nazlostiť -sť/-i! dok. nahnevať, najedovať: n. priateľa
// nazlostiť sa
1. nahnevať sa, najedovať sa: ľahko sa n-í; n. sa na ľudí, na neporiadok
2. veľa, často sa zlostiť: n. sa s deťmi, s pokazeným autom
nazlostiť sa -tí sa -tia sa (ne)nazlosti sa/(ne)nazlosť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok. 1. (ø; na koho, na čo/s vedľajšou vetou) ▶ stať sa zlostným, pocítiť al. prejaviť zlosť, hnev vyvolaný neprijatím určitého stavu vecí; syn. nahnevať sa: poriadne, veľmi, ľahko, rýchlo sa n.; nazlostil sa na kamarátov; nazlostí sa pre každú hlúposť; nič jej nehovor, aby sa nenazlostila; Nazlostil sa, že naverímboha vylihuje, a pritom ho čaká toľko práce. [L. Ballek]; Včera sme sa strašne nazlostili. [P. Vilikovský]; A tú noc Anna skoro vôbec nespala, len chvíľami si trošička zdriemla, nazlostená na dotieravosť vlastných myšlienok. [Rb 1986] 2. expr. zried. (s kým, s čím; ø) obyč. s výrazom miery ▶ veľa, často sa zlostiť, podľahnúť hnevu: už sa s nimi dosť nazlostili; veľa sa nazlostí so starým spotrebičom; Čo som sa kedysi nazlostil, keď mi každé Vianoce darovali rukavice s ponožkami. [J. Gavalcová] ▷ nedok. k 1 ↗ zlostiť sa
nazlostiť -tí -tia (ne)nazlosti/(ne)nazlosť! -til -tiac -tený -tenie dok. (koho) ▶ vyvolať, vzbudiť v niekom zlosť, hnev, popudiť k veľkému hnevu; syn. nahnevať: najviac ju nazlostí neporiadok; naša odpoveď ho veľmi nazlostila; nič ho nenazlostí; po jeho slovách ostal zahanbený aj nazlostený; Posledná veta ju nazlostila väčšmi ako hocičo iné v predošlých nezhodách. [K. Lászlová]; Najviacej ma však nazlostí, keď sa mi začnú posmievať. [V. Šikula] ▷ nedok. ↗ zlostiť
nahnevať sa podľahnúť hnevu • rozhnevať sa • nazlostiť sa • rozzlostiť sa: otec sa nahneval, nazlostil, rozzlostil na deti • namrzieť sa • rozmrzieť sa (v malej miere): namrzel sa na ženu pre zlú večeru • rozčúliť sa • rozdráždiť sa (podľahnúť rozčúleniu) • expr.: najedovať sa • rozjedovať sa • nasrdiť sa • rozsrdiť sa • nasršiť sa • rozsršiť sa • napajediť sa • rozpajediť sa • načertiť sa • rozčertiť sa • napaprčiť sa • rozpaprčiť sa • naduriť sa • nadurdiť sa • rozdurdiť sa • rozpeniť sa • naštvať sa • napáliť sa • namosúriť sa • nabrúsiť sa • nabadúriť sa • našuchoriť sa • našušoriť sa • naježiť sa • rozježiť sa • zježiť sa: ľahko sa napajedí; rozpaprčil sa pre hlúposť • expr.: nazúriť sa • rozzúriť sa • rozkohútiť sa • rozkokošiť sa • rozkatiť sa • rozkatovať sa • expr. zried. rozčapíriť sa • kniž. rozhorliť sa (nahnevať sa vo veľkej miere) • nár. expr.: rozpŕchliť sa • rozpŕliť sa • nár. rozkvásať sa • expr. zried. zajesť sa (J. Kráľ) • kniž. rozľútiť sa • expr. zried.: rozozliť sa • nabúriť sa • nár. expr. narárožiť sa • niž. hovor.: naondiať sa • naondieť sa • vulg. nasrať sa • expr.: rozoštvať sa • rozsváriť sa • rozvadiť sa • rozprať sa (nahnevať sa jeden na druhého): celý národ sa rozoštval • expr.: nafúkať sa • nafúknuť sa • naduť sa • oduť sa • zduť sa (zároveň sa uraziť): odul sa ako moriak; nadul sa pre urážku
nahnevať vyvolať hnev • rozhnevať • nazlostiť • rozzlostiť: svojím správaním nahneval, rozhneval svojich rodičov; nazlostil, rozzlostil učiteľa • namrzieť • domrzieť • rozmrzieť • podráždiť • pohnevať • pobúriť (nahnevať v malej miere): neúspech ho namrzel, rozmrzel, podráždil; pohneval ho jej nezáujem • rozčúliť • rozdráždiť (vyvolať prudké citové podráždenie) • expr.: najedovať • dojedovať • rozjedovať • nasrdiť • rozsrdiť • nasršiť • rozsršiť • napajediť • rozpajediť • napaprčiť • rozpaprčiť • napáliť • nabadúriť • nadurdiť • dohnevať • dozlostiť • dožrať • dopáliť • dopajediť: napaprčí ho každá maličkosť • expr.: nazúriť • rozzúriť (priviesť do zúrivosti): nazúril ho taký postoj • expr.: rozčertiť • rozdivočiť • hovor. expr.: rozkatiť • rozkatovať (nahnevať vo veľkej miere): rozzúril ho do nepríčetnosti • expr. dojať: Ty si ma ale dojal! • hovor. expr.: naštvať • rozhádzať • expr.: rozoštvať • rozhuckať • rozvadiť (vyvolať hnev medzi viacerými osobami): rozhuckal susedov proti sebe • zried. rozbabrať • kniž. rozľútiť • kraj. nakustriť (Hviezdoslav) • nár. expr. rozpŕliť (Kalinčiak) • niž. hovor.: naondiať • naondieť • vulg. nasrať
nazlostiť p. nahnevať
nazlostiť sa p. nahnevať sa
pohnevať dostať do hnevu, vyvolať hnev, zlosť • nahnevať • rozhnevať: správa pohnevala, nahnevala občanov; vždy ho rozhnevá neporiadok • nazlostiť • rozčúliť: nazlostí, rozčúli ju každá maličkosť • expr.: najedovať • nasrdiť • napajediť • napaprčiť • načertiť • napáliť • dopáliť • dožrať: Čo vás tak nasrdilo, dopálilo? • popudiť • pobúriť • podráždiť (vyvolať mrzutosť, nepríjemné vzrušenie): popudilo ma, podráždilo ma, ako sa vyjadrujú o mojej rodine • hovor.: naštvať • poštvať • vulg. nasrať
nazlostiť, -í, -ia, rozk. -zlosť/-zlosti dok. (koho, čo) vyvolať, zapríčiniť v niekom zlosť, hnev, urobiť zlostným, nahnevať: Jej úprimnosť a prudkosť ma nazlostili. (Gráf); n. psa
|| nazlostiť sa
1. (na koho, na čo i bezúredm.) stať sa zlostným, nahnevať sa: otec sa nazlostil na syna; Jano sa nazlostil. (Kuk.)
2. veľa sa zlostiť: Tá sa dosť nazlostila, že ma ten pes ráno zobúdza. (Tim.)
zlostiť, -í, -ia, rozk. zlosť/zlosti nedok. (koho, čo) vzbudzovať v niekom zlosť, hnev, popudzovať k zlosti, hnevať: Zlostila ma jeho posmešná zhovievavosť a prezývky. (Jes-á) Zlostilo ho, že nebol pozvaný na aristokratický večer. (Škult.) Viem, že ťa zlostilo, keď ťa druhý volal. (Taj.) z. psa;
opak. zlostievať, -a, -ajú;
dok. nazlostiť
|| zlostiť sa (na koho, na čo i bezpredm.) byť ovládnutý zlosťou, hnevom, hnevať sa, srdiť sa; rozčuľovať sa: z. sa sám na seba; Ja sa na svojho Paľa už ani nezlostím. (Tat.) Čo toľko vraví!? zlostí sa v duchu Saba. (Tim.) (Stará mať) sa zlostí pre polliter vína. (Taj.);
opak. zlostievať sa;
dok. nazlostiť sa