nazlostený príd. nahnevaný, najedovaný: n. človek;
nazlostene, nazlosteno prísl.: n. odpovedať
nazlostený -ná -né 2. st. -nejší príd.
nazlostený -ná -né príd. 1. 2. st. -nejší ▶ pociťujúci a prejavujúci zlosť, hnev, ovládnutý zlosťou, hnevom, zlostiaci sa; syn. nahnevaný, najedovaný: n. sused; byť na niekoho veľmi n.; čím je nazlostenejší, tým je nebezpečnejší; Chodieval som nazlostený po dome a všetko mi zavadzalo. [M. Zelinka] 2. ▶ vyjadrujúci zlosť, hnev, plný zlosti; syn. nahnevaný, hnevlivý: n. hlas, pohľad, výraz; nazlostená tvár; Urobila rukou nazlostený pohyb. [V. Mináč]
nahnevaný pociťujúci hnev; svedčiaci o pocite hnevu • nazlostený • namrzený: nahnevaný, nazlostený učiteľ; skríkol nazlosteným, namrzeným hlasom • rozhnevaný • rozčúlený • pohnevaný: až sa triasol, taký bol rozhnevaný, rozčúlený; nahnevané, pohnevané oči • expr.: najedovaný • rozjedovaný • nasrdený • rozsrdený • nasršený • rozsršený • namosúrený • zried. naosený: vedúci je dnes na nás najedovaný, nasrdený, nasršený; namosúrená, naosená tvár • hovor. expr.: napaprčený • rozpaprčený • napajedený • rozpajedený: napaprčená, napajedená, rozpajedená predavačka • nazúrený • hovor.: rozčertený • rozzúrený • hovor. expr.: napálený • dopálený • naštvaný • expr. dožratý • hrub. nasraný (veľmi nahnevaný): nedráždi nazúreného, rozzúreného býka; som napálený, naštvaný na tvoje správanie • rozhorčený • pobúrený • kniž. rozhorlený (pociťujúci hnev spôsobený obyč. istou krivdou): sťažnosti rozhorčeného, pobúreného zákazníka; rozhorčený, rozhorlený protest • kniž. rozľútený • podráždený • rozdráždený • popudený (hnevlivo reagujúci na nepríjemný podnet): som rozdráždený, popudený ich nezodpovednosťou; podráždená odpoveď • zlostný • hnevlivý • mrzutý • rozmrzený • zamosúrený (dlhší čas pociťujúci a prejavujúci hnev): od včera je otec zlostný, hnevlivý; premeral si ma mrzutým, zamosúreným pohľadom • zastar. hnevný • zúrivý • expr. jedovatý • pren.: zježený • naježený (dlhší čas pociťujúci nepríčetný, veľký hnev; svedčiaci o tom): zviera je už zúrivé, naježené od ustavičného dráždenia; trúsil jedovaté reči • expr.: nafúkaný • nafučaný • ofučaný (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. výrazom tváre): Čo si dnes taký nafúkaný, nafučaný, ofučaný? • expr.: zdurený • nadurdený • nadudraný • nadudrený • nadurený (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. hundraním al. výrazom tváre): nadurdená gazdiná; od rána chodil nadudraný, nadudrený, nadurený • expr.: nadutý • zdutý • odutý (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. odmietavým správaním al. výrazom tváre): po hádke zostala žena nadutá, zdutá, odutá; ohrnula naduté pery • expr.: nakokošený • rozkohútený • rozkatený (s ochotou pobiť sa): stáli proti sebe poriadne nakokošení, rozkohútení • nár. expr.: nabadúrený • nabzdúrený
nazlostený p. nahnevaný
nazlostený príd. ovládnutý hnevom, zlosťou, nahnevaný: n. mládenec (Fr. Kráľ); Bol a mal byť prečo nazlostený. (Taj.);
nazlostene prísl.
nazlostený príd. nahnevaný, najedovaný: Nazlosťení pez ďiu reťaz ňerostrhou (Králiky BB); Učiteľ bul nazlosceni (Chrasť n. Horn. SNV)