naznačiť dok. náznakom dať najavo; nepriamo oznámiť, nadhodiť, napovedať: gestom n. bezradnosť; n. postup práce; n-l mu, aby mlčal;
nedok. naznačovať
naznačiť -čí -čia naznač! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. (čo/s vedľajšou vetou (komu; čím)) ▶ čiastočne, nepriamo, náznakom (slovne, gestom, správaním) dať niečo najavo, upozorniť na niečo, napovedať: pohľadom, pohybom ruky n. nesúhlas; n. ochotu spolupracovať; n. pozdrav susedovi kývnutím hlavy; vybrať sa naznačeným smerom; Prstom priloženým na ústa naznačila, aby bol ticho. [J. Uličiansky]; V polospánku vydá neartikulované hmknutie, ktorým naznačí, že ešte nespí. [InZ 2000]; Ako v úvode knihy naznačil, román vznikal veľmi dlho. [LT 1998] 2. (čo/s vedľajšou vetou) ▶ stať sa znamením niečoho, poskytnúť dôkaz o pravdepodobnej existencii niečoho; syn. napovedať: výsledky výskumu naznačili smerovanie ďalšieho vývoja; Niekedy sa celkom jednoznačná vec ukáže ako niečo celkom iné, alebo aspoň naznačí možnosť, že nemusí byť iba tým, čím sa zo začiatku zdá. [D. Dušek]; Už prvé zápasy naznačili, že sa môžeme dočkať prekvapení. [Šp 2006] ▷ nedok. k 1 ↗ naznačovať
naznačovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok. 1. (čo/s vedľajšou vetou (komu; čím)) ▶ čiastočne, nepriamo, náznakom (slovne, gestom, správaním) dávať niečo najavo, upozorňovať na niečo, napovedať, ukazovať: jasne, jemne, zreteľne, nenápadne, taktne niečo n.; n. rukou pohyb, smer; pochopil, čo mu očami naznačujeme; Hrdinovia tuho krčia čelá, čím naznačujú, že premýšľajú srdito, zanovito. [V. Mináč]; Pchali si [domorodci] prsty do úst a naznačovali tak, že nás zásobia jedlom. [V. Krupa] 2. (čo/s vedľajšou vetou) ▶ byť znakom, príznakom niečoho nastávajúceho, dôkazom pravdepodobnej existencie niečoho; syn. nasvedčovať, napovedať: odhady naznačujú pokles inflácie; úvod zápasu naznačoval prevahu domácich; výsledky hospodárenia firmy naznačujú možnosť bankrotu; Zvesti, ktoré prinášali, naznačovali, že rokovanie snemu nebude také jednoduché, ako sme sa sprvu všetci nazdávali. [J. Lenčo]; Ani najslabší lúč svetla nenaznačoval, že by tu bol veľký zámok. [I. Kadlečík] ▷ dok. k 1 ↗ naznačiť
črtať písať al. hovoriť o niečom v hlavných črtách • načrtávať: situáciu črtá, načrtáva v tmavých farbách • vykresľovať • kresliť (obyč. umeleckými prostriedkami): vykresľuje, kreslí v románe povojnové pomery • opisovať • podávať: udalosť opisovať, podávať v hlavných črtách • naznačovať (črtať v náznakoch)
napovedať2 náznakom dávať najavo • naznačovať • signalizovať: napovedá, naznačuje žiakovi odpoveď; výsledok čosi napovedá, signalizuje • ohlasovať • oznamovať (vopred napovedať niečo): inštinkt mu oznamuje, že by mal odísť
nasvedčovať, nasviedčať poskytovať svedectvo o niečom pravdepodobnom • svedčiť: všetko nasvedčuje, že urobil chybu • ukazovať • poukazovať • naznačovať (nasvedčovať náznakmi): jeho správanie poukazovalo na to, že nie je v poriadku • dosvedčovať • dosviedčať • potvrdzovať • dokazovať (svedčiť o pravdivosti niečoho): prípravy dosvedčovali, že odcestujú • prezrádzať (svedčiť o niečom obyč. utajovanom): jeho úsmev prezrádzal, že sa nehnevá
svedčiť2 1. vypovedať pred súdom ako svedok • vypovedať • byť svedkom: svedčil, vypovedal v prospech obžalovaného; je svedkom na súdnom konaní • vydať svedectvo (o niekom)
2. stávať sa dôkazom niečoho, poskytovať dôkaz o niečom pravdepodobnom • nasviedčať • nasvedčovať: všetko svedčilo o tom, nasviedčalo tomu, že situácia sa zlepší • dosviedčať • dosvedčovať • dokazovať (byť dôkazom): to dokazuje jeho nevinu • naznačovať (stávať sa nepriamym dôkazom): zariadenie domu naznačovalo, aký bol majiteľkin vkus • prezrádzať (dávať najavo): výraz tváre prezrádzal spokojnosť, svedčil o spokojnosti • ukazovať: jeho správanie ukazuje na dobrú vôľu zmieriť sa • hovoriť: výsledky hovoria za nás
3. p. súhlasiť 1 4. p. tvrdiť
značiť 1. dávať na niečo značku • značkovať • označovať: značiť, značkovať ovce; značiť, značkovať, označovať turistické chodníky • vyznačovať • poznačovať: vyznačovať chyby v texte; poznačovať chybné výrobky • signovať (označovať podpisom): signovať obraz, maľbu • puncovať • ciachovať (označovať úradnou značkou): puncovať prsteň, ciachované váhy • subšt. cajchovať
2. byť znamením niečoho, mať istý konkrétny zmysel • znamenať • byť: Čo značí, znamená ten nápis?; viem, čo to značí, čo to je, keď sa nik nehlási • naznačovať (náznakom dávať najavo): jeho tvár naznačuje nesúhlas • vyjadrovať: odmietavý postoj vyjadruje, značí koniec priateľstva • predstavovať (mať hodnotu, cenu): nová továreň predstavuje, značí prínos pre obyvateľov mesta; práca v záhrade predstavuje preňho oddych
3. písmom al. iným spôsobom zachytávať (aby sa niečo zachovalo) • zaznačovať • zaznamenávať: všetky údaje si značí, zaznačuje, zaznamenáva do notesa; do pamäti si značiť, zaznamenávať všetky dôležité rodinné udalosti • zapisovať (písmom): zapisovať výpovede svedkov
naznačiť, -í, -ia dok.
1. (čo komu) dať najavo (náznakom); stručne upozorniť, ukázať, poukázať na niečo; stručne načrtnúť: n. rukou pohyb; Naznačil, že je už čas ísť domov. (Jes.); n. niekomu správny postup, nové možnosti, naznačené úlohy;
2. trochu zastar. (čo) zaznačiť, poznačiť: To je naznačené na vašom čielku. (Tim.) Všade bude naznačené: Veľký, slávny duch svätý. (J. Kráľ);
nedok. naznačovať, -uje, -ujú