neúplný príd. ktorému niečo chýba, čiastočný, nekompletný: n. počet, n-é údaje;
neúplne prísl.;
neúplnosť -i ž.
neúplnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ charakter niečoho, čomu chýbajú niektoré náležité súčasti, čo nie je úplné, kompletné; syn. čiastočnosť, nekompletnosť; op. úplnosť, kompletnosť: n. účtovných dokladov; problém neúplnosti rodín; zneužiť n. zákonov; spôsobiť škodu nesprávnosťou alebo neúplnosťou informácií; Len [človek] si môže byť vedomý svojej nedostatočnosti, neúplnosti, necelistvosti. [I. Kadlečík] 2. ▶ údaj chýbajúci na to, aby informácia bola úplná: objasnenie neúplností, nejasností a rozporov vo výpovedi; neúplnosti a chyby v databáze; v príspevku sa vyskytlo niekoľko nepresností a neúplností
neúplný príd. ktorý nie je úplný, ktorému niečo chýba, majúci medzery, nekompletný: n. materiál, n-é údaje, n. počet, n. výpočet; gram. n-á veta;
neúplnosť, -ti ž.
(jedna) neúplnosť; (bez) neúplnosti; (k) neúplnosti; (vidím) neúplnosť; (hej) neúplnosť!; (o) neúplnosti; (s) neúplnosťou;
(tri) neúplnosti; (bez) neúplností; (k) neúplnostiam; (vidím) neúplnosti; (hej) neúplnosti!; (o) neúplnostiach; (s) neúplnosťami;