Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nazdať sa ‑á ‑ajú dok. (pomyslieť si)
nazdať sa ‑á ‑ajú nedok. (nazdávať sa)

nazdať sa -dá sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -danie (sa) dok.

nazdať sa -dá sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -dajúci sa -danie (sa) nedok.

nazdať sa1 -dá sa -dajú sa -dal sa -dajúc sa -danie sa dok. 1. (s vedľajšou vetou) ▶ urobiť si o niečom mienku, utvoriť si istú predstavu, predpokladať; syn. pomyslieť si: sprvoti sa nazdal, že sa hnevám; Veru by som sa nebol nazdal, že tu stretnem krajanov. [V. Krupa]; V prvom okamihu som sa nazdal, že to uskočila Zem zo slnečnej sústavy. [B. Hochel]; Vyčľaplo trocha vína a to ho potom začalo mrzieť, lebo sa nazdal, že mi polial kabát. [V. Šikula]
2. ▶ uvedomiť si situáciu; syn. zbadať sa: skôr ako sa nazdáš, bude po všetkom; kým sa nazdáš, ujde ti vlak
fraz. ani sa nenazdáš/ani sme sa nenazdali a o rýchlom plynutí času, čoskoro, čochvíľa; kto by sa bol nazdal málokto by si pomyslel
nedok. k 1nazdávať sa


nazdať sa2 -dá sa -dajú sa -dal sa -dajúc sa -dajúci sa -danie sa nedok. zastaráv. (s vedľajšou vetou) ▶ mať istú mienku, predstavu o niečom, myslieť si; syn. nazdávať sa, domnievať sa: nazdá sa, že mu všetci odpustia; Ak sa nazdáte, že si to zaslúžim, môžete mi odseknúť hlavu. [V. Krupa]; Nazdá sa, že vidí čarodejníka, a tak sa pritají v kroví. [Pd 1994]


nazdávať sa -va sa -vajú sa nenazdávaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. 1. (s vedľajšou vetou; ø) ▶ mať istú mienku, predstavu o niečom, myslieť si; syn. domnievať sa: nazdávam sa, že majú pravdu; odišli nazdávajúc sa, že sa predstavenie skončilo; je to inak, ako sa nazdávate; často ako súčasť vedľajšej vety prívlastkovej po predložke o firma si vybrala kandidátov, o ktorých sa nazdáva, že budú úspešní; dali si inzerát do novín, o ktorých sa nazdávajú, že sú najčítanejšie; Pridlho som sa nazdával, že myslieť na dievčatá je hriech. [V. Šikula]; Ukázalo sa, že je to ešte zložitejšie, ako sa nazdával. [J. Lenčo]
2. iba v 1. os. nazdávam sa, nazdávame sa blíži sa významu častice ▶ vyjadruje hodnotiaci postoj (pravdepodobnosť, neistotu a pod.) k výrazu al. k celej výpovedi: takéto riešenie, nazdávam sa, nebude každému vyhovovať; do rubriky však patria - nazdávame sa - aj jazykové analýzy umeleckej literatúry; Zmyslom Lynchových filmov je - nazdávam sa - vyvolať v divákovi emocionálne pochody. [V. Mikula]; Slovenský hokej je, nazdávam sa, v takom pozitívnom pohybe, že môže napredovať ďalej. [Pd 1994]
dok. k 1nazdať sa1

domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sanazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídumať domnienkubyť v domnienkežiť v domnienkemať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal samyslieťmyslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevukniž. mieniť: mienil, že príde včasusudzovaťuzatváraťuzavieraťkniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúplakniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základochpočítaťrátať: počítal s tým, že mu pomôžupredpokladaťtušiťdomýšľať sidomýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazíexpr.: hútať sišípiťkraj. mívať si (Kukučín)nár. predkladať si (Kukučín)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práciexpr. hútať: hútal o priateľochpremýšľaťrozmýšľaťzamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problémuexpr.: rozdumovaťrozhutovaťprehutovaťkniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle životahovor. expr. páliť: dobre mu to pálihĺbaťfilozofovaťrozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láskečasto expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovaniepejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješpoet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli detimať na zretelimať na pamätipamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätalikniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysliexpr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlavemieriťzameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochoturozumieťchápaťmieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inakkniž. ponímať: ponímal to inakpredpokladaťpočítaťrátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľaťpomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísťmieniťmať v úmysle: mieni, má v úmysle predať domchcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničíkalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť simieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravduusudzovaťzmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobreexpr. hútať (si)expr. zried. hútkať (si)kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš?domnievať samať domnienkubyť v domnienkenazdať sanazdávať sapredpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sakraj. mívať (si) (Kukučín)obmýšľať sa (Šoltésová)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


nazdať sa1 p. pomyslieť si 1


nazdať sa2 p. nazdávať sa


nazdávať sa očakávať, že sa niečo stane • nazdať sadomnievať samať domnienkubyť v domnienke: nazdával sa, nazdal sa, že naňho zabudli; nie je taký, ako sa všetci nazdávajú, domnievajúpočítaťrátať: počítal, rátal, že dedičom bude sámmyslieť (si)predpokladaťusudzovaťpredvídaťkniž. mieniť (zároveň o tom uvažovať): myslel si, usudzoval, že zvíťaziatušiťdomýšľať sidomýšľať saexpr.: hútať sišípiť (predpokladať výsledok): tušil, domýšľal si, že to nezvládne; šípil, že sa čosi stane


pomyslieť si 1. zistiť niečo prostredníctvom rozumu, vedomia • nazdať sa: pomyslela si, nazdala sa, že je všetko v poriadku; ešte si pomyslí, ešte sa nazdá, že klamemusúdiť (urobiť si úsudok): usúdil, že im to stačíuvedomiť si: nikdy si neuvedomil, aký význam to má preňhoprísť na niečo: zrazu som prišiel na to, že všetko je vymyslené

2. p. spomenúť si 3. p. predstaviť si 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nazdať sa1, -á, -ajú dok. (čo, čoho o kom, o čom, so spoj. že, zried. do koho i bezpredm.) pomyslieť si: Ako len pôjdem; ešte sa nazdajú, že som prišiel za tú habarku pýtať. (Kuk.) Kto by sa doň nazdal, že sa takto učlovečí? (Kuk.)

ani sa nenazdáš, sotva som sa nazdal nečakane, znenazdajky, zrazu

nazdať sa2, -á, -ajú nedok. (so spoj. že, o kom, o čom i bezpredm.) myslieť si, mieniť, nazdávať sa: Hádam sa nenazdáš, že tade prejdeš. (Chrob.) Dnes sa už o každom svojom klientovi nazdám, že je žobrák. (Jégé) Nie som ja taký zločinec, ako sa ľudia nazdajú. (J. Mat.)

nazdať sa dok.
1. čiast. strsl i zsl (často so záporom) pomyslieť si, myslieť si (vopred), tušiť: Bou̯ tam ten, o kom bi sa ňenazdau̯ (Blatnica MAR); Aňi bi sa muoj oťedz ňebou̯ nazdau̯, že akí parobog ju buďe mať (Detva ZVO); Kebi sa to bov človeg nazdav! (V. Bielice TOP); Do bi sa to bóv nazdáv! (Lukáčovce HLO); Že kebi sa bola nazdála, bola bi lepšé gazduvala (Dechtice TRN)
F. aňi sa ňenazdala a taká mladá mosela ťento sved opusťiťi (V. Lom MK), aňi si sä ňenazdau̯ (Žaškov DK) - zrazu, nečakane; smrti bi som sa bola skór nazdála (Lukáčovce HLO) - bolo to úplne nečakané; večér príďe, aňi sa nenazdáš (Bošáca TRČ), ani zme sa nenazdáli a vinohrad bou obraní (Hlohovec) - neočakávane rýchlo
2. mieniť, domnievať sa, myslieť si: Nazdau̯ som sa, že prišieu̯ (Bobrovec LM); Ja som sa nazdala, že ten kvarťieľ kúpila s tou kuchiňou (Stožok ZVO); Nazdáš se, eš to aj bez roboti mahež vižič? (Nandraž REV)

nazdať sa [na(z)d-] dk/ndk čo, o čom domnievať sa, pomyslieť si; predpokladať: nazdal sem se, zze y von se mne prve ze fsseczkych dluhov spravy (TREBOSTOVO 1508 E); czuož bych se bol nikdy od Wasseg Milostty to nenadal (ANTOL 1597); tak sa nazdam, že stranj winiczy to prawo gey malo bit (KRUPINA 1695); kdožby se byl nazdál, že hned w okamženj spalenj nebudu? (MP 1718); kdy se nenazdali, museli odgiti (GŠ 1758); chod na misto, kde by sy se nazdal o pokladu (RG 18. st); poczukry ho, co sa nasdass, že bude dost slatko (TK 18. st) koľko myslíš; nazdávať sa [-(v)zdávať] ndk
1. o kom, o čom predpokladať: tak se nazdawam, že y on bude muset ginam postupiti (BREZANY 1595); uminil (syn) otcý swému, o tom se nenazdawagicimu, rádost spusobiti (SK 1697); ga som sa nazdáwala, že sa slnce každí wečer krige w mori (DS 1795); (Katarína) sa nenawzdawala, že by esste mela porodity (PUKANEC 18. st); pobóžne o wsseckych (ľuďoch) se nazdáwat máme (BlR 18. st) zmýšľať
2. na koho upodozrievať niekoho: (Miklóš Jankovič) mal u Taldika penize, ale že mu pochibgaly a nazdava sa na Taldikoveho sina (D. JASENO 1704)
3. za čo pokladať sa: (ľudia) seba guž za swatych a za božjch sekretárú nazdáwagú (BlR 18. st)

nazdať sa nazdať sa

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu