Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj

navrchu

I. prísl. na vrchnej časti, hore, op. naspodku: smotánka ostala n., n. v skrini

byť n. mať prevahu

II. predl. s G vyj. umiestnenie na vrchnej časti, op. naspodku: n. skrine sú ozdoby

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
navrchu prísl. i predl. s G

hore 1. na vysoko, vyššie položenom mieste, na vrchnej časti (op. dolu) • navrchu (op. naspodku): masť zostala plávať hore, navrchuvysoko (op. nízko): hore, vysoko vo vrchoch bol úplný pokojtamhore (na tamtom mieste hore): tamhore sú položené všetky dokladyzastar. tamhor (Laskomerský)

2. na vyššie položené miesto, na vrchnú časť, na povrch niečoho (op. dolu) • navrch (op. naspodok): košele daj hore, navrchdohoratahoretamhore: poháre ulož dohora, tahore na samý vrchpoet. vhor (Plávka)

3. smerom k vyššie položenému miestu, smerom do výšky (op. dolu) • dohoranahor (op. nadol) • dovrchu (op. dospodu): keď ide okolo, vždy hľadí hore, dohora; ťažko kráčali nahor, dovrchutahoretamhore (tamtým smerom hore): pozri sa tahore, tamhorepoet.: vozvysok (Figuli, Chrobák)vozvýš (Žáry)vhor (Rázus)


navrchu p. hore 1


na 1. (koho, čo) vyjadruje smerovanie vôbec al. zasahovanie predmetu (osoby) z ktorejkoľvek strany (op. z, zo) • smerom na (koho, čo)smerom do (koho, čoho)smerom kku (komu, čomu): odišli na sever, smerom na sever; odleteli smerom do Bratislavy; rozbehol sa smerom k bráneo (koho, čo; vyjadruje miesto dotyku): pritlačil sa o stenu, na stenu

2. (čo) vyjadruje cieľ, účel: šaty na slávnostnú príležitosť, pripraviť sa na štartpo (čo): išiel po vodu, na voduod (čoho; pred názvami chorôb, neželateľných stavov): prášok od bolenia hlavyproti (čomu): liek proti chrípkepri (čom): potrebujem to pri skúške, na skúšku

3. (čo) vyjadruje mieru obyč. vo forme účinku • do (čoho): uvariť na mäkko, do mäkka

4. (čo) vyjadruje časové okolnosti • cez (čo)počas (čoho): stretnú sa na Vianoce, cez Vianoce; na budúci týždeň, počas budúceho týždňa pôjdu na výletv (čom): v budúcom roku, na budúci rok sa situácia zlepší

5. (čo) vyjadruje príčinu • s, so (čím): ležať na zápal pľúc, so zápalom pľúcz, zo (čoho): prišiel iba z príkazu, na príkaz

6. (čom) vyjadruje miesto na povrchu al. prostredie • navrchu (čoho): na kopci, navrchu kopca postavili rozhľadňupo (čom): po bokoch, na bokoch viseli farebné strapce

7. (čom) vyjadruje nástroj, prostriedok • o (čo): porezal sa na skle, o sklo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

navrchu prísl. i predl. s 2. p. na vrchnej časti niečoho, hore: Stĺpy boli navrchu pospájané silnými trámami. (Jégé) Navrchu schodov bol pitvorík. (Kuk.) Navrchu bôbu masť a škvarky. (Tim.)

hovor. byť n. mať prevahu, vládnuť; zostalo mu, bolo mu n. (Kuk.) mal posledné slovo, bolo, ako on chcel

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor