nazdať sa -dá sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -danie (sa) dok.
nazdať sa -dá sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -dajúci sa -danie (sa) nedok.
nazdať sa1 -dá sa -dajú sa -dal sa -dajúc sa -danie sa dok. 1. (s vedľajšou vetou) ▶ urobiť si o niečom mienku, utvoriť si istú predstavu, predpokladať; syn. pomyslieť si: sprvoti sa nazdal, že sa hnevám; Veru by som sa nebol nazdal, že tu stretnem krajanov. [V. Krupa]; V prvom okamihu som sa nazdal, že to uskočila Zem zo slnečnej sústavy. [B. Hochel]; Vyčľaplo trocha vína a to ho potom začalo mrzieť, lebo sa nazdal, že mi polial kabát. [V. Šikula] 2. ▶ uvedomiť si situáciu; syn. zbadať sa: skôr ako sa nazdáš, bude po všetkom; kým sa nazdáš, ujde ti vlak ◘ fraz. ani sa nenazdáš/ani sme sa nenazdali a o rýchlom plynutí času, čoskoro, čochvíľa; kto by sa bol nazdal málokto by si pomyslel ▷ nedok. k 1 ↗ nazdávať sa
nazdať sa2 -dá sa -dajú sa -dal sa -dajúc sa -dajúci sa -danie sa nedok. zastaráv. (s vedľajšou vetou) ▶ mať istú mienku, predstavu o niečom, myslieť si; syn. nazdávať sa, domnievať sa: nazdá sa, že mu všetci odpustia; Ak sa nazdáte, že si to zaslúžim, môžete mi odseknúť hlavu. [V. Krupa]; Nazdá sa, že vidí čarodejníka, a tak sa pritají v kroví. [Pd 1994]
nazdávať sa -va sa -vajú sa nenazdávaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. 1. (s vedľajšou vetou; ø) ▶ mať istú mienku, predstavu o niečom, myslieť si; syn. domnievať sa: nazdávam sa, že majú pravdu; odišli nazdávajúc sa, že sa predstavenie skončilo; je to inak, ako sa nazdávate; často ako súčasť vedľajšej vety prívlastkovej po predložke o firma si vybrala kandidátov, o ktorých sa nazdáva, že budú úspešní; dali si inzerát do novín, o ktorých sa nazdávajú, že sú najčítanejšie; Pridlho som sa nazdával, že myslieť na dievčatá je hriech. [V. Šikula]; Ukázalo sa, že je to ešte zložitejšie, ako sa nazdával. [J. Lenčo] 2. iba v 1. os. nazdávam sa, nazdávame sa blíži sa významu častice ▶ vyjadruje hodnotiaci postoj (pravdepodobnosť, neistotu a pod.) k výrazu al. k celej výpovedi: takéto riešenie, nazdávam sa, nebude každému vyhovovať; do rubriky však patria - nazdávame sa - aj jazykové analýzy umeleckej literatúry; Zmyslom Lynchových filmov je - nazdávam sa - vyvolať v divákovi emocionálne pochody. [V. Mikula]; Slovenský hokej je, nazdávam sa, v takom pozitívnom pohybe, že môže napredovať ďalej. [Pd 1994] ▷ dok. k 1 ↗ nazdať sa1
domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sa • nazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídu • mať domnienku • byť v domnienke • žiť v domnienke • mať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal sa • myslieť • myslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevu • kniž. mieniť: mienil, že príde včas • usudzovať • uzatvárať • uzavierať • kniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúpla • kniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základoch • počítať • rátať: počítal s tým, že mu pomôžu • predpokladať • tušiť • domýšľať si • domýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazí • expr.: hútať si • šípiť • kraj. mívať si (Kukučín) • nár. predkladať si (Kukučín) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práci • expr. hútať: hútal o priateľoch • premýšľať • rozmýšľať • zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problému • expr.: rozdumovať • rozhutovať • prehutovať • kniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle života • hovor. expr. páliť: dobre mu to páli • hĺbať • filozofovať • rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láske • často expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovanie • pejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješ • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli deti • mať na zreteli • mať na pamäti • pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätali • kniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysli • expr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlave • mieriť • zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochotu • rozumieť • chápať • mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inak • kniž. ponímať: ponímal to inak • predpokladať • počítať • rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá
3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať • pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísť • mieniť • mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať dom • chcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničí • kalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí
4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si • mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravdu • usudzovať • zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobre • expr. hútať (si) • expr. zried. hútkať (si) • kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš? • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke • nazdať sa • nazdávať sa • predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sa • kraj. mívať (si) (Kukučín) • obmýšľať sa (Šoltésová) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
nazdať sa1 p. pomyslieť si 1
nazdať sa2 p. nazdávať sa
nazdávať sa očakávať, že sa niečo stane • nazdať sa • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke: nazdával sa, nazdal sa, že naňho zabudli; nie je taký, ako sa všetci nazdávajú, domnievajú • počítať • rátať: počítal, rátal, že dedičom bude sám • myslieť (si) • predpokladať • usudzovať • predvídať • kniž. mieniť (zároveň o tom uvažovať): myslel si, usudzoval, že zvíťazia • tušiť • domýšľať si • domýšľať sa • expr.: hútať si • šípiť (predpokladať výsledok): tušil, domýšľal si, že to nezvládne; šípil, že sa čosi stane
pomyslieť si 1. zistiť niečo prostredníctvom rozumu, vedomia • nazdať sa: pomyslela si, nazdala sa, že je všetko v poriadku; ešte si pomyslí, ešte sa nazdá, že klamem • usúdiť (urobiť si úsudok): usúdil, že im to stačí • uvedomiť si: nikdy si neuvedomil, aký význam to má preňho • prísť na niečo: zrazu som prišiel na to, že všetko je vymyslené
2. p. spomenúť si 3. p. predstaviť si 2
nazdať sa1, -á, -ajú dok. (čo, čoho o kom, o čom, so spoj. že, zried. do koho i bezpredm.) pomyslieť si: Ako len pôjdem; ešte sa nazdajú, že som prišiel za tú habarku pýtať. (Kuk.) Kto by sa doň nazdal, že sa takto učlovečí? (Kuk.)
● ani sa nenazdáš, sotva som sa nazdal nečakane, znenazdajky, zrazu
nazdať sa2, -á, -ajú nedok. (so spoj. že, o kom, o čom i bezpredm.) myslieť si, mieniť, nazdávať sa: Hádam sa nenazdáš, že tade prejdeš. (Chrob.) Dnes sa už o každom svojom klientovi nazdám, že je žobrák. (Jégé) Nie som ja taký zločinec, ako sa ľudia nazdajú. (J. Mat.)
nazdať sa dok. 1. čiast. strsl i zsl (často so záporom) pomyslieť si, myslieť si (vopred), tušiť: Bou̯ tam ten, o kom bi sa ňenazdau̯ (Blatnica MAR); Aňi bi sa muoj oťedz ňebou̯ nazdau̯, že akí parobog ju buďe mať (Detva ZVO); Kebi sa to bov človeg nazdav! (V. Bielice TOP); Do bi sa to bóv nazdáv! (Lukáčovce HLO); Že kebi sa bola nazdála, bola bi lepšé gazduvala (Dechtice TRN) F. aňi sa ňenazdala a taká mladá mosela ťento sved opusťiťi (V. Lom MK), aňi si sä ňenazdau̯ (Žaškov DK) - zrazu, nečakane; smrti bi som sa bola skór nazdála (Lukáčovce HLO) - bolo to úplne nečakané; večér príďe, aňi sa nenazdáš (Bošáca TRČ), ani zme sa nenazdáli a vinohrad bou obraní (Hlohovec) - neočakávane rýchlo 2. mieniť, domnievať sa, myslieť si: Nazdau̯ som sa, že prišieu̯ (Bobrovec LM); Ja som sa nazdala, že ten kvarťieľ kúpila s tou kuchiňou (Stožok ZVO); Nazdáš se, eš to aj bez roboti mahež vižič? (Nandraž REV)
nazdať sa [na(z)d-] dk/ndk čo, o čom domnievať sa, pomyslieť si; predpokladať: nazdal sem se, zze y von se mne prve ze fsseczkych dluhov spravy (TREBOSTOVO 1508 E); czuož bych se bol nikdy od Wasseg Milostty to nenadal (ANTOL 1597); tak sa nazdam, že stranj winiczy to prawo gey malo bit (KRUPINA 1695); kdožby se byl nazdál, že hned w okamženj spalenj nebudu? (MP 1718); kdy se nenazdali, museli odgiti (GŠ 1758); chod na misto, kde by sy se nazdal o pokladu (RG 18. st); poczukry ho, co sa nasdass, že bude dost slatko (TK 18. st) koľko myslíš; nazdávať sa [-(v)zdávať] ndk 1. o kom, o čom predpokladať: tak se nazdawam, že y on bude muset ginam postupiti (BREZANY 1595); uminil (syn) otcý swému, o tom se nenazdawagicimu, rádost spusobiti (SK 1697); ga som sa nazdáwala, že sa slnce každí wečer krige w mori (DS 1795); (Katarína) sa nenawzdawala, že by esste mela porodity (PUKANEC 18. st); pobóžne o wsseckych (ľuďoch) se nazdáwat máme (BlR 18. st) zmýšľať 2. na koho upodozrievať niekoho: (Miklóš Jankovič) mal u Taldika penize, ale že mu pochibgaly a nazdava sa na Taldikoveho sina (D. JASENO 1704) 3. za čo pokladať sa: (ľudia) seba guž za swatych a za božjch sekretárú nazdáwagú (BlR 18. st)