nečinný príd. kt. nič nerobí; trpný, pasívny: n. človek; n. život, n-é postávanie;
nečinne prísl.: n. sa prizerať;
nečinnosť -i ž.: tráviť čas v n-i
nečinne prísl. 1. ▶ bez akejkoľvek činnosti, bez aktivity; syn. pasívne; op. aktívne: n. postávať; n. sledovať ruch okolo seba; nevydrží len tak n. ležať na slnku; helikoptéra n. stojí v garáži už niekoľko dní; Otec bol do práce ako drak, nevedel obsedieť nečinne. [M. Zelinka]; Neodváži sa nečinne zastať, aby ju neovládli pochmúrne myšlienky. [R. Čižmárik] 2. ▶ bez ochoty konať, náležite reagovať, zabrániť obyč. niečomu negatívnemu, trpne; syn. pasívne, ľahostajne: n. sa prizerať; n. vyčkáva, ako sa konflikt skončí; Už sa nemohla [matka] ďalej nečinne dívať na to, čo sa deje s jej deťmi. [J. Lenčo]
nečinný príd. neprejavujúci, nevykonávajúci činnosť, nepracujúci: Zohrievali si nečinné ruky. (Jil.);
nečinne prísl.: n. sedieť, hľadieť, pozerať;
nečinnosť, -ti ž.