nazvyš prísl. zbytočne (veľa), nadbytočne: nemá peňazí n.
nazvyš prísl. ▶ nad určitú normálnu, zvyčajnú, predpokladanú al. potrebnú mieru; syn. navyše: nemať n. času, peňazí; odborníkov nie je nikde n.; ostalo vám niečo n.?; Ovocia sa mohli najesť do sýtosti, toho bolo všade nazvyš. [A. Habovštiak]; Dobrej hudby nie je nikdy nazvyš. [LT 1998]
navyše 1. nad normálnu, zvyčajnú, predpokladanú al. potrebnú mieru • nazvyš • hovor. nazvyšok: peňazí nikdy nemal navyše, nazvyš; času má teraz nazvyšok • na dôvažok • hovor. naradáš: trhovník jej pridal na dôvažok, naradáš dve jablká • nespis.: naviac • navrch • nazbyt • zbytkom
2. pripája aktuálny výraz • pritom • popritom • okrem toho: nič sa nenaučil a navyše, pritom stále vyrušuje; prišiel neskoro a popritom, okrem toho si zabudol kľúče • ešte • k tomu • ešte k tomu: je bezočivý a ešte, a k tomu, a ešte k tomu klame • zastar. nadto (Matuška, Smrek) • fraz. na dôvažok: spustil sa silný lejak a na dôvažok začali padať krúpy
3. (čoho) vyjadruje vyššiu mieru • vyše (čoho) • nad (koho, čo): navyše, vyše plánu, nad plán vyrobili päťdesiat práčok
nazvyš, nazvyšok p. navyše 1
zvýšiť (sa)2 zachovať sa ako zvyšok • ostať • zostať • vystať: čo (sa) z večere zvýšilo, čo (z)ostalo, zjeme ráno; možno nám zvýšia, vystanú, (z)ostanú nejaké peniaze • pozvyšovať (ostať z niečoho): použijem materiál, ktorý pozvyšoval • ostať nazvyš • zostať nazvyš: čo vám (z)ostane nazvyš, nechajte nám • zastar. zbudnúť: nič mu nezbudlo
nazvyš, zried. i nazvyšok prísl. nad určitú (normálnu, predpokladanú, potrebnú ap.) mieru: mať n. peňazí, nemať času n.; bodľačia tam až nazvyš. (Gab.)