navrch
I. prísl. na povrch niečoho, hore, op. naspodok: knihy dal naspodok, zošity n.; masť vyšla n.
II. predl. s G vyj. umiestnenie na vrchnej časti, op. naspodok: dať n. tašky kabát
navrch1 prísl. 1. ▶ na vrchnú, hornú časť niečoho, na povrch niečoho, hore1; op. naspodok1: ľahšie veci položte n.; upečený koláč vyklopíme a n. nastrúhame čokoládu; knedle varíme, kým nevyplávajú n.; Vybral si notes, otvoril prvú stranu, urobil si kolónky a navrch napísal: Majster. [P. Vilikovský]; Hrobári obložia jamu kameňom, aj navrch naložia kamene, až potom zasypú. [V. Šikula] 2. hovor. ▶ nad normálnu, predpokladanú mieru, navyše1: spevák pridal pár pesničiek n.; Prehral päť korún, najvyššiu taxu, a navrch platil pivo. [L. Ballek]; Bol som polesným až do dôchodku, ba aj tri roky navrch. [Slo 2002] ◘ fraz. mať/vyvaliť oči navrch prekvapene, vyjavene, zdesene sa pozerať, pozrieť; publ. mať navrch mať v niečom prevahu, byť jednoznačne lepší; obrátiť niečo krajším navrch zdôrazniť lepšiu, krajšiu stránku niečoho; hrub. je to poondiatym/posratým navrch o niečom nevydarenom, zbabranom, čo sa vyriešilo najhorším možným spôsobom ◘ parem. pravda vyjde navrch al. časom všetko navrch vyjde všetko sa prezradí, pravda vyjde najavo
navrch2 predl. s G ▶ vyjadruje umiestnenie na vrchnej časti niečoho; op. naspodok2: pobozkať dieťa n. hlavy; n. torty dáme šľahačku; uložiť škatule n. skrine; vystúpili až n. hory; blúza sa nosí n. sukne; Ležal len tak navrch postele, nevyzlečený. [M. Zimková]
dohora 1. smerom k vyššie položenému miestu, smerom k nebu, smerom do výšky (op. dolu, nadol) • hore • nahor: výťah pomaly stúpal dohora, hore; všetci zdvihli ruky hore; hlavu vyvrátil dozadu a hľadel dohora, nahor • dovrchu: rýchlo kráčal dovrchu • navrch: vystrčila ruku dlaňou navrch • dovysoka (do výšky): obhorené kmene čneli dovysoka • expr.: stĺpom • stĺpkom (rovno dohora): z komína sa stĺpom, stĺpkom valil hustý dym • dupkom (rovno dohora, v súvislosti s vlasmi, s očami): vlasy mu stáli dupkom; hľadela očami dupkom obrátenými
2. p. hore 2, 3
hore 1. na vysoko, vyššie položenom mieste, na vrchnej časti (op. dolu) • navrchu (op. naspodku): masť zostala plávať hore, navrchu • vysoko (op. nízko): hore, vysoko vo vrchoch bol úplný pokoj • tamhore (na tamtom mieste hore): tamhore sú položené všetky doklady • zastar. tamhor (Laskomerský)
2. na vyššie položené miesto, na vrchnú časť, na povrch niečoho (op. dolu) • navrch (op. naspodok): košele daj hore, navrch • dohora • tahore • tamhore: poháre ulož dohora, tahore na samý vrch • poet. vhor (Plávka)
3. smerom k vyššie položenému miestu, smerom do výšky (op. dolu) • dohora • nahor (op. nadol) • dovrchu (op. dospodu): keď ide okolo, vždy hľadí hore, dohora; ťažko kráčali nahor, dovrchu • tahore • tamhore (tamtým smerom hore): pozri sa tahore, tamhore • poet.: vozvysok (Figuli, Chrobák) • vozvýš (Žáry) • vhor (Rázus)
navrch 1. p. dohora 1 2. p. hore 2 3. p. navyše 1
1. prísl. i predl. s 2. p. smerom hore; na povrch niečoho, na vrchnú časť: Vystrčil (ruku), ale nie dlaňou navrch. (Jégé) Našiel miešok, vpratal doň: peniaze naspodok, obligácie navrch. (Kuk.) Mesiac si stal ako akrobat navrch vysokého topoľa. (Gráf)
● dostať sa n. vyniknúť, získať prevahu; pravda vyjde n. prejaví sa, ukáže sa; hovor. obrátiť niečo krajším n. zdôrazniť lepšiu, krajšiu stránku niečoho, zmierniť; hovor. žart. padnúť, spadnúť krajším n. dolu tvárou;
2. prísl. zried. navyše: Aspoň vy keby ste dali niečo navrch. (Hor.)