Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

nazrieť -ie -ú dok.

1. (krátko) pozrieť niekde, do niečoho, nahliadnuť: n. do obloka, do knihy

2. prísť na (krátku) návštevu, ohlásiť sa u niekoho: dávno si k nám nen-l

n. niekomu do duše, do srdca spoznať ho;

nedok. nazerať

1. k 1: n. do obloka

2. zaujímať postoj, stanovisko, chápať: optimistické n-nie na život

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nazrieť ‑ie ‑ú ‑el dok.

nazerať -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (kam) ▶ zrakom niečo skúmať, zisťovať, zo zvedavosti sa dívať, často i potajomky al. cez nejakú prekážku; syn. pozerať sa: n. cez plot, spoza plota, pomedzi latky; n. cez kľúčovú dierku; n. niekomu ponad plece; n. pod posteľ, pod stôl; nazerať za roh; ustavične nazerá susedom do dvora; nedaj si n. do karáti fraz.; Opatrne prekračoval výkop a nazeral doň, čo je príčinou rozkopávky. [I. Habaj]práv. nazerať do spisu oprávnene sa oboznamovať s obsahom predmetných dokumentov
2. (na čo ako) ▶ zaujímať istý postoj, stanovisko k niečomu; posudzovať, ponímať, chápať niečo: n. na problémy kriticky, objektívne, pesimisticky; Oceňujem, že začínaš takto triezvo nazerať na toto nedorozumenie. [P. Janík]; Na kultúru sa často nazerá ako na niečo apolitické. [Slo 2002]
3. filoz.bezprostredne vnímať predmet (napr. u Kanta), ponímať, chápať
fraz. nazerať niekomu do karát odhaľovať niečie zámery, úmysly
dok. k 1nazrieť


nazrieť -rie -rú -ri! -rel -rúc -retie dok. 1. (kam) ▶ pohľadom preniknúť k niečomu, do niečoho, krátko uprieť zrak na niečo, pozrieť sa: letmo, opatrne, potajomky, zvedavo n. do otvorených dverí; n. pod posteľ; n. do novín, do príručky; n. za roh; deti sa pokúšajú n. ponad plot; Bádateľom sa naskytla možnosť nazrieť hlbšie dovnútra kontinentu. [V. Krupa]; Šiel rovno k peci, nazrel do hrnca. [J. Blažková]; Priplichtí sa, nazrie cez plece čítajúcemu. [Ľ. Feldek]práv. nazrieť do spisu oprávnene sa oboznámiť s obsahom predmetných dokumentov
2. hovor. (ku komu; do čoho; na čo) ▶ na chvíľu niekam vojsť, nakrátko sa zastaviť niekde, u niekoho: n. občas k susedom; Koho navštíviť? Nazriem na poštu, zdá sa mi však, že tam majú veľa roboty. [V. Šikula]; Do fajčiarne nazrela sestrička s denníkmi. Rozdala ich a otvorila okná. [R. Sloboda]
fraz. nazrieť niekomu do duše/do srdca spoznať skutočné zmýšľanie, duševné rozpoloženie niekoho; nazrieť niekomu do karát odhaliť zámery, úmysly niekoho; publ. nazrieť do kuchyne niečoho al. do niečej kuchyne získať informácie, ktoré zvyčajne nie sú určené verejnosti
nedok. k 1nazerať

nazrieť 1. krátko uprieť zrak na niečo, do niečoho • pozrieť (sa)podívať sa: nazrel do novín, podíval sa do oblokaexpr.: nakuknúťnaziznúťkniž. nahliadnuť: nakukol do spisov, nahliadol cez škáruponazerať (postupne) • zalistovať (v knihe) • hovor. expr. ňuchnúť: do izby ani neňuchol

2. prísť na krátku návštevu • zastaviť sastaviť sapristaviť sa: cestou domov nazrel k rodičom; (za)stavil sa, pristavil sa u susedovhovor. ohlásiť saexpr. nakuknúť: dávno sa neohlásil; zajtra k vám nakuknem


pozrieť (sa) 1. zacieliť zrak niekam, na niečo • podívať sauprieť zrak: pozrieť (sa), podívať sa, uprieť zrak na dievča sediace oproti; pozrite (sa), kto prichádzahovor. kuknúť (sa): nechce sa na mňa ani kuknúťkniž.: zhliadnuťpohliadnuť: Boh zhliadol na svoj ľudkniž.: vzhliadnuťvzozrieť (Rázus); (pozrieť smerom hore) • vyzrieťexpr.: vykuknúťvyziznúť (pozrieť smerom von) • porozhliadnuť sa (pozrieť sa okolo seba): porozhliadol sa na všetky stranyzazrieťexpr.: fľochnúťzíznuťzagániť (neprívetivo, zlostne al. zboku pozrieť): škaredo na mňa zazrela, zagánila; zúrivo naňho fľocholexpr.: bľusknúť (so záľubou pozrieť) • expr. mrknúť (sa) (letmo pozrieť) • nazrieťnakuknúť (zvedavo, ukradomky pozrieť) • fraz. zablýskať/zaiskriť očami (prenikavo, al. zlostne pozrieť) • fraz. expr. šibnúť/hodiť očkom (letmo pozrieť): šibol, hodil očkom za odchádzajúcimiexpr. šmihnúť (Hviezdoslav)všimnúť si (venovať pozornosť): ani si ma nevšimli, ani na mňa nepozrelifraz. expr.: vyvaliť/vytreštiť/vypleštiť/vypúliť/vygúliť oči (prekvapene al. vyľakane pozrieť)

2. zrakom dôkladne preskúmať, zistiť niečo • podívať saobzrieť (si)prezrieť (si): dobre sa pozrel, podíval, kto nesúhlasil; obzrieť si, prezrieť si ponúkaný tovarpopozerať (sa)poobzerať (si)poprezerať (dôkladne pozrieť): popozeral sa, poobzeral sa po izbe; knihu najskôr starostlivo poprezeralexpr. premerať (pátravo pozrieť na niekoho, niečo): premeral dievča očamihovor. expr.: obmrknúť siobkuknúť (si): obmrknúť si terénkniž.: obhliadnuť (si)poobhliadnuť (si)porozhliadnuť sa (okolo seba) • prizrieť sazaprizerať sa (dobre, pozorne sa pozrieť): prizrieť sa niečomu zblízka

3. vyvinúť úsilie na nájdenie niečoho • podívať sapohľadať: pozrieť sa, podívať sa za stratenou vecou, pohľadať stratenú vecpopozerať sa: popozerám sa ešte vo vreckách

4. p. navštíviť 5. p. posúdiť, porov. preskúmať


zastaviť sa 1. ustať v pohybe, v činnosti, prestať sa hýbať; prerušiť chod, činnosť • zastaťzastaviť: dav ľudí sa pred budovou zastavil, zastal; auto (sa) zastavilo; výroba sa na krátky čas zastavila; muž za mestom zastal, zastaviluviaznuťzaviaznuťzachytiť sa (pri nejakej prekážke): bicykel uviazol, zaviazol v snehu; padajúci sa zachytil o strom, zastavil sa na stromezaseknúť sazadrhnúťzadrhnúť sahovor. expr. zahaprovať (náhle ustať v činnosti): zasekol sa v speve, v reči; motor sa zadrhol, zahaprovalzaraziť sazapätiť sazháčiť sa (náhle sa zastaviť): zaraziť sa v chôdzi; zapätiť sa, zháčiť sa v rečipozastavovať sapopristavovať sa (postupne sa zastaviť): autá sa pozastavovali

2. na chvíľu niekam zájsť, niekde ostať, niekde, pri niečom sa zdržať • staviť sapristaviť sa: (za)staviť sa u známych; cestou sa pristaviť na výstavezried. ustaviť sa: Ustavte sa niekedy u nás!ohlásiť sanazrieť: už dlho sa u nich neohlásil; každý deň nazriem k rodičomzotrvať: pohľadom zotrvala na jeho tváripozastaviť sa: trocha sa pri tejto otázke pozastavíme

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nazerať, -á, -ajú nedok.

1. (do čoho, kam) pozerať, hľadieť niekam, do niečoho: n. do obloka, n. do knihy, do kníh, do spisov; Nazeral zaskleným otvorom do pece. (Hor.); pren. Mesiac nazerá cez stromov tône. (Sládk.)

2. (na čo) posudzovať, ponímať, chápať niečo, zaujímať postoj, stanovisko k niečomu: n. na chyby kriticky; Myslím, že nazeráte na ich položenie príliš čierne. (Jil.)

3. filoz. (čo) bezprostredne poznávať objekt (napr. u Kanta);

dok. k 1 nazrieť


nazrieť, -zrie, -zrú, -zretie, rozk. -zri dok.

1. pozrieť (sa) niekam, do niečoho: n. do izby oblokom (cez oblok), kľúčovou dierkou (cez kľúčovú dierku), n. do knihy; n. do spisov; pren. Nazrelo slnko do okien (Vaj.) zasvietilo.

n. niekomu do duše (do srdca), (až) na dno duše spoznať jeho zmýšľanie, dôkladne spoznať; hlboko n. do niečoho (napr. do nejakej problematiky) dôkladne preskúmať niečo, dôkladne sa oboznámiť s niečím; n. niekomu do kariet (karát) odhaliť, spoznať jeho zámery; hlboko (hlbšie) n. do fľaše (do pohára) vypiť si nad mieru, opiť sa;

2. (kam, zried. i koho) prísť niekam (k niekomu) na krátky čas, na krátku návštevu, zastaviť sa, ohlásiť sa niekde, u niekoho: Prešiel i deň, dva, že ani nenazrel k nemu. (Jégé) Nezdržala sa nazrieť starú tetku u Borievkov. (Tim.);

nedok. k 1 nazerať

|| nazrieť sa zried. pozrieť (sa): n. sa do zrkadla (Kuk.); pren. Náleží nazrieť sa do seba i kol seba. (Dobš.)

Morfologický analyzátor

nazrieť dokonavé sloveso
(ja) nazriem VKdsa+; (ty) nazrieš VKdsb+; (on, ona, ono) nazrie VKdsc+; (my) nazrieme VKdpa+; (vy) nazriete VKdpb+; (oni, ony) nazrú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) nazrel VLdsam+; (ona) nazrela VLdsaf+; (ono) nazrelo VLdsan+; (oni, ony) nazreli VLdpah+;
(ty) nazri! VMdsb+; (my) nazrime! VMdpa+; (vy) nazrite! VMdpb+;
(nejako) nazrúc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor