Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

nešťastie -ia s.

1. príhoda so zlým zakončením, tragická udalosť, nehoda: železničné n., prihodilo sa mu n., zaviniť n. (v doprave)

2. zlé položenie, zlý údel, trápenie: pomáhať ľuďom v n-í, prenasleduje ho n.

dostať sa, prísť do n-ia

stáť, vyzerať ako kopa, kôpka, hŕba n-ia strápene; šťastie v n-í; šťastie v hre, n. v láske; n. nechodí po horách, ale po ľuďoch; n. (nikdy) nechodí samo;

na nešťastie → nanešťastie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nanešťastie, na nešťastie čast.
nešťastie ‑ia ‑í s.

nanešťastie, pís. i na nešťastie čast. ▶ vyjadruje poľutovanie, sklamanie, bezmocnosť a pod.; syn. žiaľ, bohužiaľ; op. našťastie, na šťastie: n. sa počasie veľmi zhoršilo; podujatie sa n. veľmi nevydarilo; Po nebohej mame som nanešťastie až príliš precitlivená. [K. Lászlová]; Mal som iba osem rokov, keď sme na nešťastie stratili mamičku. [A. Pauliny]


nešťastie -tia -tí s. 1. ▶ nečakaná, náhla udalosť so zlým (tragickým) koncom, nešťastná príhoda, nehoda: automobilové, letecké n.; nešťastia na cestách, na mori; obete banských nešťastí; následky prírodných nešťastí; vyšetrovať príčiny železničného nešťastia; prísť na miesto nešťastia; pri nešťastí zahynuli všetci členovia posádky
2. ▶ nepriaznivé, zlé položenie, nepriaznivý, zlý stav: dostať sa, prísť do nešťastia; v nešťastí sa človek nesmie opúšťať; bol ľahostajný k cudziemu nešťastiu; Čoskoro sa na nich začali valiť aj iné nešťastia. [A. Habovštiak]
fraz. byť/stáť/tváriť sa/vyzerať ako kôpka nešťastia pôsobiť utrápene; mať šťastie v nešťastí al. bolo to šťastie v nešťastí nepriaznivá situácia nemala tragický koniec; stretlo/stihlo ho nešťastie stalo sa mu niečo zlé; [to je] hotové nešťastie skutočný problém, starosť ◘ parem. nešťastie nechodí po horách [‚ ale po ľuďoch] ľudský život často sprevádza trápenie, nešťastie; šťastie v kartách, nešťastie v láske
na nešťastienanešťastie

kalamita nepriaznivý stav spôsobený nečakaným nedostatkom al. prebytkom niečoho • pohroma: snehová kalamita, pohromanešťastie: pomáhať ľuďom v nešťastízmätokchaos: spôsobiť zmätok, chaos v zásobovaní

p. aj katastrofa


katastrofa neočakávaná udalosť so zlým zakončením • pohroma: živelná katastrofa, pohromanešťastie: železničné nešťastiedráma: prežiť drámutragédia: rodinná tragédiaranaúder: strata matky bola preňho veľká ranakalamita (nepriaznivá situácia vyvolaná živelným al. iným zásahom): snehová kalamitakarambol (zrážka dopravných prostriedkov): na ceste sa stal veľký karambolspúšť: hurikán spôsobil spúšťhovor. dopustenie: zažil hotové dopustenieexpr. pliagakniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštíveniekniž. apokalypsa: apokalypsa vojnykniž. kataklizma


nehoda nešťastná, nepríjemná udalosť • nešťastie: dopravná nehoda, dopravné nešťastiehavária: zahynúť pri haváriizrážka (prudký náraz pohybujúcich sa telies do seba): zrážka vlakovhovor. karambol (zrážka dopravných prostriedkov): byť svedkom karamboluhovor. malér: zažiť malér

p. aj nešťastie 1


nešťastie 1. príhoda so zlým koncom • úderrana: smrť matky bolo preňho veľké nešťastie, bol preňho veľký úderhovor. dopustenie: zažil hotové dopusteniekniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenienehodahovor. malér: dopravná nehoda, dopravný malértragédiakatastrofa (veľké nešťastie s osudnými následkami): letecké nešťastie, letecká katastrofa, rodinná tragédiapohroma: vojnová pohromadráma: prežiť drámu

2. zlé položenie, zlý údel • trápenie: pomáhať ľuďom v nešťastí, v trápeníkliatba (nepriazeň osudu): visí nad nimi kliatbazlé: žena zachráni muža od veľa zlého (Timrava)neúspechnezdar (nevydarený výsledok): neúspech, nezdar sa ho bolestne dotkolhovor.: smolapech: má v živote smolu, pechexpr. pliaga: mor a cholera bývali veľké pliagyhovor. expr. zlomkrk: súd, to je zlomkrk pre sedliaka (Rázus)


tragédia 1. dramatický útvar s nezmieriteľným konfliktom (op. komédia): Shakespearove tragédie, francúzska klasická tragédiazastar. trúchlohra

2. neočakávaná udalosť so zlým zakončením: rodinná tragédiakatastrofa: živelná katastrofanešťastie: letecké nešťastiedráma: prežiť drámupohroma: vojnová pohromaranaúder: strata otca bol preňho veľký úderhovor. dopustenie: zažil hotové dopusteniekniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštíveniekniž.: apokalypsakataklizma

3. p. tragika


žiaľ2 vyjadruje poľutovanie, ľútosť, sklamanie • žiaľbohubohužiaľ: žiaľ, žiaľbohu, nikto mu neprišiel na pomoc; bohužiaľ, zásoby sa už minulinanešťastie, pís. i na nešťastie: nanešťastie boli tam aj jeho rodičiaškoda: škoda, mali ste sa ponáhľaťfraz. ľutujem: ľutujem, prišli ste neskorofraz. nič sa nedá robiť: nič sa nedá robiť, budete musieť prísť zajtra

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

na nešťastie, zried. pís. i nanešťastie čast. vyjadruje ľútosť, poľutovanie nad niečím, bohužiaľ


nešťastie, -a str.

1. nešťastná príhoda, udalosť, nehoda: zaviniť, zapríčiniť n., zabrániť n-iu, stalo sa, prihodilo sa (mu) n., zastihlo (postihlo, stihlo) ho n.; (autá) ženú sa na miesto nešťastia (Tat.); čaká ho n. stane sa mu, navštívilo, stretlo ho n. zastihlo, stalo sa mu

stáť, vyzerať ap. ako hromádka (kôpka) n-ia o biedne vyzerajúcom človeku al. niekoľkých ľuďoch; na nešťastie na veľkú škodu, bohužiaľ: Na moje nešťastie hasiči mali ples. (Jes.); šťastie v n-í o nehode, ktorá nemala tragický koniec; Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch (prísl.) postihne vždy človeka. Nešťastie nechodí (nikdy) samo (prísl.) po jednej nehode často nasleduje druhá.

2. nepriaznivé, zlé položenie, nepriaznivý stav, zlý životný údel, utrpenie, trápenie: doniesť, priviesť niekoho do n-ia, prísť, dostať sa do n-ia; tešiť sa, radovať sa z n-ia niekoho; národné n. (Škult.); Ty pokladáš za toľké nešťastie vydať dcéru do môjho domu? (Kuk.); expr. Akoby sa na Janka navalila hora nešťastia (Mor.) veľké trápenie.

hotové n. skutočná, naozajstná pohroma; v šťastí i (aj) v n-í za každých okolností, vždy; Ach, ty moje nešťastie, — pomyslela si Jonáška (Laz.) o človeku, ktorý spôsobuje trápenie

Morfologický analyzátor

nešťastie podstatné meno, stredný rod

(jedno) nešťastie; (bez) nešťastia; (k) nešťastiu; (vidím) nešťastie; (o) nešťastí; (s) nešťastím;

(štyri) nešťastia; (bez) nešťastí; (k) nešťastiam; (vidím) nešťastia; (o) nešťastiach; (s) nešťastiami;

nešťastie
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) nešťastie
G (bez) nešťastia
D (k) nešťastiu
A (vidím) nešťastie
L (o) nešťastí
I (s) nešťastím
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) nešťastia
G (bez) nešťastí
D (k) nešťastiam
A (vidím) nešťastia
L (o) nešťastiach
I (s) nešťastiami

Zvukové nahrávky niektorých slov

nešťastie: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor