Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

nazvať -e -ú dok. dať názov, pomenovať: n-li ho Ján(om), n-li po ňom ulicu

n. (niečo, veci) pravým menom otvorene, priamo sa o niečom vyjadriť;

nedok. nazývať -a volať, pomenúvať: tieto rastliny n-me teplomilné

// nazývať sa kniž. menovať sa, volať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nazvať ‑e ‑ú dok.

nazvať sa -ve sa -vú sa -vi sa! -val sa -vúc sa -vanie sa dok. (ako; kým, čím) ▶ dať si meno, označiť sa nejakým menom, názvom: nazval sa večným optimistom; určite by sa nenazvala milovníčkou adrenalínových športov; chlapci začali spolu vystupovať, nazvúc sa hudobnou skupinou; A ja si na sklonku života aj pri svojej príslovečnej skromnosti dovoľujem nazvať sa pravým mužom. [P. Vilikovský]nedok.nazývať sa


nazvať -ve -vú -vi! -val -vúc -vaný -vanie dok. (koho, čo ako; koho, čo kým, čím) ▶ dať niekomu, niečomu názov, meno, slovne označiť; syn. pomenovať: n. niečo eufemisticky, familiárne, ironicky, posmešne, žartovne; n. niekoho hlupákom, klamárom, zbabelcom; nazvali ho po otcovi Michal; poviedka je nazvaná veľmi výstižne; umiestnenie v súťaži by sme nenazvali úspechom; v komunite ho nazvali brat Andrej; Dva razy ma nazval fajn chlapcom, ale ani raz chlapom. [H. Zelinová]; Zapáčila sa mu na prvý pohľad, hoci by sa nedala nazvať krásavicou. [K. Lászlová]; Jeho slová nemožno nazvať inak než prorockými. [Slo 2002]fraz. nazvať veci pravým menom otvorene, priamo sa o niečom vyjadriť ▷ nedok.nazývať


nazývať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. (ako) ▶ mať nejaké meno, nejaký názov; syn. volať sa: ako sa nazýva táto dolina?; tento ker sa neodborne, ale výstižne nazýva zlatý dážď; Po obede bolo prvé stretnutie so psychológom. Program sa nazýval skupinová psychoterapia. [R. Sloboda]dok.nazvať sa


nazývať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. (koho, čo ako; koho, čo kým, čím) ▶ používať pre niekoho, pre niečo nejaké meno, nejaký názov; označovať niekoho, niečo nejakým menom, volať; syn. pomenúvať: hanlivo, nenávistne n. niekoho zradcom; neprávom, ironicky, posmešne ho nazývajú žobrákom; obyvatelia mesto právom nazývajú mestom obuvi; nosí topánky nazývané balerínky; familiárne ma kolegovia nazývajú Imre; Eskimáci sami seba nazývajú Inuiti, Inuitmi; Bála sa samoty, ktorú dnes nazývame izoláciou. [L. Ballek]; Túto oblasť v strednom Taliansku Etruskovia nazývali Krajina vína, teda Enotria. [HN 2008]dok.nazvať

nazvať p. pomenovať 1, 2


osloviť 1. začať rozhovor s niekým (obyč. s cieľom dozvedieť sa niečo a pod.) • prihovoriť saprivravieť sa: oslovil ma okoloidúci, či mu môžem poradiť; prihovoriť, privravieť sa dieťaťunár. prizvať sa (Gabaj)pustiť sa/dať sa do rečinadviazať/nadpriasť rozhovor: dá sa do reči s okoloidúcimi; Nenadväzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznámymi mužmi!prehovoriť (s niekým): mesiac neprehovoril s kolegomohlásiť: idúc okolo, ohlásil priateľakniž. apostrofovať (obyč. neprítomnú osobu al. neživú vec): apostrofuje celú spoločnosť; apostrofovať hviezdy

2. hovor. vysloviť žiadosť k niekomu • požiadaťpoprosiťobrátiť sa (na niekoho): oslovil som ho v tej veci; požiadali nás, poprosili nás, obrátili sa na nás, aby sme im poradilihovor. zastaviť: minule ma zastavil, či mu pomôžemvyzvať: vyzval ma spolupracovaťkniž. invokovať (prosiť o pomoc): invokovať múzy

3. dať oslovenému vhodné meno • otitulovaťpomenovaťnazvať: nevedel, ako má osloviť, otitulovať, pomenovať vedúceho

4. publ. vyvolať kladnú reakciu, stretnúť sa so záujmom • zaujaťzaujať pozornosťvyvolať ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najmä mladých; výrobok určite zaujme (pozornosť) viacerých, vyvolá ohlas u viacerýchzasiahnuťzapôsobiť: dielo vie zasiahnuť diváka; na cudzincov zapôsobili originálnosťouprihovoriť saprivravieť sakniž. apostrofovať: film sa prihovoril publiku dobrou hudbounájsť adresáta: dielo si nájde adresáta medzi staršími


pokrstiť vykonať cirkevný obrad krstu a udeliť meno; expr. udeliť niekomu, niečomu meno • dať meno: dieťa pokrstili, dali mu meno podľa otcahovor. okrstiť: okrstili ho až neskôrpomenovaťnazvať: pomenovať, nazvať nové sídliskooznačiť: označil chlapca hanlivým menom


pomenovať 1. udeliť niekomu, niečomu meno • dať meno: pomenovali ho Andrejom, dali mu meno Andrejpokrstiť (pomenovať pri krstnom obrade): dieťa pokrstili po otcovinazvať: ulicu nazvali po známom básnikoviprezvať (dať prezývku): prezvali ho trpaslíkomkniž. denominovať

2. uviesť, vysloviť meno, názov • nazvaťoznačiť: pomenovať, nazvať, označiť problém pravým menomotitulovať: otituloval ho veľkomožným pánomosloviť: Ako vás mám osloviť?povedať (pomenovať nejakým spôsobom): povedal jej – veľkomožná panivyhlásiť: vyhlásili ho za zradcuzastar. pozvať: Ondro si ženu pozovie inak. (Timrava)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nazvať, -e, -ú, rozk. -zvi dok. (koho, čo) dať niekomu, niečomu názov, meno, pomenovať: Riaditeľ mal Miša rád, nazval ho rebelantom. (Rys.); n. niečo (niekoho) pravým menom;

nedok. nazývať

|| nazvať sa dať si meno, pomenovať sa;

nedok. nazývať sa


nazývať, -a, -ajú nedok. (koho, čo)

1. používať pre niekoho, pre niečo nejaký názov, nejaké meno, oslovovať nejakým menom, volať: Nazývali ho objaviteľom krásy. (Bod.) Miluškou ju nazývajú. (Jes.) My to nazývame úpravou (platov). (Urb.)

2. kraj. prezývať: nepekne niekoho n.;

dok. k 1 nazvať

|| nazývať sa

1. používať pre seba nejaké meno, nejaký názov, volať sa: Darmo sa bude nazývať realistom. (Vaj.)

2. navzájom sa oslovovať nejakým menom, názvom: Vtedy im ak prichodilo „domine“ sa nazývať. (Bedn.);

dok. k 1 nazvať sa


zvať2, -zve, zvú (star. i zovie, zovú) zvaný, rozk. zvi nedok. kniž. (koho, čo kým, čím, ako) používať pre niekoho, niečo istý názov, meno, pomenúvať, volať, nazývať: Jano býva v tomto kúte hore na Čistine, ako zovú ten fliačik. (Pláv.) Jerguš nevedel, ako dedinu zovú. (Ondr.) Všetko pánom zovie na svete človeka. (J. Kráľ) chrámy zvané pagody; kráľ zvaný Matej; rieka zvaná Váh; z osady zvanej Drienok (Ondr.); Po hradskej si hvízda vojak mladý, vojak vyslúžilec, Macho zvaný. (Ráz.-Mart.);

dok. nazvať

|| zvať sa (kým, čím; ako) nazývať sa, volať sa, menovať sa: Svoj pestovať mrav, zvyky budeme a ostatné, čo zve sa výchovou. (Hviezd.) Vidíme námestie, čo Václavským sa zvalo. (Smrek) (Matica slovenská) zvala sa „jednotou milovníkov národa a života slovenského“. (Vlč.)

Morfologický analyzátor

nazvať dokonavé sloveso
(ja) nazvem VKdsa+; (ty) nazveš VKdsb+; (on, ona, ono) nazve VKdsc+; (my) nazveme VKdpa+; (vy) nazvete VKdpb+; (oni, ony) nazvú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) nazval VLdsam+; (ona) nazvala VLdsaf+; (ono) nazvalo VLdsan+; (oni, ony) nazvali VLdpah+;
(ty) nazvi! VMdsb+; (my) nazvime! VMdpa+; (vy) nazvite! VMdpb+;
(nejako) nazvúc VHd+;
nazwať_1 nazwať nazwať_2 nazwať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor