Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

naznačiť dok. náznakom dať najavo; nepriamo oznámiť, nadhodiť, napovedať: gestom n. bezradnosť; n. postup práce; n-l mu, aby mlčal;

nedok. naznačovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
naznačiť ‑í ‑ia dok.

naznačiť -čí -čia naznač! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. (čo/s vedľajšou vetou (komu; čím)) ▶ čiastočne, nepriamo, náznakom (slovne, gestom, správaním) dať niečo najavo, upozorniť na niečo, napovedať: pohľadom, pohybom ruky n. nesúhlas; n. ochotu spolupracovať; n. pozdrav susedovi kývnutím hlavy; vybrať sa naznačeným smerom; Prstom priloženým na ústa naznačila, aby bol ticho. [J. Uličiansky]; V polospánku vydá neartikulované hmknutie, ktorým naznačí, že ešte nespí. [InZ 2000]; Ako v úvode knihy naznačil, román vznikal veľmi dlho. [LT 1998]
2. (čo/s vedľajšou vetou) ▶ stať sa znamením niečoho, poskytnúť dôkaz o pravdepodobnej existencii niečoho; syn. napovedať: výsledky výskumu naznačili smerovanie ďalšieho vývoja; Niekedy sa celkom jednoznačná vec ukáže ako niečo celkom iné, alebo aspoň naznačí možnosť, že nemusí byť iba tým, čím sa zo začiatku zdá. [D. Dušek]; Už prvé zápasy naznačili, že sa môžeme dočkať prekvapení. [Šp 2006]
nedok. k 1naznačovať


naznačovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok. 1. (čo/s vedľajšou vetou (komu; čím)) ▶ čiastočne, nepriamo, náznakom (slovne, gestom, správaním) dávať niečo najavo, upozorňovať na niečo, napovedať, ukazovať: jasne, jemne, zreteľne, nenápadne, taktne niečo n.; n. rukou pohyb, smer; pochopil, čo mu očami naznačujeme; Hrdinovia tuho krčia čelá, čím naznačujú, že premýšľajú srdito, zanovito. [V. Mináč]; Pchali si [domorodci] prsty do úst a naznačovali tak, že nás zásobia jedlom. [V. Krupa]
2. (čo/s vedľajšou vetou) ▶ byť znakom, príznakom niečoho nastávajúceho, dôkazom pravdepodobnej existencie niečoho; syn. nasvedčovať, napovedať: odhady naznačujú pokles inflácie; úvod zápasu naznačoval prevahu domácich; výsledky hospodárenia firmy naznačujú možnosť bankrotu; Zvesti, ktoré prinášali, naznačovali, že rokovanie snemu nebude také jednoduché, ako sme sa sprvu všetci nazdávali. [J. Lenčo]; Ani najslabší lúč svetla nenaznačoval, že by tu bol veľký zámok. [I. Kadlečík]
dok. k 1naznačiť

načrtnúť 1. v základných črtách nakresliť • naskicovaťnačrtať: maliar načrtol, naskicoval, načrtal obrysy portrétuhovor. expr. nahodiť: nahodil kontúry na plátno

2. v stručnosti povedať al. napísať • načrtaťnaznačiť: vedúci načrtol, načrtal plán zájazdu; naznačil správny postuphovor. expr. nahodiť: nahodil myšlienky na papierzried.: narysovaťnaskicovať: v rýchlosti naskicoval vývinové tendencieopísaťpodať (stručne): stručne opísal, podal plán výroby


naznačiť čiastočne al. nepriamo dať najavo (obyč. v reči) • napovedaťnadhodiťzried. nadriecť: výzor veľa naznačí, napovie o charaktere človeka; naznačil, nadhodil nové otázkynačrtnúť (v hrubých črtách naznačiť): načrtol postup prácsignalizovať (naznačiť, čo sa má stať): v novinách signalizovali rast cienpripomenúťpoznamenaťpodotknúť (vysloviť poznámku): poznamenal, že je čas odísťexpr.: nadškrtnúťnaštrknúťnadštrknúťpodštrknúť: nadštrkol jej všeličo o priateľoviexpr. zried. naškrknúť


pokynúť kývnutím dať niekomu znamenie (obyč. hlavou, rukou a pod.) • pokývaťpokývnuť: policajt pokynul, pokýval, pokývol rukou, aby pustil prúd áutdať pokyn: veliteľ dal pokyn na útokukázaťnaznačiť (gestom, náznakom upozorniť na niečo): ukázal mu očami, naznačil mu, aby prehovorilprikývať (privolať kývaním)


povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať1, osopiť sa


ukázať 1. gestom upozorniť na niekoho, niečo: ukázal rukou na prichádzajúcich, na dom oprotioznačiť: označil vinníka prstomudať (určiť pohybom, hlasom a pod., ako sa má niečo konať): treba udať smer pochodu; udať paličkou povel, aby hráči začali hraťzastar. al. nár. pokázať (Sládkovič, Botto)naznačiť (náznakom upozorniť): naznačil mu, aby mlčal

2. umožniť niekomu pozretie niečoho, dať vidieť: Ukážeš nám svoju zbierku?poukazovať (viac vecí al. postupne): poukazovať návšteve celý dompredviesť (názorne): na výstave predvedú nové modely počítačovpredstaviť (verejne): predstaviť diela mladých umelcovpopredstavovať (postupne al. viac vecí, osôb): popredstavovať všetky exponátyprezentovať: výstava prezentuje súčasné umeniedemonštrovať (názorne): demonštroval teóriu na príkladepredložiť (položiť pred niekoho, obyč. pri úradnom vybavovaní): predložte účet, povolenie, zoznam, občiansky preukazpodať: podať výklad o histórii obrazu

3. vystúpiť so svojimi myšlienkami, citmi, názormi a pod. zo svojho súkromia • dať najavoprejaviťpreukázať: nevie ukázať, dať najavo radosť, lásku; (pre)ukázal ochotu zmieriť samanifestovať (verejne): umelec manifestuje svoju oddanosť vlastizobraziťznázorniť (názorne, umelecky): v románe zobrazil, znázornil nedávne udalostivyjadriťvysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili nám vďaku, uznanie

4. doložiť presvedčivým dôkazom, podať svedectvo o niečom • podať dôkazdokázaťdosvedčiť: Ukážte, dokážte, akí ste dobrí hokejisti!; podal dôkaz o svojej nevine, dosvedčil svoju nevinu

5. p. upozorniť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

naznačiť, -í, -ia dok.

1. (čo komu) dať najavo (náznakom); stručne upozorniť, ukázať, poukázať na niečo; stručne načrtnúť: n. rukou pohyb; Naznačil, že je už čas ísť domov. (Jes.); n. niekomu správny postup, nové možnosti, naznačené úlohy;

2. trochu zastar. (čo) zaznačiť, poznačiť: To je naznačené na vašom čielku. (Tim.) Všade bude naznačené: Veľký, slávny duch svätý. (J. Kráľ);

nedok. naznačovať, -uje, -ujú

Morfologický analyzátor

naznačiť dokonavé sloveso
(ja) naznačím VKdsa+; (ty) naznačíš VKdsb+; (on, ona, ono) naznačí VKdsc+; (my) naznačíme VKdpa+; (vy) naznačíte VKdpb+; (oni, ony) naznačia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) naznačil VLdsam+; (ona) naznačila VLdsaf+; (ono) naznačilo VLdsan+; (oni, ony) naznačili VLdpah+;
(ty) naznač! VMdsb+; (my) naznačme! VMdpa+; (vy) naznačte! VMdpb+;
(nejako) naznačiac VHd+;
naznačiť naznačiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

naznačiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor