nazvať, -e, -ú, rozk. -zvi dok. (koho, čo) dať niekomu, niečomu názov, meno, pomenovať: Riaditeľ mal Miša rád, nazval ho rebelantom. (Rys.); n. niečo (niekoho) pravým menom;
nedok. nazývať
|| nazvať sa dať si meno, pomenovať sa;
nedok. nazývať sa
nazývať, -a, -ajú nedok. (koho, čo)
1. používať pre niekoho, pre niečo nejaký názov, nejaké meno, oslovovať nejakým menom, volať: Nazývali ho objaviteľom krásy. (Bod.) Miluškou ju nazývajú. (Jes.) My to nazývame úpravou (platov). (Urb.)
2. kraj. prezývať: nepekne niekoho n.;
dok. k 1 nazvať
|| nazývať sa
1. používať pre seba nejaké meno, nejaký názov, volať sa: Darmo sa bude nazývať realistom. (Vaj.)
2. navzájom sa oslovovať nejakým menom, názvom: Vtedy im ak prichodilo „domine“ sa nazývať. (Bedn.);
dok. k 1 nazvať sa
zvať2, -zve, zvú (star. i zovie, zovú) zvaný, rozk. zvi nedok. kniž. (koho, čo kým, čím, ako) používať pre niekoho, niečo istý názov, meno, pomenúvať, volať, nazývať: Jano býva v tomto kúte hore na Čistine, ako zovú ten fliačik. (Pláv.) Jerguš nevedel, ako dedinu zovú. (Ondr.) Všetko pánom zovie na svete človeka. (J. Kráľ) chrámy zvané pagody; kráľ zvaný Matej; rieka zvaná Váh; z osady zvanej Drienok (Ondr.); Po hradskej si hvízda vojak mladý, vojak vyslúžilec, Macho zvaný. (Ráz.-Mart.);
dok. nazvať
|| zvať sa (kým, čím; ako) nazývať sa, volať sa, menovať sa: Svoj pestovať mrav, zvyky budeme a ostatné, čo zve sa výchovou. (Hviezd.) Vidíme námestie, čo Václavským sa zvalo. (Smrek) (Matica slovenská) zvala sa „jednotou milovníkov národa a života slovenského“. (Vlč.)