Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

nešťastný príd.

1. ktorého, ktorý stihlo nešťastie, úbohý: n. stroskotanec, n-á rodina

2. zronený, zdrvený, zúfalý: n. pohľad; byť (celý) n. z neúspechu

3. kt. prináša nešťastie, osudný, zlý: n-á náhoda, n. deň

4. expr. kt. spôsobuje nepríjemnosti: kde je to n-é pero?

nešťastne prísl.: n. pochodiť; tváriť sa n.; n. sa zaľúbiť; n. zasiahnuť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nešťastný; nešťastne prísl.

nešťastný -ná -né 2. st. -nejší príd.

nešťastný -ná -né príd. 1. 2. st. -nejší ▶ ktorého postihlo nešťastie, niečo zlé, nedobré; syn. úbohý, biedny: nešťastné deti siroty; ach, ty nešťastné stvorenie!; bola to nešťastná rodina; Plakal nad osudom nešťastného brata. [M. Zelinka]
2. 2. st. -nejší obyč. v doplnkuktorý nepociťuje šťastie, radosť, ktorý sa neteší, ktorého trápia starosti, problémy; syn. smutný; op. šťastný, radostný: cítila sa veľmi nešťastná, že neprišiel; zo správy zostali všetci celí nešťastní; Aj tí najnešťastnejší driemali v slastnej predstave, že raz určite budú šťastní. [J. Kot]
3. 2. st. -nejší ▶ prezrádzajúci smútok, svedčiaci o smútku; syn. smutný, neradostný: n. pohľad; nešťastná tvár; nešťastné oči matky; privítala ho s nešťastným úsmevom na tvári
4. 2. st. -nejšínenaplnený šťastím, príjemnými, radostnými chvíľami, neprebiehajúci v šťastí: nešťastné manželstvo; príbeh nešťastnej lásky; prežili spolu najnešťastnejšie obdobie života
5. ▶ prinášajúci nešťastie, trápenie, tragické chvíle, osudný: nešťastná náhoda; nešťastná poľovačka; nešťastnou zhodou okolností sa im nepodarilo stretnúť; smrť spôsobil n. pád zo schodov; stalo sa to v to nešťastné ráno
6. expr. ▶ spôsobujúci komplikácie, nepríjemnosti, zmätky, nesprávny, nevhodný: nešťastné rozhodnutie; ach, to nešťastné meškanie; odohrať niekoľko nešťastných zápasov; pre tie nešťastné voľby nemohol odcestovať; ten tvoj n. priateľ zasa všetko domotal; Vie, že volil nešťastné slová. [R. Jašík]; Jeme ten nešťastný guľáš už tretí deň! [V. Handzová]

-ný/1305277±925 1.67: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 237481→237041
+309
−283
roč/12936 schop/9960 spokoj/8096 hlav/6317 šťast/5960 ochot/5579 zodpoved/3340 skúse/2834 úspeš/2628 povin/2404 ver/2254 sil/2109 obyčaj/2098 slobod/2066 samot/1969 súčas/1894 vďač/1886 policaj/1870 hlad/1817 pl/1766 pek/1765 smut/1627 nadše/1627 pokoj/1554 prítom/1549 vlast/1485 skutoč/1452 moc/1445 význam/1441 nešťast/1391 šikov/1354 úprim/1253 (2401/139315)

-tný/130530 1.48: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 36575 šťastný/5960 ochotný/5579 samotný/1969 smutný/1627 vlastný/1485 nešťastný/1391 čestný/1105 inteligentný/1048 mohutný/582 ozajstný/537 nevlastný/422 krstný/420 statný/388 (365/14062)

nepriaznivý ktorý nepredstavuje nič pozitívne, výhodné vo vzťahu k niekomu (op. priaznivý) • nežičlivýneprajný (op. žičlivý, prajný): nepriaznivá, nežičlivá, neprajná dobaškodlivý (spôsobujúci nejakú škodu, ujmu): škodlivý vplyv prostredia na organizmusnedobrýkniž. neblahý: osud je voči nemu nepriaznivý, nedobrý; mal na neho nepriaznivý, neblahý vplyvneradostnýneutešenýzlý: mám pre teba neradostné, zlé správy; situácia je neradostná, neutešenánešťastný (prinášajúci nešťastie): nešťastná zhoda okolnostínepríjemný (op. príjemný): vyvolať nepriaznivý, nepríjemný dojemnevýhodnýnevhodnýnevyhovujúcineželateľnýnežiaduci (ktorý neprináša výhodu; op. výhodný): nevýhodný stav zápasu; dostať sa do nevýhodného, nevyhovujúceho postavenia; neželateľný, nežiaduci vplyvnelichotivýneuspokojivý (ktorý neprináša uspokojenia): zvrátiť nelichotivý, neuspokojivý výsledok (v hokeji); kritika bola pre neho nepriaznivá, nelichotivázápornýnegatívny (obyč. pri hodnotení niečoho): kniha vyvolala záporný, negatívny ohlas (op. pozitívny) • ťažkýexpr. pľuhavý (spôsobujúci ťažkosti): žiť v ťažkom období vojny; nepriaznivé, pľuhavé okolnostipren. macošský


neradostný ktorý je bez radosti, šťastia; ktorý nevyvoláva pocit radosti (op. radostný) • neutešený: prežil neradostné, neutešené detstvo; neutešená spoločenská situáciasmutnýbezútešnýskľučujúci (naplnený smútkom; vyvolávajúci pocit depresie; op. veselý): viedol smutný, bezútešný život; dostal smutnú, skľučujúcu správu; bezútešný, skľučujúci výhľadnešťastnýtrpký (naplnený nešťastím; vyvolávajúci pocit beznádeje; op. šťastný): nešťastný, trpký životný údel; bol na neho nešťastný pohľadpochmúrnypošmúrnyťaživýtiesnivý (vyvolávajúci pocit duševnej ťažoby; svedčiaci o tomto pocite): pochmúrny, pošmúrny kraj; pochmúrna, pošmúrna nálada; prenasledovali ho tiesnivé, ťaživé myšlienkynedobrýzlý (op. dobrý): neradostná, nedobrá chvíľa; vládli tu neradostné, zlé pomery


nešťastný 1. ktorý má pocit vnútornej bolesti, nespokojnosti, smútku až zúfalstva; svedčiaci o tom (op. šťastný, blažený) • smutnýchmúrny: z neúspechu bol nešťastný, smutný; sedel celý smutný, chmúrny; vrhol na ženu nešťastný, smutný pohľadzronenýzarmútenýskormútenýskľúčený (naplnený žiaľom): zronení, zarmútení pozostalí; skormútené, skľúčené tvárezúfalýexpr. zdrvený (veľmi nešťastný): zúfalí, zdrvení rodičiaexpr. prenešťastný

2. ktorému sa prihodilo niečo zlé, nepriaznivé (op. šťastný) • nešťastlivý: nešťastný, nešťastlivý postihnutýúbohýbiedny: nešťastné, úbohé siroty; úbohý, biedny ľudpoľutovaniahodný: poľutovaniahodný alkoholikexpr. prenešťastný

3. ktorý má zlý priebeh, zlé následky; ktorý vyvoláva pocit smútku, duševného trápenia (op. šťastný) • neradostnýnepríjemný: prežil nešťastné, neradostné detstvo; boli to nešťastné, nepríjemné chvílenepriaznivý (op. priaznivý): nešťastný, nepriaznivý vývin udalostí; nepriaznivá zhoda okolnostíčierny: čierny rokneblahýzlý (op. dobrý): neblahý, zlý osud; dnes mám nešťastný, zlý deňosudnýkniž. fatálny (zapríčinený zlým osudom): stalo sa to v tej osudnej chvíli; bol to fatálny omyltragický (s veľmi zlými následkami): nešťastný, tragický koniec života; tragická udalosťtrúchlivý (spôsobujúci veľký žiaľ; op. radostný): nešťastná, trúchlivá správaexpr. prenešťastný


osudný 1. ktorý prináša akoby nikým nezapríčinený nepriaznivý stav al. zmenu • osudovýnešťastnýkniž. fatálny: dopustiť sa osudnej, osudovej, nešťastnej chyby; ocitnúť sa v osudnej, fatálnej situáciizlý: nastala osudná, zlá chvíľa; urobiť zlé rozhodnutietragickýkniž. ominózny (ktorý prináša nešťastie, tragédiu): tragická, ominózna udalosť

2. p. osudový, rozhodujúci 1, významný 1, závažný 1


smutný ktorý je zasiahnutý, preniknutý smútkom (o človeku a jeho prejavoch); ktorý spôsobuje al. prezrádza smútok (op. veselý) • neveselýbezúsmevný: vyšiel z dverí smutný, neveselý; smutný, neveselý, bezúsmevný príbehťažkomyseľnýkniž.: trudnomyseľnýtrudnýzried. trudnatý (uzavretý do seba, so smutnými myšlienkami): ťažkomyseľný, trudnomyseľný človekskľúčenýsklesnutýskleslý (duševne ochabnutý): byť veľmi skľúčený, sklesnutýstiesnený (ktorého niečo ťaží, ktorý sa cíti nesvoj): celá je stiesnenáskormútenýzarmútenýzronený (trápiaci sa pre niečo, bolestne zasiahnutý) • zastar. kormútlivý: skormútení, zarmútení, zronení rodičia; skormútená, zarmútená, zronená tvárustaranýustarostenýutrápenýužialenýužalostenýnešťastný (ktorý sa duševne trápi, ktorý má starosti, problémy a pod.): už dlhší čas ho vídať ustaraného, utrápeného, užialeného, užalosteného, nešťastnéhorozžialenýrozžalostenýrozsmutnenýzried. bolestiplnýexpr.: rozboľavenýrozbolenýrozbolestenýrozbolestnený: rozboľavené srdcevážny: čakala vážna, bez úsmevunár. zabanovaný (ktorému je ľúto za niekým al. niečím, čo už pominulo, čo už nemožno vrátiť späť): zabanovaný hľadí von oblokomzarmucujúcineradostný (op. radostný): priniesol zarmucujúcu, neradostnú správupochmúrnypošmúrnybezútešnýkniž.: ponurýponurný: ocitnúť sa v pochmúrnej, pošmúrnej, bezútešnej krajineneutešený: neutešené pomeryzádumčivýclivýkniž. tklivýmelancholický (smutný a túžobný): zádumčivá, clivá, tklivá melódia; melancholická náladasentimentálnysladkobôľny (príjemne smutný) • expr. vzdychavý: sentimentálna, sladkobôľna, vzdychavá básničkabaladický (smutný ako v balade): baladický príbehzúfalýzlomený (prezrádzajúci zúfalstvo, beznádej): zúfalý, zlomený hlastrpkýbolestnýpren. pokrivený: trpký, bolestný, pokrivený úsmevpren. vyhasnutý (bez iskry, bez života, záujmu): vyhasnuté očikniž. žiaľnybôľnyžalostnýkniž. žalostivý (plný žiaľu): žiaľna, bôľna rozlúčkaelegickýtrúchlivýkniž. trúchly: trúchlivé spomienkysvetobôľnychmúrnypesimistickýkrušnýčiernyexpr.: temnýtmavý: chmúrne, pesimistické, temné, tmavé myšlienky; krušné časy; čierne dnitragickýdramatický: tragický, dramatický koniecexpr. presmutný (veľmi smutný)


úbohý 1. ktorý vzbudzuje súcit, poľutovanie • poľutovaniahodný: úbohý, poľutovaniahodný tvor, človekbiedny: biedna vdovaexpr.: neborkýnevoľný: nik sa nezľutoval nad neborkými sirotami; dieťa moje nevoľnéubiedenýzúboženýzbedačenýzastar. ubedovaný (telesne i duševne zničený): fotografie ubiedených, zúbožených, zbedačených ľudí postihnutých zemetrasením; tábory pre zúbožených, zbedačených utečencov; ubedovaná hlavička (J. Kráľ)nešťastný (ktorého stihlo nešťastie): zaplakala nad nešťastnou rodinouexpr. hriešny: hriešna stvoraexpr.: úbohučkýpreúbohýhovor. expr. uhriešený (J. Horák)expr. zried.: zbedárenýzbedovanýzbiedený

2. p. biedny 1, 2, slabý 2, mizerný 1 3. p. obmedzený 1, nízky 2


zúfalý 1. ktorý (si) zúfa • malomyseľný: zúfalý, malomyseľný človek; je celkom zúfalýzronenýzdrvenýnešťastný (zúfalý a utrápený): odišiel zdrvený

2. ktorý vyjadruje stav beznádeje; svedčiaci o beznádeji • beznádejný: zúfalá, beznádejná situáciabezútešnýbezvýhľadnýbezvýchodiskovýbezvýchodný: bezútešné, bezvýchodiskové položeniežalostnýneutešenýdezolátny: je v žalostnom, dezolátnom stavezastar.: dešperátnyzúfanlivý: dešperátny, zúfanlivý výkrik

3. p. veľký 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nešťastný príd.

1. postihnutý nešťastím, biedny, úbohý: n. človek, n-á žena, n-é dievča; cítiť sa n.; Ja som veľmi nešťasná! (Tim.)

2. zapríčiňujúci, obsahujúci nešťastie, nehodu al. nehody, nezdary ap., osudný: n-á chvíľa, n-á náhoda, n. deň, n. osud;

3. prejavujúci zúfalosť, zúfalý: Celá nešťastná hľadela pred seba. (Jégé)

4. expr. spôsobujúci nepríjemnosť, starosti: Nešťastné dieťa, čos` to urobila! (Kuk.) To ho ten nešťastný Martin iste kdesi zapatrošil. (Jégé);

nešťastne prísl.

neščesný p. nešťastný


nešťastný príd. (ňeśčesni)
1. strsl, zsl, miest. vsl ktorého stihlo nešťastie: Teraz ľen maď ňešťasná, s takou ďieukou ňepodarenou (Dol. Lehota DK); Tak si aj čľenke, vieťe, na noháh obrábau̯, maznáke, koľená, lakťe, ňešťasnej človek (Lešť MK)
2. trpiaci nešťastím, veľmi smutný, zronený, zúfalý: Maj sin edo_neščäsní! (Sása REV); Celá neščasná videla takého Jana (Prejta ILA); Prečo si mi ti, sin mój, takí neštasní?! (Val. Belá PDZ); Muj chlop bul barz ňeśčesni (Niž. Hrabovec VRN)
3. ktorý prináša nešťastie, osudný, zlý: Od rana mám ňešťasní ďeň (Kláštor p. Zniev. MAR); Neššasná náhoda, že si chlapedz nemohél vivolit také remeslo, jako ssel (Skalka n. Váh. TRČ); Prišla tota ňeščesna vojna (V. Kazimír TRB)
4. spôsobujúci nešťastie, nepríjemnosti, nebezpečný: Končitie nože sa ňešťasnie, ľebo sa muože s ňimi do chrpta pichnúť (Nitrica PDZ)

nešťastný [-šťas(t)n-, -štestn-, sčas(t)n-, -ščes(t)n-, -sčasn-] príd
1. postihnutý nešťastím, biedny, úbohý: nešťastná je panna (ASL 1560/ 1603-04); nyestyassna matyi (KRUPINA 1737); calamitosus: bjdný, nuzný, psotný, myzerný, nesstiastný, w bjde postawený (WU 1750); ku nam nešťastnym a mizernym Oravskeho vidieka obyvatelom (ORAVA 1776 LP); mi nessťestný Slowáci (BA 1789)
2. spôsobujúci, prinášajúci nešťastie, nezdary, osudný: dekugy, žes’ mě této nocý ode wssech nesstiásnich wěcý a nebespečenstwy zachowal (BK 1581); roku predešleho skrze neščasny ohen sme vyhoreli (zuBÁK 1686 LP); s teg prjcini k sl. stoliczi w takowegto nasseg nesstastneg prjhode se utjkame (PAVLOVA VES 18. st); rozpustile dety običagne nessčasnu, ohawnu smrtu z tehoto sweta se odebiragu (WS 18. st) hroznou
L. parra: nessťásny wták (KS 1763) ktorého hlas veštil nešťastie; subst n. m nešťastník, úbožiak: tén nessťásny opitowal se, či-ly gest mocny na nebi (KB 1756); ga - prawi nesstasny - žadneho požehnani boskeho we wecach mogich hospodarskich necitim (MS 1758); n-é s nešťastie, nezdary: dobreho y zleho, sstesty, nesstasneho nemass se zarykatj (BV 1652); -e prísl k 1, 2: nech nesstiasne zemru (SK 1697); ale, och, gak nešťasne pochodjl (MP 1718); (námorníci) z lodi do more k nim (morským sirénam) wiskakugu a nesstiasne od nich rossarpani a zežrani biwagu (MS 1758); infeliciter: nessťásňe, nessťásliwe (KS 1763); hňeď ve vrátech ňešťastňe spadla, krki zlomila (BR 1785); -osť ž
1. stav nešťastia: posledek radosty sweta gest wečna žalost a nesstastnost (Le 1730)
2. nešťastie: (Bože) tak tež mne dnes s twu mocy sprost wssj nesstiastností (PoP 1723-24)

Zvukové nahrávky niektorých slov

nešťastný: →speex →vorbis
cítil sa veľmi nešťastný il se sentit très malheureux
najmä keď je nešťastný surtout lorsqu'il est malheureux
nešťastné ostrovy, ktoré nám malencontreuses îles, qui nous
ona je taká nešťastná elle est si malheureuse
opustila svojho nešťastného otca quitté son malheureux père
si istý, že môj nešťastný sûr que mon malheureux
šťastných či nešťastných, uspokojených heureux ou malheureux, satisfaits
že som strašne nešťastná que je suis horriblement malheureuse
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu