Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

navrch

I. prísl. na povrch niečoho, hore, op. naspodok: knihy dal naspodok, zošity n.; masť vyšla n.

II. predl. s G vyj. umiestnenie na vrchnej časti, op. naspodok: dať n. tašky kabát

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
navrch prísl. i predl. s G

navrch prísl.

navrch predl. s G

navrch1 prísl. 1. ▶ na vrchnú, hornú časť niečoho, na povrch niečoho, hore1; op. naspodok1: ľahšie veci položte n.; upečený koláč vyklopíme a n. nastrúhame čokoládu; knedle varíme, kým nevyplávajú n.; Vybral si notes, otvoril prvú stranu, urobil si kolónky a navrch napísal: Majster. [P. Vilikovský]; Hrobári obložia jamu kameňom, aj navrch naložia kamene, až potom zasypú. [V. Šikula]
2. hovor.nad normálnu, predpokladanú mieru, navyše1: spevák pridal pár pesničiek n.; Prehral päť korún, najvyššiu taxu, a navrch platil pivo. [L. Ballek]; Bol som polesným až do dôchodku, ba aj tri roky navrch. [Slo 2002]
fraz. mať/vyvaliť oči navrch prekvapene, vyjavene, zdesene sa pozerať, pozrieť; publ. mať navrch mať v niečom prevahu, byť jednoznačne lepší; obrátiť niečo krajším navrch zdôrazniť lepšiu, krajšiu stránku niečoho; hrub. je to poondiatym/posratým navrch o niečom nevydarenom, zbabranom, čo sa vyriešilo najhorším možným spôsobom ◘ parem. pravda vyjde navrch al. časom všetko navrch vyjde všetko sa prezradí, pravda vyjde najavo

navrch2 predl. s G ▶ vyjadruje umiestnenie na vrchnej časti niečoho; op. naspodok2: pobozkať dieťa n. hlavy; n. torty dáme šľahačku; uložiť škatule n. skrine; vystúpili až n. hory; blúza sa nosí n. sukne; Ležal len tak navrch postele, nevyzlečený. [M. Zimková]

-ch/5579616→5579614±5984: prepozície nevok. 272 navrch/272

-ch/5579616→5579614±5984 7.10: adverbiá 1. st. 1187→1107
+23
−16
navrch/1075 strach/64→29±14 (2/3)

-rch/12775±11: prepozície nevok. 272 navrch/272

-rch/12775±11 8.88: adverbiá 1. st. 1123→1078
+9
−2
navrch/1075 (2/3)

dohora 1. smerom k vyššie položenému miestu, smerom k nebu, smerom do výšky (op. dolu, nadol) • horenahor: výťah pomaly stúpal dohora, hore; všetci zdvihli ruky hore; hlavu vyvrátil dozadu a hľadel dohora, nahordovrchu: rýchlo kráčal dovrchunavrch: vystrčila ruku dlaňou navrchdovysoka (do výšky): obhorené kmene čneli dovysokaexpr.: stĺpomstĺpkom (rovno dohora): z komína sa stĺpom, stĺpkom valil hustý dymdupkom (rovno dohora, v súvislosti s vlasmi, s očami): vlasy mu stáli dupkom; hľadela očami dupkom obrátenými

2. p. hore 2, 3


hore 1. na vysoko, vyššie položenom mieste, na vrchnej časti (op. dolu) • navrchu (op. naspodku): masť zostala plávať hore, navrchuvysoko (op. nízko): hore, vysoko vo vrchoch bol úplný pokojtamhore (na tamtom mieste hore): tamhore sú položené všetky dokladyzastar. tamhor (Laskomerský)

2. na vyššie položené miesto, na vrchnú časť, na povrch niečoho (op. dolu) • navrch (op. naspodok): košele daj hore, navrchdohoratahoretamhore: poháre ulož dohora, tahore na samý vrchpoet. vhor (Plávka)

3. smerom k vyššie položenému miestu, smerom do výšky (op. dolu) • dohoranahor (op. nadol) • dovrchu (op. dospodu): keď ide okolo, vždy hľadí hore, dohora; ťažko kráčali nahor, dovrchutahoretamhore (tamtým smerom hore): pozri sa tahore, tamhorepoet.: vozvysok (Figuli, Chrobák)vozvýš (Žáry)vhor (Rázus)


navrch 1. p. dohora 1 2. p. hore 2 3. p. navyše 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

navrch

1. prísl. i predl. s 2. p. smerom hore; na povrch niečoho, na vrchnú časť: Vystrčil (ruku), ale nie dlaňou navrch. (Jégé) Našiel miešok, vpratal doň: peniaze naspodok, obligácie navrch. (Kuk.) Mesiac si stal ako akrobat navrch vysokého topoľa. (Gráf)

dostať sa n. vyniknúť, získať prevahu; pravda vyjde n. prejaví sa, ukáže sa; hovor. obrátiť niečo krajším n. zdôrazniť lepšiu, krajšiu stránku niečoho, zmierniť; hovor. žart. padnúť, spadnúť krajším n. dolu tvárou;

2. prísl. zried. navyše: Aspoň vy keby ste dali niečo navrch. (Hor.)

navrch
I. prísl.
1. csl smerom hore, na povrch niečoho: Kozuo mlieko_e trpkuo a smetana ňevíďe navrch, ňima vršok (Čelovce MK); A kec ca v zime viezľi jabĺčka nasipanie do voza, tak sa vísaha dala navrch, abi nezamrzľi (Nitrica PDZ); Oblékeu̯ si tí šati naspodek a svoje si oblékeu̯ navrch (Jablonové MAL); Práda, na eletriku to nebolo tedi, uš takí chlapci sa zešli dicki navrch, na ten ringišpír (Kostolné MYJ); No a naverh jablučka napihľi do teho (Baldovce LVO)
F. skoro ma navrh uchiťilo, tak som sa zľakou̯ (Mošovce MAR) - veľmi ma to nastrašilo; šesom šitko príde navrch (Petrovo ROŽ), šicko ras pridze naverch (Čemerné VRN) - vyzradí sa, vyjde najavo; každa pravda muśi vijsc naverch (Sedlice PRE) - prejaviť sa, prezradiť sa
2. v hornej časti al. na povrchu niečoho, hore, navrchu: Naverch še nošiľi chustočki, co še volaľi hatlaski a v zime pľuščovki (Brezina TRB)
II. predl. s G vyjadruje umiestnenie na vrchnej časti, hore: A navrch stola sa dav bílí obrus (Lukáčovce HLO); Jak še šicki nadzeju, zaviaže še na koncu na gužik a da še naverch snovaňici na jeden kolok (Brezina TRB); Do mecha tak cenkavo muki už na jedno pečeňe zme a naverch peca zme položiľi (Baldovce LVO)
F. oči mál až navr_hlavi vilezené (Zvončín TRN) - veľmi sa bál

navrch prísl
1. do vyššej polohy, smerom hore: gedno z dětj krám wzalo, wyhodilo nawrch na sněch (P. ĽUPČA 1564 E); musst nečistotu wyhazuge s bočky nawrch (SP 1696); krawiar chitil gazdu a hodil ho na zem, než ze se nawrch tenže gazda potom wydrapal (s. l. 1757); semeno se wssecko na spodek vsadj, ostatnj nerád nawrch wigde (SN 1772)
F. prísť, vyjsť, vyniesť n. vyjsť najavo: prinde nawrch to twoge nečisté dotikánj (SSt 1742); aby o teg wecy mlcela, gestliby to wisslo nawrch, že o ruku prinde (MARTIN 1779); nawrch winesenj hrích (BN 1796)
2. na vrchnú časť niečoho: try obrusy, pol czichi nawrch tlacženey (KRUPINA 1691)
3. navyše: dala sem Mrakawowy nawrch fl 8 (HRABOVKA 1726)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu