Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

nazbierať -a dok. zbieraním získať, nahromadiť (isté množstvo): n. drevo, n. húb; n. skúsenosti

// nazbierať sa

1. nahromadiť sa: n-lo sa veľa záujemcov

2. hovor. zhnisať: rana sa n-la

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nazbierať ‑a ‑ajú dok.; nazbierať sa

nazbierať -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -raný -ranie dok.


nazbierať sa -ra sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -raný -ranie sa dok.

načesať -češe -češú načeš! -česal -češúc -česaný -česanie dok. 1. hovor. (čo komu) ▶ upraviť vlasy do požadovaného tvaru; vytvoriť (slávnostný) účes, vyčesať: nagélovať, vyfúkať a n. vlasy; n. (si) vlasy do drdola, na jednu stranu; n. zákazníčke štýlovú ofinku; n. si kohúta urobiť účes do tvaru kohútieho hrebeňa; do miestnosti vstúpila vyobliekaná a načesaná kolegyňa; Po usušení načešeme jednotlivé pramienky na drobné kučery. [Smena 1968]
2. textil. (čo) ▶ upraviť česákom priadzu tak, aby bola mäkká, poddajná a bez nečistôt, a tak ju pripraviť na ďalšie spracovanie
3. textil. (čo (čím)) ▶ upraviť povrch vlnených a bavlnených látok tak, aby získali chlpatý vzhľad: n. bavlnenú látku kefami; vnútorná strana materiálu je načesaná
4. správ. ▶ ↗ naoberať, nazbierať
nedok. k 2, 3česať


nazbierať -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -raný -ranie dok. 1. (čo/čoho) ▶ postupne zhromaždiť isté množstvo niečoho, často vecí roztrúsených po zemi, pozbierať: n. v prírode niekoľko vriec odpadu; deti nazbierali drobné kamienky; kúria nazbieraným raždím; Jedného dňa sa vybrala do hory, že nazbiera dreva. [M. Ďuríčková]
2. (čo/čoho) ▶ (o rastlinách, plodoch) oberaním, trhaním získať isté množstvo; syn. naoberať: n. si jahôd, čerešní; n. v lese za košík hríbov; n. do pohára čučoriedky; čaj z vlastnoručne nazbieranej bazy čiernej; Nalovili sme si tu rýb a botanici nazbierali hŕbu vzácnych rastlín. [V. Krupa]
3. (čo) ▶ postupne, vlastným úsilím niečo dosiahnuť, zhromaždiť niečo s istým cieľom, získať: n. v súťaži najviac bodov; n. peniaze na pomoc postihnutým povodňami; n. tisíc podpisov na petičný hárok; poslanci nenazbierali dostatočný počet hlasov; Zopakovala všetky argumenty, ktoré nazbierala počas troch rokov. [J. Lenčo]; Úlohou súťažiaceho je nazbierať súťažné kupóny v hodnote 60 bodov. [Šp 2007]
4. (čo/čoho) ▶ aktívnou činnosťou získať potrebné vlastnosti, schopnosti; syn. nadobudnúť, nabrať: n. nové sily; nazbieral veľa skúseností; No ja som najprv musel nazbierať odvahy. [V. Šikula]; Treba sa však pozviechať a nazbierať novú energiu - stále máme šancu. [HN 2009]


nazbierať sa -ra sa -rajú sa -rajte sa! -ral sa -rajúc sa -raný -ranie sa dok. 1. (ø; v čom; na čom) ▶ postupne, vo väčšom množstve sa nahromadiť, zoskupiť sa na jednom mieste, zhromaždiť sa: nazbieralo sa veľa zvedavcov; v zásuvke sa nazbieralo množstvo papierov; Na móle sa nazbieral hlúčik ľudí. [V. Krupa]; Vtákov na oblohe neubúda, naopak, neuveriteľné, že sa ich odrazu nazbieralo až toľkoto. [E. Farkašová]; Na hornej pere i v modrastých priehlbinách očí sa jej nazbieral pot. [M. Hvorecký]
2. hovor. ▶ stať sa hnisavým, nahnisať, zahnisať: rana sa nazbierala; Dozajtra sa ti päta nazbiera, potom ju umyjeme a hnis aj s tŕňom vytlačíme. [M. Chudík]

nahromadiť sa vo väčšom množstve sa sústrediť na jednom mieste • nazhromaždiť sa: v uliciach sa nahromadili, nazhromaždili odpadkynazbierať sanazhŕňať sa (postupne sa nahromadiť): nazbierali sa pred ním samé prekážky; nazhŕňalo sa tu veľa zbytočnostínahrnúť savhrnúť sa (rýchlo sa sústrediť na jednom mieste): deti sa nahrnuli, vhrnuli do izbynakopiť sanavŕšiť sa (na kopu): sneh sa nakopil pred domom; navŕšilo sa pred ním veľa problémovnavrstviť sa (vo vrstvách): navrstvený piesokexpr. zried. nahŕbiť saexpr.: udrieťuderiť: krv mu udrela do tváre


nahromadiť vo veľkom množstve zozbierať • zhromaždiťnazhromaždiť: nahromadil veľké zásoby; zhromaždil všetky faktynakopiťnavŕšiťnavežiť (nahromadiť na jedno miesto, na kopu): nakopil, navežil na dvore veľa drevaschrániťnaschraňovaťposchraňovať: hrabľami schránili, naschraňovali suché lístie, obilienazhŕňaťpozhŕňaťnahrnúťzhrnúť (nahromadiť zhŕňaním): nazhŕňali piesok na kopu; zhrnuli odpadkynazbieraťnazberať (zbieraním) • nahrabaťnár. nahriebsť (hrabaním): nahrabali lístia, nahriebol si zemiakovnahádzaťpohádzať (hádzaním): nahádzali drevo do kôlnenavrstviť (nahromadiť vo vrstvách): navrstviť zemnanosiťponosiťnaznášaťpoznášaťnadonášať (nahromadiť nosením): nanosili, naznášali, poznášali dosky za domnadovážaťpodovážaťnavoziť (vozením): navozili cement k plotuhovor. nahustiť (nahromadiť nahusto): nahustiť informácie na malej plochenakradnúťpokradnúťexpr.: nazbíjaťnakmíniťnakváriť (nahromadiť kradnutím): nakradol, nahromadil celý majetok; pokradol, nazbíjal veľa peňazí


navrieť 1. naplniť sa a zväčšiť svoj objem • nabehnúť: po páde mu navrela hrča na čele; nabehli mu uzliny na krkunapuchnúťopuchnúťspuchnúť (puchnutím navrieť): napuchla mu tvár od plačuzhnisaťhovor.: nazbierať sazozbierať sa (hnisaním navrieť): rana sa nazbieralaponavierať (postupne, viac vecí): ponavierali mu žily

2. vzniknúť na koži • utvoriť savytvoriť saobjaviť sa: po práci mu navreli mozole; objavili sa mu pruhy po bitkeurobiť saspraviť sa: spravil sa mu vredponavierať (postupne): ponavierali mu vredy


nazbierať p. nahromadiť


nazbierať sa 1. p. nahromadiť sa 2. p. zhnisať


zhnisať stať sa hnisavým • nahnisať: rana zhnisala, nahnisalanazbierať sazried. zozbierať sa: nazbieraný vred

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nazbierať, -a, -ajú dok. (čoho, čo) zbieraním nahromadiť, získať, nadobudnúť: n. dreva, raždia, n. veľa hríbov, malín, n. cenné skúsenosti (veľa cenných skúseností); Zohla sa nazbierať si kresaníc. (Fr. Kráľ)

|| nazbierať sa obyč. neos. nahromadiť sa, zhromaždiť sa: Na malom briežku nazbieralo sa časom mnoho kameňov. (Vaj.) Nazbieralo sa ich (žiakov) spolu 34. (Fr. Kráľ)

nazbierať dok.
1. csl zbieraním získať, nahromadiť: Zälo sä aj kíbel a malín zme nazbierali pritom (Dol. Kubín); Pajdemo pencle nazbiarač (Kameňany REV); Ko_dzme tam bejvalej, tag zme si čez ľeto nazbieralej na tejh ľieskah aj po dve, po tri vrecká (Lešť MK); Večer uš po roboťe sen si nazbírala ve škarpe drevo (Bernolákovo BRA); Nazbírala kláskóv na strnišči (Lukáčovce HLO); Nazbiérala som nošu kláskov (Bošáca TRČ); No ja sebe pošla nazbiradz na kamence dreva a jemu som kazala, žebi ho prišol zvisc (Torysa SAB); Nazbirala dužo śmetanki (Dl. Lúka BAR)
L. nazbieraď rozumu (Bodorová MAR) - zmúdrieť
2. urobiť na látke záhyby, nariasiť: Také široké sukne mali nazbiérané (Mor. Lieskové NMV); Naňho prišľi bigľoši, to buľi kabati z biloho platna, u gaľiru nazbirani na ranci a tag na toto prišiti tod gaľir (Brezina TRB)


nazbierať sa dok.
1. zbieraním sa nahromadiť, nakopiť sa: Ko_ca nám nazbieralo veľa začierňenech, zafúľanech hábov komore, tag zme ih ozvárale (Čelovce MK); Plinu śe tam nazbira, ta i hordou rozruci (Tibava SOB)
F. nazbieralo sa mu teho už hodňe (Hor. Lehota DK) - už spôsobil viacej zla, má toho už veľa na rováši
2. zhnisať: Keď má vret, podbel tuof machuťinuof sa priloží na vret, kím je vred ňie nazbieraní (Zuberec TRS); Ke_con si kukla do hubi, mandle len ta_kvitli, také boli nazbiérané (Semerovo HUR)

nazbierať [-bier-, -bír-] dk koho, čoho, čo zbieraním nahromadiť, zozbierať, zhromaždiť: Ružai Durda nazbieral dakej zberby a uderil na grunty Vašej Milosti (POLOMA 1649 LP) naverboval; co geden nazbira, to druhi prožira, nagde ho zatim psota (BV 1652); nazbierag tychto zelin (RT 17. st); newesta wsseligake wiminke falessne naprotj mne nazbirala (PUKANEC 1767); kdyžby Pawel dosti raždj nazbjral (WP 1768)
F. pacholci pod klobúki dobre nazbírawše, šli do hori ništ nepochibugícy, že ho (medveďa) hnedki budu drať (BU 1795) keď sa poriadne opili; n. sa1 neos nahromadiť sa; zhromaždiť sa: do corunowany, yak by se nemalj pocžet panstwa nazbyralo (RUŽOMBEROK 1605); sira se nazbieralo do trich parenic (BECKOV 1675); dluhu se nazbiralo na dwaczaty zlatich (NOVÁKY 1705)


nazbierať sa2 dk (o vrede, rane) zhnisať: zhnogenj wred kdi se nazbjral, wiwrhlina se zowe (KoB 1666)

Zvukové nahrávky niektorých slov

nazbierať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu