Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

nazrieť -ie -ú dok.

1. (krátko) pozrieť niekde, do niečoho, nahliadnuť: n. do obloka, do knihy

2. prísť na (krátku) návštevu, ohlásiť sa u niekoho: dávno si k nám nen-l

n. niekomu do duše, do srdca spoznať ho;

nedok. nazerať

1. k 1: n. do obloka

2. zaujímať postoj, stanovisko, chápať: optimistické n-nie na život

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nazerať ‑á ‑ajú nedok.

nazeranie -nia -ní s. 1. kniž. ▶ spôsob posudzovania niečoho, utváranie názoru, pohľad, stanovisko: podobné, rovnaké n. na problém; komplexné n. na situáciu; formovať, osvojiť si, zmeniť spôsob nazerania; líšia sa v nazeraní na život; hodnotiť niečo v duchu súčasného nazerania; základná zmena optiky nazerania na jednotlivé decéniá slovenskej kultúry [V. Mikula]práv. nazeranie do spisu procesné oprávnenie účastníkov pri oboznamovaní sa s priebehom konania
2. filoz. ▶ bezprostredné vnímanie predmetu (napr. u Kanta): empirické nazerania
▷ ↗ i nazerať


nazerať -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (kam) ▶ zrakom niečo skúmať, zisťovať, zo zvedavosti sa dívať, často i potajomky al. cez nejakú prekážku; syn. pozerať sa: n. cez plot, spoza plota, pomedzi latky; n. cez kľúčovú dierku; n. niekomu ponad plece; n. pod posteľ, pod stôl; nazerať za roh; ustavične nazerá susedom do dvora; nedaj si n. do karáti fraz.; Opatrne prekračoval výkop a nazeral doň, čo je príčinou rozkopávky. [I. Habaj]práv. nazerať do spisu oprávnene sa oboznamovať s obsahom predmetných dokumentov
2. (na čo ako) ▶ zaujímať istý postoj, stanovisko k niečomu; posudzovať, ponímať, chápať niečo: n. na problémy kriticky, objektívne, pesimisticky; Oceňujem, že začínaš takto triezvo nazerať na toto nedorozumenie. [P. Janík]; Na kultúru sa často nazerá ako na niečo apolitické. [Slo 2002]
3. filoz.bezprostredne vnímať predmet (napr. u Kanta), ponímať, chápať
fraz. nazerať niekomu do karát odhaľovať niečie zámery, úmysly
dok. k 1nazrieť


nazrieť -rie -rú -ri! -rel -rúc -retie dok. 1. (kam) ▶ pohľadom preniknúť k niečomu, do niečoho, krátko uprieť zrak na niečo, pozrieť sa: letmo, opatrne, potajomky, zvedavo n. do otvorených dverí; n. pod posteľ; n. do novín, do príručky; n. za roh; deti sa pokúšajú n. ponad plot; Bádateľom sa naskytla možnosť nazrieť hlbšie dovnútra kontinentu. [V. Krupa]; Šiel rovno k peci, nazrel do hrnca. [J. Blažková]; Priplichtí sa, nazrie cez plece čítajúcemu. [Ľ. Feldek]práv. nazrieť do spisu oprávnene sa oboznámiť s obsahom predmetných dokumentov
2. hovor. (ku komu; do čoho; na čo) ▶ na chvíľu niekam vojsť, nakrátko sa zastaviť niekde, u niekoho: n. občas k susedom; Koho navštíviť? Nazriem na poštu, zdá sa mi však, že tam majú veľa roboty. [V. Šikula]; Do fajčiarne nazrela sestrička s denníkmi. Rozdala ich a otvorila okná. [R. Sloboda]
fraz. nazrieť niekomu do duše/do srdca spoznať skutočné zmýšľanie, duševné rozpoloženie niekoho; nazrieť niekomu do karát odhaliť zámery, úmysly niekoho; publ. nazrieť do kuchyne niečoho al. do niečej kuchyne získať informácie, ktoré zvyčajne nie sú určené verejnosti
nedok. k 1nazerať

chápať 1. prichádzať na zmysel niečoho • kniž. ponímať: dobre chápal, ponímal význam slovarozumieť: nerozumiem, čo tým myslíšuvedomovať si (prichádzať k poznaniu): uvedomoval si, že prehralbraťvykladať sivysvetľovať si (zisťovať príčinu): nevedel, ako má brať, ako si má vykladať, vysvetľovať jeho čin; berie to osobnezastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín)vidieťnazerať: Ako problém vidíte vy? Ako na problém nazeráte vy?

p. aj koncipovať

2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • mať pochopeniemať porozumenie: chápe jeho ťažkosti; má s ním pochopenie, porozumenierozumieť: rodičia nerozumeli synovi, nechápali hovyznať sa (v niekom): nevyznám sa vo vlastnom synovi


nazerať p. pozerať


pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sahľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otcahovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred sebaupierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieťpáčiťexpr. okáliťexpr. zried.: okáľovaťočiťfraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcichjastriťiskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolíblýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazeraťexpr.: gániťfľočiťfľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočilinazeraťexpr.: nazízaťnakúkaťškúliťpoškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykolvzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z oblokarozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolízízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviťbezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakámehovor.: vykúkaťvykukávaťvykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z oblokahovor. expr.: mumákovaťtrpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezeraťobzeraťobzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádžekniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciuhovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: okúka okoliefraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacichrozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovaťškúliťpokukávaťpokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom auteexpr.: bľuskaťfľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčencemrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedkuhádzať očami (po niekom, po niečom)

4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sahľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhodyvšímať sivenovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnostistarať sadbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestráprizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hreprizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieťzračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očísálaťprejavovať saukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistotazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

6. p. hodnotiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nazerať, -á, -ajú nedok.

1. (do čoho, kam) pozerať, hľadieť niekam, do niečoho: n. do obloka, n. do knihy, do kníh, do spisov; Nazeral zaskleným otvorom do pece. (Hor.); pren. Mesiac nazerá cez stromov tône. (Sládk.)

2. (na čo) posudzovať, ponímať, chápať niečo, zaujímať postoj, stanovisko k niečomu: n. na chyby kriticky; Myslím, že nazeráte na ich položenie príliš čierne. (Jil.)

3. filoz. (čo) bezprostredne poznávať objekt (napr. u Kanta);

dok. k 1 nazrieť


nazrieť, -zrie, -zrú, -zretie, rozk. -zri dok.

1. pozrieť (sa) niekam, do niečoho: n. do izby oblokom (cez oblok), kľúčovou dierkou (cez kľúčovú dierku), n. do knihy; n. do spisov; pren. Nazrelo slnko do okien (Vaj.) zasvietilo.

n. niekomu do duše (do srdca), (až) na dno duše spoznať jeho zmýšľanie, dôkladne spoznať; hlboko n. do niečoho (napr. do nejakej problematiky) dôkladne preskúmať niečo, dôkladne sa oboznámiť s niečím; n. niekomu do kariet (karát) odhaliť, spoznať jeho zámery; hlboko (hlbšie) n. do fľaše (do pohára) vypiť si nad mieru, opiť sa;

2. (kam, zried. i koho) prísť niekam (k niekomu) na krátky čas, na krátku návštevu, zastaviť sa, ohlásiť sa niekde, u niekoho: Prešiel i deň, dva, že ani nenazrel k nemu. (Jégé) Nezdržala sa nazrieť starú tetku u Borievkov. (Tim.);

nedok. k 1 nazerať

|| nazrieť sa zried. pozrieť (sa): n. sa do zrkadla (Kuk.); pren. Náleží nazrieť sa do seba i kol seba. (Dobš.)

Morfologický analyzátor

nazerať nedokonavé sloveso
(ja) nazerám VKesa+; (ty) nazeráš VKesb+; (on, ona, ono) nazerá VKesc+; (my) nazeráme VKepa+; (vy) nazeráte VKepb+; (oni, ony) nazerajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) nazeral VLesam+; (ona) nazerala VLesaf+; (ono) nazeralo VLesan+; (oni, ony) nazerali VLepah+;
(ty) nazeraj! VMesb+; (my) nazerajme! VMepa+; (vy) nazerajte! VMepb+;
(nejako) nazerajúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor