Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

nazlostiť -sť/-i! dok. nahnevať, najedovať: n. priateľa

// nazlostiť sa

1. nahnevať sa, najedovať sa: ľahko sa n-í; n. sa na ľudí, na neporiadok

2. veľa, často sa zlostiť: n. sa s deťmi, s pokazeným autom

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nazlostiť ‑í ‑ia ‑sť/‑i! dok.; nazlostiť sa

nazlostiť sa -tí sa -tia sa (ne)nazlosti sa/(ne)nazlosť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok. 1. (ø; na koho, na čo/s vedľajšou vetou) ▶ stať sa zlostným, pocítiť al. prejaviť zlosť, hnev vyvolaný neprijatím určitého stavu vecí; syn. nahnevať sa: poriadne, veľmi, ľahko, rýchlo sa n.; nazlostil sa na kamarátov; nazlostí sa pre každú hlúposť; nič jej nehovor, aby sa nenazlostila; Nazlostil sa, že naverímboha vylihuje, a pritom ho čaká toľko práce. [L. Ballek]; Včera sme sa strašne nazlostili. [P. Vilikovský]; A tú noc Anna skoro vôbec nespala, len chvíľami si trošička zdriemla, nazlostená na dotieravosť vlastných myšlienok. [Rb 1986]
2. expr. zried. (s kým, s čím; ø) obyč. s výrazom mieryveľa, často sa zlostiť, podľahnúť hnevu: už sa s nimi dosť nazlostili; veľa sa nazlostí so starým spotrebičom; Čo som sa kedysi nazlostil, keď mi každé Vianoce darovali rukavice s ponožkami. [J. Gavalcová]
nedok. k 1zlostiť sa


nazlostiť -tí -tia (ne)nazlosti/(ne)nazlosť! -til -tiac -tený -tenie dok. (koho) ▶ vyvolať, vzbudiť v niekom zlosť, hnev, popudiť k veľkému hnevu; syn. nahnevať: najviac ju nazlostí neporiadok; naša odpoveď ho veľmi nazlostila; nič ho nenazlostí; po jeho slovách ostal zahanbený aj nazlostený; Posledná veta ju nazlostila väčšmi ako hocičo iné v predošlých nezhodách. [K. Lászlová]; Najviacej ma však nazlostí, keď sa mi začnú posmievať. [V. Šikula]nedok.zlostiť

nahnevať sa podľahnúť hnevu • rozhnevať sanazlostiť sarozzlostiť sa: otec sa nahneval, nazlostil, rozzlostil na detinamrzieť sarozmrzieť sa (v malej miere): namrzel sa na ženu pre zlú večerurozčúliť sarozdráždiť sa (podľahnúť rozčúleniu) • expr.: najedovať sarozjedovať sanasrdiť sarozsrdiť sanasršiť sarozsršiť sanapajediť sarozpajediť sanačertiť sarozčertiť sanapaprčiť sarozpaprčiť sanaduriť sanadurdiť sarozdurdiť sarozpeniť sanaštvať sanapáliť sanamosúriť sanabrúsiť sanabadúriť sanašuchoriť sanašušoriť sanaježiť sarozježiť sazježiť sa: ľahko sa napajedí; rozpaprčil sa pre hlúposťexpr.: nazúriť sarozzúriť sarozkohútiť sarozkokošiť sarozkatiť sarozkatovať saexpr. zried. rozčapíriť sakniž. rozhorliť sa (nahnevať sa vo veľkej miere) • nár. expr.: rozpŕchliť sarozpŕliť sanár. rozkvásať saexpr. zried. zajesť sa (J. Kráľ)kniž. rozľútiť saexpr. zried.: rozozliť sanabúriť sanár. expr. narárožiť saniž. hovor.: naondiať sanaondieť savulg. nasrať saexpr.: rozoštvať sarozsváriť sarozvadiť sarozprať sa (nahnevať sa jeden na druhého): celý národ sa rozoštvalexpr.: nafúkať sanafúknuť sanaduť saoduť sazduť sa (zároveň sa uraziť): odul sa ako moriak; nadul sa pre urážku


nahnevať vyvolať hnev • rozhnevaťnazlostiťrozzlostiť: svojím správaním nahneval, rozhneval svojich rodičov; nazlostil, rozzlostil učiteľanamrzieťdomrzieťrozmrzieťpodráždiťpohnevaťpobúriť (nahnevať v malej miere): neúspech ho namrzel, rozmrzel, podráždil; pohneval ho jej nezáujemrozčúliťrozdráždiť (vyvolať prudké citové podráždenie) • expr.: najedovaťdojedovaťrozjedovaťnasrdiťrozsrdiťnasršiťrozsršiťnapajediťrozpajediťnapaprčiťrozpaprčiťnapáliťnabadúriťnadurdiťdohnevaťdozlostiťdožraťdopáliťdopajediť: napaprčí ho každá maličkosťexpr.: nazúriťrozzúriť (priviesť do zúrivosti): nazúril ho taký postojexpr.: rozčertiťrozdivočiťhovor. expr.: rozkatiťrozkatovať (nahnevať vo veľkej miere): rozzúril ho do nepríčetnostiexpr. dojať: Ty si ma ale dojal!hovor. expr.: naštvaťrozhádzaťexpr.: rozoštvaťrozhuckaťrozvadiť (vyvolať hnev medzi viacerými osobami): rozhuckal susedov proti sebezried. rozbabraťkniž. rozľútiťkraj. nakustriť (Hviezdoslav)nár. expr. rozpŕliť (Kalinčiak)niž. hovor.: naondiaťnaondieťvulg. nasrať


nazlostiť p. nahnevať


nazlostiť sa p. nahnevať sa


pohnevať dostať do hnevu, vyvolať hnev, zlosť • nahnevaťrozhnevať: správa pohnevala, nahnevala občanov; vždy ho rozhnevá neporiadoknazlostiťrozčúliť: nazlostí, rozčúli ju každá maličkosťexpr.: najedovaťnasrdiťnapajediťnapaprčiťnačertiťnapáliťdopáliťdožrať: Čo vás tak nasrdilo, dopálilo?popudiťpobúriťpodráždiť (vyvolať mrzutosť, nepríjemné vzrušenie): popudilo ma, podráždilo ma, ako sa vyjadrujú o mojej rodinehovor.: naštvaťpoštvaťvulg. nasrať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nazlostiť, -í, -ia, rozk. -zlosť/-zlosti dok. (koho, čo) vyvolať, zapríčiniť v niekom zlosť, hnev, urobiť zlostným, nahnevať: Jej úprimnosť a prudkosť ma nazlostili. (Gráf); n. psa

|| nazlostiť sa

1. (na koho, na čo i bezúredm.) stať sa zlostným, nahnevať sa: otec sa nazlostil na syna; Jano sa nazlostil. (Kuk.)

2. veľa sa zlostiť: Tá sa dosť nazlostila, že ma ten pes ráno zobúdza. (Tim.)


zlostiť, -í, -ia, rozk. zlosť/zlosti nedok. (koho, čo) vzbudzovať v niekom zlosť, hnev, popudzovať k zlosti, hnevať: Zlostila ma jeho posmešná zhovievavosť a prezývky. (Jes-á) Zlostilo ho, že nebol pozvaný na aristokratický večer. (Škult.) Viem, že ťa zlostilo, keď ťa druhý volal. (Taj.) z. psa;

opak. zlostievať, -a, -ajú;

dok. nazlostiť

|| zlostiť sa (na koho, na čo i bezpredm.) byť ovládnutý zlosťou, hnevom, hnevať sa, srdiť sa; rozčuľovať sa: z. sa sám na seba; Ja sa na svojho Paľa už ani nezlostím. (Tat.) Čo toľko vraví!? zlostí sa v duchu Saba. (Tim.) (Stará mať) sa zlostí pre polliter vína. (Taj.);

opak. zlostievať sa;

dok. nazlostiť sa

Morfologický analyzátor

nazlostiť dokonavé sloveso
(ja) nazlostím VKdsa+; (ty) nazlostíš VKdsb+; (on, ona, ono) nazlostí VKdsc+; (my) nazlostíme VKdpa+; (vy) nazlostíte VKdpb+; (oni, ony) nazlostia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) nazlostil VLdsam+; (ona) nazlostila VLdsaf+; (ono) nazlostilo VLdsan+; (oni, ony) nazlostili VLdpah+;
(ty) nazlosť, nazlosti! VMdsb+; (my) nazlostime, nazlosťme! VMdpa+; (vy) nazlosťte, nazlostite! VMdpb+;
(nejako) nazlostiac VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor