navrhnúť -e -ú -hol dok. urobiť, (po)dať návrh: n. výzdobu, kandidáta, n. niekoho na odmenu, za predsedu; n-l mu, aby prišiel;
nedok. navrhovať
navrhovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok.
navrhnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutý -hnutie dok. 1. (čo/s vedľajšou vetou/s neurčitkom (komu); koho, čo na čo) ▶ predložiť na prijatie, schválenie námet, podnet na isté konanie, na možný spôsob riešenia nejakého problému, nejakej situácie, dať, podať návrh: n. zmenu pravidiel; n. odvolanie predsedu organizácie; n. kolegovi tykanie; n. komisii kandidáta na vyznamenanie; n. film na udelenie ceny; schváliť navrhnutý rozpočet organizácie; lekár navrhol pacientovi nový spôsob liečby; Čuduje sa, prečo jej nenavrhnem manželstvo. [R. Sloboda]; Chcel som navrhnúť, aby sme sa rozlúčili. [P. Janík] 2. (čo) ▶ graficky al. výtvarne stvárniť svoju predstavu nového diela (technického, stavebného al. umeleckého), zhotoviť, vypracovať návrh: n. obálku knihy; n. choreografiu tanca; býva v dome navrhnutom známym architektom; Zariadenie obývacej izby isto navrhol interiérový dekoratér so slabosťou pre ornamenty. [M. Hvorecký] ▷ nedok. ↗ navrhovať
navrhovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok. 1. (čo/s vedľajšou vetou/s neurčitkom (komu); koho, čo na čo) ▶ predkladať na prijatie, schválenie námet, podnet na isté konanie, na možný spôsob riešenia nejakého problému, nejakej situácie, robiť, podávať návrhy: n. konkrétne opatrenie, riešenie; schváliť navrhovaný plán; vláda navrhuje prezidentovi vymenovanie vládnych činiteľov; navrhujem skončiť túto debatu; navrhujeme ťa na funkciu riaditeľa; Ten čudák navrhoval, aby ľudia krotili veľryby a zapriahali ich do lodí ako ťažné zvieratá. [V. Krupa]; Ty zapisuj a nič nenavrhuj. [L. Ťažký] 2. (čo) ▶ graficky al. výtvarne stvárňovať svoju predstavu nového diela (technického, stavebného al. umeleckého), zhotovovať návrh: n. stavbu; n. divadelné kostýmy; venovať sa navrhovaniu nábytku; k práci konštruktéra patrí navrhovanie nových prístrojov; Zariadenie bytu si navrhovala sama. [HN 2006] ▷ dok. ↗ navrhnúť
radiť1 poskytovať rady, ponaučenia • dávať radu/rady: dobre vám radil; dával mu rady do života • dávať návrhy • navrhovať • odporúčať (radiť s návrhom na riešenie problému): dával mu návrhy na výhodnú kúpu; navrhoval mu zmeniť zamestnanie; pracovníkom odporúčali prestať fajčiť • narádzať: narádzal žene, aby sa vrátila, narádzal ženu na návrat • pren.: šepkať • šeptať • šuškať: čosi mu šepkalo, aby sa nemiešal do tej veci • našepkávať • našeptávať • našuškávať (tajne radiť): našepkávali mu rôzne riešenia • napovedať • navrávať (radiť pri odpovedi v škole): jeden žiak odpovedal a druhý mu potichu napovedal • zastaráv. rekomandovať: Čo mi rekomandujete, pán doktor?
navrhnúť, -ne, -nú, -hol dok.
1. (čo, koho s neurč. i so spoj. aby) predložiť na schválenie al. na uskutočnenie, urobiť, podať návrh, plán: n. správny postup, n. novú konštrukciu stroja, n. výzdobu, n. obálku knihy; On prvý navrhol, aby sme odišli. (Kuk.); n. niekoho za predsedu, n. niekoho na odmenu; Peter sa stal hlavou obce prv, než ho občania navrhli. (Heč.); n. niekomu zvýšiť plat;
2. zastar. namietnuť: Navrhne sa síce, že u nás Slovanov jedna reč spisovná sa nezakorenila. (Štúr);
nedok. navrhovať, -uje, -ujú
navrhovať nedok. nov. dávať návrh: Ňékerí tu navrhuju somarini a zbitočne zdržuju, lebo každému je čaz drahí (Lapáš NIT)
navrhnúť dk 1. nahodiť, vyhodiť: F. n. na oči komu vyhodiť na oči, vyčítať: ten gisty nass sused nawrhol mu na oči ten skutek (HRADIŠTE 1576); mel pacholka zlodega, yako to gemu mnozi na oczy nawrhly (ILAVA 1651) 2. na koho uložiť niečo niekomu ako povinnosť: (páni) navrhli na nas čtyri bečky piva a piva ničemne, ze ho lidie darme piti nechteli a my po čtyrom zlatom za ne platit sme museli (LISKOVÁ 16. st LP); slawna stolica nawrhla do Jagra wos (ŠTÍTNIK 1690) 3. urobiť, podať návrh: má se mu (odsúdenému na popravu) krucyfix prednesti a kňez mu nawrhnuti lepssy byti (ZP 1716) 4. (slovami) namietnuť: kdyby byl (Ján) toliko slowem gim odpowéděl, owssem, gá sem ten Messiáss, byli by mu mohli nawrhnutj, ty sám o sobe swědectwi widáwass (MP 1718); navŕhať, navrhávať, navrhovať n dk 1. čo kam hádzať niekam niečo: F. n. na, pred oči čo komu vyhadzovať na oči, vyčítať: prosime, abi gim zaden gich poctiwost neutrhawal a gim na oči nenawrhawal (TISOVEC 1639); geden osel druhemu nema pred očy nawrhowat, že ma dluhe ussy (COB 17. st); bude-ly bydlet prychozy w zemi wásseg a obmesskawát sa bude mezy wama, na oči mu nenawrhágte (KB 1757); na cti n. na cti utŕhať: pamatag, Pane, na háňbu služebnjkúw twých, kterú na cti nawrhali neprytelé twogi (KB 1757) 2. čo na koho vrhať, hádzať, uvaľovať na niekoho niečo; ukladať niečo niekomu ako povinnosť: navrhali na nas pan Jan a pan Vaclav čtyristo penis (LISKOVÁ 16. st LP); aggero: nakládám, navrhám (KS 1763) 3. komu, čo predkladať niekomu niečo, robiť návrh niekomu: samy rozum to mi nawrhowal (SPa 1716); co mám odpowědeti, když se mi nawrhá, že z toho smysslenj následuge, gakoby Pjsmo nedokonalé bylo (FP 1744) L. designo: w mysli wěc, mjsto, kraginu obsahugi, nawrhugi (WU 1750) predstavujem si