nečujný príd. nepočuteľný, tichý, nezvučný: n-é kroky;
nečujne prísl.: n. sa prikradnúť;
nečujnosť -i ž.
nečujne 2. st. -nejšie prísl. ▶ s takou malou intenzitou zvuku, ktorá sa (takmer) nedá zachytiť sluchom, veľmi ticho; syn. potichu, nepočuteľne; op. počuteľne: n. sa plaziť, zakrádať; n. kráčať po tráve; n. niečo zašepkať; dvere sa n. otvorili; Nebeská klenba sa nečujne posunula. [J. Blažková]; Pokročila som dopredu a usilovala som sa čo najnečujnejšie rozhrnúť zemiakové listy. [O. Feldeková]
nečujne 1. porov. nečujný 1 2. porov. necitlivý 2 3. p. ticho1 1
ticho1 1. nevydávajúc al. nespôsobujúc nijaký zvuk; vydávajúc al. spôsobujúc veľmi slabý zvuk (op. hlasno) • potichu: ticho, potichu sa zakrádal po chodbe; ticho, potichu sa rozprávali až do polnoci • nečujne • nehlučne • bezhlučne • bezhrmotne: nečujne, nehlučne sa priblížil ku skupinke; motor beží bezhlučne, bezhrmotne • bezhlasne • bezzvučne • nehlasne • nezvučne: auto išlo dolu kopcom bezhlasne, bezzvučne s vypnutým motorom; nehlasne, nezvučne pohybovala perami • nepočuteľne: lietadlo nepočuteľne preletelo v obrovskej výške • šeptom • šepkom • pošepky • hovor. pošušky (o rozprávaní): šeptom, pošepky jej čosi vravel • tlmene • pridusene: tlmene, pridusene na nás zavolal • hud. piano • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • potíšku • nár. potíšky: tíško, tichučko zavrel dvere; tichunko, potichučky vyjsť z miestnosti • zastar.: neslyšne • neslyšateľne • nespráv. sticha
2. nič nehovoriac, nepovediac ani slovo • potichu • bez slova: ticho, potichu, bez slova sedeli až do rána • mlčky • mlčanlivo • zried. pomlčky: chvíľu mlčky, mlčanlivo stáli nad hrobom • nemo • mĺkvo • zamĺknuto • zmĺknuto: nemo, mĺkvo, zamĺknuto hľadel za odchádzajúcimi • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • expr. zried. čušky • nár. expr. čučky
3. bez prudkého pohybu • pokojne: ležal ticho, pokojne, ani sa nepohol • nerozbúrene: rieka nerozbúrene, ticho tiekla dolinou • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko
4. výzva na pokoj, utíšenie niekoho al. niečoho • pokoj • pokojne: ticho, pokoj, pokojne, nič sa nedeje • čit • čt • pst: Ticho, čit, nechcem počuť ani slovo! • expr. ani muk • ani škrk • ani slovo: Ani muk, nech už nič nepočujem • hovor.: kuš • kušte (výzva psovi; trocha hrub. výzva ľuďom) • nespráv. kľud
nečujný príd.
1. ktorý nepočuť, tichý: n-é kroky; Brada stlmila povedané slová na nečujné. (Fig.)
2. zried. necitlivý, nevnímavý: Naučí (vlastná škoda) i nečujného i hlavatého. (Kuk.) Krútil bičom nad nečujnými koňmi. (Kuk.) nečujne prísl. ticho: n. kráčať;
nečujnosť, -ti ž.
1. vlastnosť toho, čo nemožno počuť;
2. zried. necitlivosť, ľahostajnosť: veci, ktoré sa pod časom Vašej nečujnosti na svete prihodili (Štúr)