naznačiť dok. náznakom dať najavo; nepriamo oznámiť, nadhodiť, napovedať: gestom n. bezradnosť; n. postup práce; n-l mu, aby mlčal;
nedok. naznačovať
naznačiť -čí -čia naznač! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. (čo/s vedľajšou vetou (komu; čím)) ▶ čiastočne, nepriamo, náznakom (slovne, gestom, správaním) dať niečo najavo, upozorniť na niečo, napovedať: pohľadom, pohybom ruky n. nesúhlas; n. ochotu spolupracovať; n. pozdrav susedovi kývnutím hlavy; vybrať sa naznačeným smerom; Prstom priloženým na ústa naznačila, aby bol ticho. [J. Uličiansky]; V polospánku vydá neartikulované hmknutie, ktorým naznačí, že ešte nespí. [InZ 2000]; Ako v úvode knihy naznačil, román vznikal veľmi dlho. [LT 1998] 2. (čo/s vedľajšou vetou) ▶ stať sa znamením niečoho, poskytnúť dôkaz o pravdepodobnej existencii niečoho; syn. napovedať: výsledky výskumu naznačili smerovanie ďalšieho vývoja; Niekedy sa celkom jednoznačná vec ukáže ako niečo celkom iné, alebo aspoň naznačí možnosť, že nemusí byť iba tým, čím sa zo začiatku zdá. [D. Dušek]; Už prvé zápasy naznačili, že sa môžeme dočkať prekvapení. [Šp 2006] ▷ nedok. k 1 ↗ naznačovať
naznačovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok. 1. (čo/s vedľajšou vetou (komu; čím)) ▶ čiastočne, nepriamo, náznakom (slovne, gestom, správaním) dávať niečo najavo, upozorňovať na niečo, napovedať, ukazovať: jasne, jemne, zreteľne, nenápadne, taktne niečo n.; n. rukou pohyb, smer; pochopil, čo mu očami naznačujeme; Hrdinovia tuho krčia čelá, čím naznačujú, že premýšľajú srdito, zanovito. [V. Mináč]; Pchali si [domorodci] prsty do úst a naznačovali tak, že nás zásobia jedlom. [V. Krupa] 2. (čo/s vedľajšou vetou) ▶ byť znakom, príznakom niečoho nastávajúceho, dôkazom pravdepodobnej existencie niečoho; syn. nasvedčovať, napovedať: odhady naznačujú pokles inflácie; úvod zápasu naznačoval prevahu domácich; výsledky hospodárenia firmy naznačujú možnosť bankrotu; Zvesti, ktoré prinášali, naznačovali, že rokovanie snemu nebude také jednoduché, ako sme sa sprvu všetci nazdávali. [J. Lenčo]; Ani najslabší lúč svetla nenaznačoval, že by tu bol veľký zámok. [I. Kadlečík] ▷ dok. k 1 ↗ naznačiť
načrtnúť 1. v základných črtách nakresliť • naskicovať • načrtať: maliar načrtol, naskicoval, načrtal obrysy portrétu • hovor. expr. nahodiť: nahodil kontúry na plátno
2. v stručnosti povedať al. napísať • načrtať • naznačiť: vedúci načrtol, načrtal plán zájazdu; naznačil správny postup • hovor. expr. nahodiť: nahodil myšlienky na papier • zried.: narysovať • naskicovať: v rýchlosti naskicoval vývinové tendencie • opísať • podať (stručne): stručne opísal, podal plán výroby
naznačiť čiastočne al. nepriamo dať najavo (obyč. v reči) • napovedať • nadhodiť • zried. nadriecť: výzor veľa naznačí, napovie o charaktere človeka; naznačil, nadhodil nové otázky • načrtnúť (v hrubých črtách naznačiť): načrtol postup prác • signalizovať (naznačiť, čo sa má stať): v novinách signalizovali rast cien • pripomenúť • poznamenať • podotknúť (vysloviť poznámku): poznamenal, že je čas odísť • expr.: nadškrtnúť • naštrknúť • nadštrknúť • podštrknúť: nadštrkol jej všeličo o priateľovi • expr. zried. naškrknúť
pokynúť kývnutím dať niekomu znamenie (obyč. hlavou, rukou a pod.) • pokývať • pokývnuť: policajt pokynul, pokýval, pokývol rukou, aby pustil prúd áut • dať pokyn: veliteľ dal pokyn na útok • ukázať • naznačiť (gestom, náznakom upozorniť na niečo): ukázal mu očami, naznačil mu, aby prehovoril • prikývať (privolať kývaním)
povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecť • rieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne? • prehovoriť • prevravieť • zavravieť: zavravel čosi ako odpoveď • kniž.: preriecť • prerieknuť • ozvať sa • ohlásiť sa • vysloviť sa • vyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetci • vysloviť • vypovedať • kniž.: vyriecť • vyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbu • oznámiť • vyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdáva • expr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdou • vyjadriť • kniž.: vyjaviť • zjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčenie • pren. vypustiť (slovo): slova nevypustí • prezradiť • vyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márne • predniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľ • expr.: skríknuť • vykríknuť • zakričať • zavolať • zrevať • zrúknuť • zavrieskať • zavrešťať • zahučať • zajačať • zaryčať • zahrmieť • zaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieť • zasyčať • vyšteknúť • vybrechnúť • zhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizli • expr.: precediť • vrknúť • zavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúť • vybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš? • expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvinenie • muknúť • mrauknúť (vydať hlas): ani nemukol • zašepkať • pošepkať • zašeptať • zašepotať • zašuškať • zašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúť • pošepnúť • zašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomrať • zašemotiť • zahundrať • zamrmlať • zabrblať • zabručať • zabľabotať • zadudrať • zahuhlať • zahuhňať • zafufnať • zachuchmať • zachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nos • expr.: zaštebotať • zašvitoriť • zaševeliť • zahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúť • poznamenať • podotknúť • spomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola reč • hovor. prehodiť • nadhodiť • zmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniť • expr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo seba • vysúkať • vyjachtať • hovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiť • expr.: nadštrknúť • naštrknúť • nadškrtnúť • podštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povráva • pripojiť • pridať • doložiť • dodať • doplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenie • expr.: vyhŕknuť • vytresnúť • vytresknúť • vyblafnúť • vybafnúť • vytrepnúť • trepnúť • tresnúť • tresknúť • plesnúť • subšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúť • vydrisnúť • expr.: vytárať • vytrepať • vytrieskať • vytliapať • vybľabotať • vykrámiť • subšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliť • vysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údaje • expr.: zadrkotať • zaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)
p. aj odpovedať1, osopiť sa
ukázať 1. gestom upozorniť na niekoho, niečo: ukázal rukou na prichádzajúcich, na dom oproti • označiť: označil vinníka prstom • udať (určiť pohybom, hlasom a pod., ako sa má niečo konať): treba udať smer pochodu; udať paličkou povel, aby hráči začali hrať • zastar. al. nár. pokázať (Sládkovič, Botto) • naznačiť (náznakom upozorniť): naznačil mu, aby mlčal
2. umožniť niekomu pozretie niečoho, dať vidieť: Ukážeš nám svoju zbierku? • poukazovať (viac vecí al. postupne): poukazovať návšteve celý dom • predviesť (názorne): na výstave predvedú nové modely počítačov • predstaviť (verejne): predstaviť diela mladých umelcov • popredstavovať (postupne al. viac vecí, osôb): popredstavovať všetky exponáty • prezentovať: výstava prezentuje súčasné umenie • demonštrovať (názorne): demonštroval teóriu na príklade • predložiť (položiť pred niekoho, obyč. pri úradnom vybavovaní): predložte účet, povolenie, zoznam, občiansky preukaz • podať: podať výklad o histórii obrazu
3. vystúpiť so svojimi myšlienkami, citmi, názormi a pod. zo svojho súkromia • dať najavo • prejaviť • preukázať: nevie ukázať, dať najavo radosť, lásku; (pre)ukázal ochotu zmieriť sa • manifestovať (verejne): umelec manifestuje svoju oddanosť vlasti • zobraziť • znázorniť (názorne, umelecky): v románe zobrazil, znázornil nedávne udalosti • vyjadriť • vysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili nám vďaku, uznanie
4. doložiť presvedčivým dôkazom, podať svedectvo o niečom • podať dôkaz • dokázať • dosvedčiť: Ukážte, dokážte, akí ste dobrí hokejisti!; podal dôkaz o svojej nevine, dosvedčil svoju nevinu
5. p. upozorniť
naznačiť, -í, -ia dok.
1. (čo komu) dať najavo (náznakom); stručne upozorniť, ukázať, poukázať na niečo; stručne načrtnúť: n. rukou pohyb; Naznačil, že je už čas ísť domov. (Jes.); n. niekomu správny postup, nové možnosti, naznačené úlohy;
2. trochu zastar. (čo) zaznačiť, poznačiť: To je naznačené na vašom čielku. (Tim.) Všade bude naznačené: Veľký, slávny duch svätý. (J. Kráľ);
nedok. naznačovať, -uje, -ujú