Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

naznačiť dok. náznakom dať najavo; nepriamo oznámiť, nadhodiť, napovedať: gestom n. bezradnosť; n. postup práce; n-l mu, aby mlčal;

nedok. naznačovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
naznačovať ‑uje ‑ujú nedok.

naznačovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok.

naznačiť -čí -čia naznač! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. (čo/s vedľajšou vetou (komu; čím)) ▶ čiastočne, nepriamo, náznakom (slovne, gestom, správaním) dať niečo najavo, upozorniť na niečo, napovedať: pohľadom, pohybom ruky n. nesúhlas; n. ochotu spolupracovať; n. pozdrav susedovi kývnutím hlavy; vybrať sa naznačeným smerom; Prstom priloženým na ústa naznačila, aby bol ticho. [J. Uličiansky]; V polospánku vydá neartikulované hmknutie, ktorým naznačí, že ešte nespí. [InZ 2000]; Ako v úvode knihy naznačil, román vznikal veľmi dlho. [LT 1998]
2. (čo/s vedľajšou vetou) ▶ stať sa znamením niečoho, poskytnúť dôkaz o pravdepodobnej existencii niečoho; syn. napovedať: výsledky výskumu naznačili smerovanie ďalšieho vývoja; Niekedy sa celkom jednoznačná vec ukáže ako niečo celkom iné, alebo aspoň naznačí možnosť, že nemusí byť iba tým, čím sa zo začiatku zdá. [D. Dušek]; Už prvé zápasy naznačili, že sa môžeme dočkať prekvapení. [Šp 2006]
nedok. k 1naznačovať


naznačovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok. 1. (čo/s vedľajšou vetou (komu; čím)) ▶ čiastočne, nepriamo, náznakom (slovne, gestom, správaním) dávať niečo najavo, upozorňovať na niečo, napovedať, ukazovať: jasne, jemne, zreteľne, nenápadne, taktne niečo n.; n. rukou pohyb, smer; pochopil, čo mu očami naznačujeme; Hrdinovia tuho krčia čelá, čím naznačujú, že premýšľajú srdito, zanovito. [V. Mináč]; Pchali si [domorodci] prsty do úst a naznačovali tak, že nás zásobia jedlom. [V. Krupa]
2. (čo/s vedľajšou vetou) ▶ byť znakom, príznakom niečoho nastávajúceho, dôkazom pravdepodobnej existencie niečoho; syn. nasvedčovať, napovedať: odhady naznačujú pokles inflácie; úvod zápasu naznačoval prevahu domácich; výsledky hospodárenia firmy naznačujú možnosť bankrotu; Zvesti, ktoré prinášali, naznačovali, že rokovanie snemu nebude také jednoduché, ako sme sa sprvu všetci nazdávali. [J. Lenčo]; Ani najslabší lúč svetla nenaznačoval, že by tu bol veľký zámok. [I. Kadlečík]
dok. k 1naznačiť

črtať písať al. hovoriť o niečom v hlavných črtách • načrtávať: situáciu črtá, načrtáva v tmavých farbáchvykresľovaťkresliť (obyč. umeleckými prostriedkami): vykresľuje, kreslí v románe povojnové pomeryopisovaťpodávať: udalosť opisovať, podávať v hlavných črtáchnaznačovať (črtať v náznakoch)


napovedať2 náznakom dávať najavo • naznačovaťsignalizovať: napovedá, naznačuje žiakovi odpoveď; výsledok čosi napovedá, signalizujeohlasovaťoznamovať (vopred napovedať niečo): inštinkt mu oznamuje, že by mal odísť


nasvedčovať, nasviedčať poskytovať svedectvo o niečom pravdepodobnom • svedčiť: všetko nasvedčuje, že urobil chybuukazovaťpoukazovaťnaznačovať (nasvedčovať náznakmi): jeho správanie poukazovalo na to, že nie je v poriadkudosvedčovaťdosviedčaťpotvrdzovaťdokazovať (svedčiť o pravdivosti niečoho): prípravy dosvedčovali, že odcestujúprezrádzať (svedčiť o niečom obyč. utajovanom): jeho úsmev prezrádzal, že sa nehnevá


svedčiť2 1. vypovedať pred súdom ako svedok • vypovedaťbyť svedkom: svedčil, vypovedal v prospech obžalovaného; je svedkom na súdnom konanívydať svedectvo (o niekom)

2. stávať sa dôkazom niečoho, poskytovať dôkaz o niečom pravdepodobnom • nasviedčaťnasvedčovať: všetko svedčilo o tom, nasviedčalo tomu, že situácia sa zlepšídosviedčaťdosvedčovaťdokazovať (byť dôkazom): to dokazuje jeho nevinunaznačovať (stávať sa nepriamym dôkazom): zariadenie domu naznačovalo, aký bol majiteľkin vkusprezrádzať (dávať najavo): výraz tváre prezrádzal spokojnosť, svedčil o spokojnostiukazovať: jeho správanie ukazuje na dobrú vôľu zmieriť sahovoriť: výsledky hovoria za nás

3. p. súhlasiť 1 4. p. tvrdiť


značiť 1. dávať na niečo značku • značkovaťoznačovať: značiť, značkovať ovce; značiť, značkovať, označovať turistické chodníkyvyznačovaťpoznačovať: vyznačovať chyby v texte; poznačovať chybné výrobkysignovať (označovať podpisom): signovať obraz, maľbupuncovaťciachovať (označovať úradnou značkou): puncovať prsteň, ciachované váhysubšt. cajchovať

2. byť znamením niečoho, mať istý konkrétny zmysel • znamenaťbyť: Čo značí, znamená ten nápis?; viem, čo to značí, čo to je, keď sa nik nehlásinaznačovať (náznakom dávať najavo): jeho tvár naznačuje nesúhlasvyjadrovať: odmietavý postoj vyjadruje, značí koniec priateľstvapredstavovať (mať hodnotu, cenu): nová továreň predstavuje, značí prínos pre obyvateľov mesta; práca v záhrade predstavuje preňho oddych

3. písmom al. iným spôsobom zachytávať (aby sa niečo zachovalo) • zaznačovaťzaznamenávať: všetky údaje si značí, zaznačuje, zaznamenáva do notesa; do pamäti si značiť, zaznamenávať všetky dôležité rodinné udalostizapisovať (písmom): zapisovať výpovede svedkov

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

naznačiť, -í, -ia dok.

1. (čo komu) dať najavo (náznakom); stručne upozorniť, ukázať, poukázať na niečo; stručne načrtnúť: n. rukou pohyb; Naznačil, že je už čas ísť domov. (Jes.); n. niekomu správny postup, nové možnosti, naznačené úlohy;

2. trochu zastar. (čo) zaznačiť, poznačiť: To je naznačené na vašom čielku. (Tim.) Všade bude naznačené: Veľký, slávny duch svätý. (J. Kráľ);

nedok. naznačovať, -uje, -ujú

naznačovať nedok. dávať niekomu znamenie (rečou, mimikou al. posunkami): Mrkaňím mi naznačuvav, abi son vinšó ven (Golianovo NIT)

naznačiť dk
1. označiť nej. znakom, vyznačiť: nagduce (rastlinu), mass gy sobe naznacytj ňetzim (HL 17. st); musegu se naznačyti prw sluhowe božy (GŠ 1758); lineare materiam: s cwernu naznačiti uderené drewo (KS 1763)
2. kam urobiť písomný záznam, zaznamenať, zapísať; zbežne niečo niekam uviesť al. vyložiť: gest tato wecz do meskich knich naznaczena (JELŠAVA 1576); ďywná se widegi nekterá gegych učeňý, které sem z kných nowotnyeh predikantuw naznačyl (PP 1734); expensum ferre: naznačiti, napjsati, čo se wydalo (KS 1763); pápež Urban do kanonickeho čitány gég (Alžbetin) žywot nasnačyl (PeP 1771); notarius den, hodinu, v kteru sa lyst posslovi oddava, naznacil (LEVOČA 1785); naznáčať, naznačovať ndk
1. označovať nej. znakom; určovať: lineo: prowázkj táhnem, značjm, naznačugem; praestituo: ustanowugem, naznačugem (KS 1763); naznáčam ťi pokutu, abi si sa učiňil podobním besstiam (DS 1795)
2. k 2 kam na čo: na tabli odpowede gsem naznačowal (PT 1778); synowé a po synoch dcery nechť se naznačegu (SO 1785)

Zvukové nahrávky niektorých slov

naznačovať: →speex →vorbis
dediny, ktorých mená naznačujú villages, dont les noms indiquent
júla 2014 do júna 2015 naznačuje juillet 2014 à juin 2015 indique
naznačovalo, že sa plť indiquait que le radeau
naznačujú, že jej ťažkosti indiquent que ses difficultés
ostatných tretích krajín naznačujú autres pays tiers indiquent
súčasnosti dostupné informácie naznačujú informations actuellement disponibles suggèrent
tejto odpovedi, ktorá naznačovala cette réponse, qui dénotait
znaky, ktoré mi naznačovali signes qui m'indiquaient
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu