nazvať -e -ú dok. dať názov, pomenovať: n-li ho Ján(om), n-li po ňom ulicu
● n. (niečo, veci) pravým menom otvorene, priamo sa o niečom vyjadriť;
nedok. nazývať -a volať, pomenúvať: tieto rastliny n-me teplomilné
// nazývať sa kniž. menovať sa, volať sa
nazvať sa -ve sa -vú sa -vi sa! -val sa -vúc sa -vanie sa dok. (ako; kým, čím) ▶ dať si meno, označiť sa nejakým menom, názvom: nazval sa večným optimistom; určite by sa nenazvala milovníčkou adrenalínových športov; chlapci začali spolu vystupovať, nazvúc sa hudobnou skupinou; A ja si na sklonku života aj pri svojej príslovečnej skromnosti dovoľujem nazvať sa pravým mužom. [P. Vilikovský] ▷ nedok. ↗ nazývať sa
nazvať -ve -vú -vi! -val -vúc -vaný -vanie dok. (koho, čo ako; koho, čo kým, čím) ▶ dať niekomu, niečomu názov, meno, slovne označiť; syn. pomenovať: n. niečo eufemisticky, familiárne, ironicky, posmešne, žartovne; n. niekoho hlupákom, klamárom, zbabelcom; nazvali ho po otcovi Michal; poviedka je nazvaná veľmi výstižne; umiestnenie v súťaži by sme nenazvali úspechom; v komunite ho nazvali brat Andrej; Dva razy ma nazval fajn chlapcom, ale ani raz chlapom. [H. Zelinová]; Zapáčila sa mu na prvý pohľad, hoci by sa nedala nazvať krásavicou. [K. Lászlová]; Jeho slová nemožno nazvať inak než prorockými. [Slo 2002] ◘ fraz. nazvať veci pravým menom otvorene, priamo sa o niečom vyjadriť ▷ nedok. ↗ nazývať
nazývať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. (ako) ▶ mať nejaké meno, nejaký názov; syn. volať sa: ako sa nazýva táto dolina?; tento ker sa neodborne, ale výstižne nazýva zlatý dážď; Po obede bolo prvé stretnutie so psychológom. Program sa nazýval skupinová psychoterapia. [R. Sloboda] ▷ dok. ↗ nazvať sa
nazývať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. (koho, čo ako; koho, čo kým, čím) ▶ používať pre niekoho, pre niečo nejaké meno, nejaký názov; označovať niekoho, niečo nejakým menom, volať; syn. pomenúvať: hanlivo, nenávistne n. niekoho zradcom; neprávom, ironicky, posmešne ho nazývajú žobrákom; obyvatelia mesto právom nazývajú mestom obuvi; nosí topánky nazývané balerínky; familiárne ma kolegovia nazývajú Imre; Eskimáci sami seba nazývajú Inuiti, Inuitmi; Bála sa samoty, ktorú dnes nazývame izoláciou. [L. Ballek]; Túto oblasť v strednom Taliansku Etruskovia nazývali Krajina vína, teda Enotria. [HN 2008] ▷ dok. ↗ nazvať
nazývať používať meno niekoho, niečoho • volať: tieto rastliny nazývame teplomilné; volali ho starý • hovoriť: hovorili jej babka • pomenúvať • titulovať (obyč. ako oslovenie): pomenúvali ho po mene; titulovali ho pán docent • kniž.: menovať • zvať: vrch zvaný Stoh; vedel menovať veci pravým menom • prezývať (používať prezývku): prezývali ho Uchom
nazývať sa p. volať sa
volať sa mať meno • nazývať sa • kniž.: menovať sa • zvať sa: Ako sa voláš?; dedina sa nazýva, menuje Očová • hovor. zastar. písať sa • fraz. niesť meno po niekom/niečom
volať 1. (o človeku) silným hlasom oznamovať • kričať: volá o pomoc, kričí zo sna • ohlášať sa • ohlasovať sa • ozývať sa (odniekiaľ): ohlášal sa, ozýval sa z izby • vyvolávať • vykrikovať (často, ustavične): vyvolávala na susedku
2. (o niektorých vtákoch) vydávať zvuky • ohlášať sa • ohlasovať sa • ozývať sa: divé husi volajú, prepelice sa ohlášajú
3. hlasom, vyslovením mena a pod. upútavať pozornosť • kniž. zvať: volal deti domov • pozývať (na účasť na niečom): volal, pozýval ho na konferenciu, na návštevu • vyzývať • vyvolávať (opätovne volať): vyvoláva ma k nim hrať sa spolu
4. telefonicky nadväzovať spojenie • telefonovať • ozývať sa • ohlášať sa: pravidelne volal, telefonoval, ohlášal sa z cudziny
5. používať meno • nazývať: volali ho starký • kniž.: menovať • zvať: vrch zvali Grúň • pomenúvať • označovať (o rastlinách, veciach): tieto rastliny označujeme ako teplomilné • oslovovať • titulovať (o človeku): titulovali ho pán doktor • prezývať (volať prezývkou, dávať niekomu prezývku): prezývali ju papuľou
6. p. žiadať 1
nazvať, -e, -ú, rozk. -zvi dok. (koho, čo) dať niekomu, niečomu názov, meno, pomenovať: Riaditeľ mal Miša rád, nazval ho rebelantom. (Rys.); n. niečo (niekoho) pravým menom;
nedok. nazývať
|| nazvať sa dať si meno, pomenovať sa;
nedok. nazývať sa
nazývať, -a, -ajú nedok. (koho, čo)
1. používať pre niekoho, pre niečo nejaký názov, nejaké meno, oslovovať nejakým menom, volať: Nazývali ho objaviteľom krásy. (Bod.) Miluškou ju nazývajú. (Jes.) My to nazývame úpravou (platov). (Urb.)
2. kraj. prezývať: nepekne niekoho n.;
dok. k 1 nazvať
|| nazývať sa
1. používať pre seba nejaké meno, nejaký názov, volať sa: Darmo sa bude nazývať realistom. (Vaj.)
2. navzájom sa oslovovať nejakým menom, názvom: Vtedy im ak prichodilo „domine“ sa nazývať. (Bedn.);
dok. k 1 nazvať sa