňég se má weseliti než zarmucowati (KS 1763)
F. blyssa kossela nez dolomán (PG 1656)
2. po zápore vyj. obmedzenie, iba, len: zadny nemuoz nabywati ginssyho prawa, nez czoz gest gemu przyrozene (ŽK 1473); ten pak statek nepržinaležy ziadnemu ginemu nez tym syrotkam (SUČANY 1571); pane rychtary, toho bych wam wernie rada prala nicz ginacže než yako sama sebe (LADOMER 1573); tá prísaha neni než púha sprostá, makawá lež (ASL 1678); v nem (v chotári) nic jineho se nerodi než samo toliko oves a neco maličko jačmena (V. BOROVÉ 1775 LP)
3. uvádza časovú vetu s dejom, ktorému predchádza dej hlavnej vety; často ako súčasť podraďovacej spojky prvé n.: pak li vmrze geden prwe, nez prawo przeygde, temv gde o hrdlo (ŽK 1473); a my gsme tehdyz na wasse cztne prawo se brali, ale oni su netbali a sweho suseda w tom branili, než až gsme stawkami prawie dotiskli (BECKOV 1508 SČL); a to kopane prweg bilo, nez on luku zoral (TRENČÍN 1619); ey, než ten den prigde a gest se kaťi, pomoz tež nám milosti te swaté vžiťi (CC 1655); prwé nežly sa podrobuge srdco čloweka, nadúwá sa a prwé než sa oslawuge, ponižuge sa; wytáhni Yeremiássa proroka z gami prwe, než zemre (KB 1757); cyzoložnik, prwe než do pekla prichaza, gest nad wssech negpsotnegssy (MC 18. st)
B. prir
1. spája vety al. ich členy, vyj. odporovací vzťah, ale, lež: (ten dom) nebyl nykdy any pansky any ffoytowsky, nez miesky (s. l. 1479 SČL); ya sem syrotnie neprodal, nez swoge, czo sem za penize kupil (TOPOĽČANY 1552); asskolwek mym psanym tolko was obtezugem, ness musym, nebo nasse sprawedlywost nas k tomu nuty (ŽARNOVICA 1596); zaplatim tebe, mily bratre, než podme do Bátowiec a nalegme aldomass (BÁTOVCE 1606); jim jejich luny zaslužene nechtel platiti, než aby jemu odpoly darmo robili (BOCA 1610); gá na gednom chlebě s njm nechcem žitj, než sám swým hospodarem budu (MP 1718)
2. na začiatku vety má nadväzovaciu platnosť a vyj. mierny odporovací vzťah, avšak: o ty nesnaze mnoho sme sskody, nakladow a praczy wzali. Nez o dalssie, czo by se tykalo pana, neb-ly krale, myt o tom newiemy (VARÍN 1485 SČL); potom on chtel na nie žalowati a pod prangier obidwe dati. Než ya sem prosyla meho muže, aby to neudielal (P. ĽUPČA 1582); oni odtud precž ysslj, ale newiem, kde. Než hned po chwili slissal sem krik (KRUPINA 1643); wgem y o tom dobre, že ani sam dosti nemohol pochopiti tu swogu weselost. Ness ale, o, mug čloweče krestansky, k tebe sa ga guss obracam (MS 1758)
3. je súčasťou dvojčl. spojok nielen -než (také), kt. vyj. stupňovací vzťah: čemu guz nelen se diwilj, nez strapilj a zhrozilj se wssecj (KT 1753); gak obzwlastny gest učitel smrt, ano, nielen učitel, ness take y lekar podobny gest (MK 18. st)
4. vyj. eventualitu al. vylučovací vzťah, alebo: ta putnička či bola ďalej v Hiadli, než len v tvojom dome? Ano, všade bola po domiech (S. ĽUPČA 1732 CM)