nečudo vetná prísl. niet sa čo čudovať, nie div: n., že sa tak rozhodol
nečudo prísl. vo vetnom základe, obyč. s predmetovou vedľajšou vetou ▶ nemožno sa čudovať, niet sa čo čudovať, nie div, nie je zvláštne: film bol nudný, n., že zaspal; je to dobrá reštaurácia, a tak n., že je vždy plná; Málo sa stretávala s ľuďmi, nuž nečudo, že sa obávala reprezentačného plesu. [M. Krno]; Začalo poprchávať. Nečudo, už od obeda sa zberalo na dážď. [M. Zimková]
nečudo nemožno sa čudovať, niet sa čo čudovať • nie div: nečudo, nie div, že sa vrátil, keď si zabudol vziať peniaze • zried. nečudno
nečudo, zried. nečudno, bás. i nečud vetná prísl. nie div, niet sa čo čudovať, nie je (to) čudné: Nečudno, že i chlapcom padne dobre omočiť si jazyky do omáčky. (Fig.) Ani nečudo, veď v Stodolišti každý vie, že z Ondra vystane to najhoršie. (Heč.) Nečudno, že syn prebije otcovi hlavu. (Taj.) Nečud (že plakali), však už obe boli vdovy. (Hviezd.)