naznačiť -čí -čia naznač! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. (čo/s vedľajšou vetou (komu; čím)) ▶ čiastočne, nepriamo, náznakom (slovne, gestom, správaním) dať niečo najavo, upozorniť na niečo, napovedať: pohľadom, pohybom ruky n. nesúhlas; n. ochotu spolupracovať; n. pozdrav susedovi kývnutím hlavy; vybrať sa naznačeným smerom; Prstom priloženým na ústa naznačila, aby bol ticho. [J. Uličiansky]; V polospánku vydá neartikulované hmknutie, ktorým naznačí, že ešte nespí. [InZ 2000]; Ako v úvode knihy naznačil, román vznikal veľmi dlho. [LT 1998]
2. (čo/s vedľajšou vetou) ▶ stať sa znamením niečoho, poskytnúť dôkaz o pravdepodobnej existencii niečoho; syn. napovedať: výsledky výskumu naznačili smerovanie ďalšieho vývoja; Niekedy sa celkom jednoznačná vec ukáže ako niečo celkom iné, alebo aspoň naznačí možnosť, že nemusí byť iba tým, čím sa zo začiatku zdá. [D. Dušek]; Už prvé zápasy naznačili, že sa môžeme dočkať prekvapení. [Šp 2006]
▷ nedok. k 1 ↗ naznačovať
naznačovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok. 1. (čo/s vedľajšou vetou (komu; čím)) ▶ čiastočne, nepriamo, náznakom (slovne, gestom, správaním) dávať niečo najavo, upozorňovať na niečo, napovedať, ukazovať: jasne, jemne, zreteľne, nenápadne, taktne niečo n.; n. rukou pohyb, smer; pochopil, čo mu očami naznačujeme; Hrdinovia tuho krčia čelá, čím naznačujú, že premýšľajú srdito, zanovito. [V. Mináč]; Pchali si [domorodci] prsty do úst a naznačovali tak, že nás zásobia jedlom. [V. Krupa]
2. (čo/s vedľajšou vetou) ▶ byť znakom, príznakom niečoho nastávajúceho, dôkazom pravdepodobnej existencie niečoho; syn. nasvedčovať, napovedať: odhady naznačujú pokles inflácie; úvod zápasu naznačoval prevahu domácich; výsledky hospodárenia firmy naznačujú možnosť bankrotu; Zvesti, ktoré prinášali, naznačovali, že rokovanie snemu nebude také jednoduché, ako sme sa sprvu všetci nazdávali. [J. Lenčo]; Ani najslabší lúč svetla nenaznačoval, že by tu bol veľký zámok. [I. Kadlečík]
▷ dok. k 1 ↗ naznačiť