nečudo prísl. vo vetnom základe, obyč. s predmetovou vedľajšou vetou ▶ nemožno sa čudovať, niet sa čo čudovať, nie div, nie je zvláštne: film bol nudný, n., že zaspal; je to dobrá reštaurácia, a tak n., že je vždy plná; Málo sa stretávala s ľuďmi, nuž nečudo, že sa obávala reprezentačného plesu. [M. Krno]; Začalo poprchávať. Nečudo, už od obeda sa zberalo na dážď. [M. Zimková]