nazerať, -á, -ajú nedok.
1. (do čoho, kam) pozerať, hľadieť niekam, do niečoho: n. do obloka, n. do knihy, do kníh, do spisov; Nazeral zaskleným otvorom do pece. (Hor.); pren. Mesiac nazerá cez stromov tône. (Sládk.)
2. (na čo) posudzovať, ponímať, chápať niečo, zaujímať postoj, stanovisko k niečomu: n. na chyby kriticky; Myslím, že nazeráte na ich položenie príliš čierne. (Jil.)
3. filoz. (čo) bezprostredne poznávať objekt (napr. u Kanta);
dok. k 1 nazrieť
nazrieť, -zrie, -zrú, -zretie, rozk. -zri dok.
1. pozrieť (sa) niekam, do niečoho: n. do izby oblokom (cez oblok), kľúčovou dierkou (cez kľúčovú dierku), n. do knihy; n. do spisov; pren. Nazrelo slnko do okien (Vaj.) zasvietilo.
● n. niekomu do duše (do srdca), (až) na dno duše spoznať jeho zmýšľanie, dôkladne spoznať; hlboko n. do niečoho (napr. do nejakej problematiky) dôkladne preskúmať niečo, dôkladne sa oboznámiť s niečím; n. niekomu do kariet (karát) odhaliť, spoznať jeho zámery; hlboko (hlbšie) n. do fľaše (do pohára) vypiť si nad mieru, opiť sa;
2. (kam, zried. i koho) prísť niekam (k niekomu) na krátky čas, na krátku návštevu, zastaviť sa, ohlásiť sa niekde, u niekoho: Prešiel i deň, dva, že ani nenazrel k nemu. (Jégé) Nezdržala sa nazrieť starú tetku u Borievkov. (Tim.);
nedok. k 1 nazerať
|| nazrieť sa zried. pozrieť (sa): n. sa do zrkadla (Kuk.); pren. Náleží nazrieť sa do seba i kol seba. (Dobš.)