na nešťastie, zried. pís. i nanešťastie čast. vyjadruje ľútosť, poľutovanie nad niečím, bohužiaľ
nešťastie, -a str.
1. nešťastná príhoda, udalosť, nehoda: zaviniť, zapríčiniť n., zabrániť n-iu, stalo sa, prihodilo sa (mu) n., zastihlo (postihlo, stihlo) ho n.; (autá) ženú sa na miesto nešťastia (Tat.); čaká ho n. stane sa mu, navštívilo, stretlo ho n. zastihlo, stalo sa mu
● stáť, vyzerať ap. ako hromádka (kôpka) n-ia o biedne vyzerajúcom človeku al. niekoľkých ľuďoch; na nešťastie na veľkú škodu, bohužiaľ: Na moje nešťastie hasiči mali ples. (Jes.); šťastie v n-í o nehode, ktorá nemala tragický koniec; Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch (prísl.) postihne vždy človeka. Nešťastie nechodí (nikdy) samo (prísl.) po jednej nehode často nasleduje druhá.
2. nepriaznivé, zlé položenie, nepriaznivý stav, zlý životný údel, utrpenie, trápenie: doniesť, priviesť niekoho do n-ia, prísť, dostať sa do n-ia; tešiť sa, radovať sa z n-ia niekoho; národné n. (Škult.); Ty pokladáš za toľké nešťastie vydať dcéru do môjho domu? (Kuk.); expr. Akoby sa na Janka navalila hora nešťastia (Mor.) veľké trápenie.
● hotové n. skutočná, naozajstná pohroma; v šťastí i (aj) v n-í za každých okolností, vždy; Ach, ty moje nešťastie, — pomyslela si Jonáška (Laz.) o človeku, ktorý spôsobuje trápenie