navrátiť -i dok. kniž. vrátiť (význ. 3), prinavrátiť: n-li mu zdravie;
nedok. navracať -ia -ajú
// navrátiť sa vrátiť sa (význ. 1 – 3): stratený čas sa nen-i, sily sa mu n-li;
nedok. navracať sa
navracať -cia -cajú -caj! -cal -cajúc -cajúci -caný -canie nedok. 1. (koho, čo (do čoho; komu)) ▶ posielať späť, umožňovať návrat na pôvodné miesto; syn. vracať: n. do škôl sociálne vylúčené deti; povinnosť nenavracať ľudí do krajín, v ktorých im hrozí mučenie; postupne začali n. vinohrady pôvodným vlastníkom; Belorítky domové ma v spomienkach navracajú do krásnych detských rokov. [M. Saniga]; Vyliečené dravce budeme navracať späť do voľnej prírody. [Sme 1997] 2. (čo (komu, čomu)) ▶ obnovovať niečo predchádzajúce, minulé, uvádzať do pôvodného stavu; syn. vracať: n. ľuďom zdravie, stratenú rovnováhu; n. chorému chuť do jedla; n. mestu pôvodnú podobu; prípravok navracajúci pleti pružnosť ▷ dok. ↗ navrátiť
navracať sa1 -cia sa -cajú sa -caj sa! -cal sa -cajúc sa -cajúci sa -canie sa nedok. 1. (kam (odkiaľ)) ▶ vykonávať spiatočnú cestu, prichádzať späť, na pôvodné miesto; syn. vracať sa: n. sa z diaľky; n. sa v spomienkach do minulosti; n. sa na obľúbené miesta; More stúpa, more sa večne navracia. [D. Tatarka]; Pomaly sa obzerala okolo seba, neochotne sa navracajúc do priestoru svojej izbičky. [E. Farkašová]; Plný dojmov navraciam sa domov tým istým vlakom a tou istou kľukatou trasou. [S. Ondrejovič] 2. (komu; do čoho) ▶ (o pocitoch, javoch a pod.) dostávať sa do pôvodného stavu, obnovovať sa; syn. vracať sa: navracia sa mu zdravie; navracia sa jej rovnaký sen; veci sa navracajú do normálu; Do líc sa mu navracala červeň, i v oku mu zaiskrilo. [V. Klimáček]; Navracia sa atmosféra, chuť dávnominulého. [LT 1998]; Minulosť sa nikdy nenavracia rovnaká. [InZ 1999] ▷ dok. ↗ navrátiť sa
navrátiť sa -ti sa -tia sa navráť sa! -til sa -tiac sa -tenie sa dok. 1. (kam (odkiaľ)) ▶ prísť, dostať sa späť, na pôvodné miesto, vrátiť sa; syn. prinavrátiť sa: n. sa z cudziny domov; potreba n. sa k pôde; v apríli sa k nám navrátia sťahovavé vtáky; Navrátiť sa na miesta, kde zo mňa pred siedmimi rokmi urobili kaliku? [I. Habaj]; Navrátiac sa touto knižkou do rodného kraja, vzkriesil [básnik] v metaforách vidiny minulosti. [LT 2001] 2. (komu; do čoho) ▶ (o pocitoch, javoch a pod.) dostať sa do pôvodného stavu, obnoviť sa: navrátilo sa mu zdravie; do líc sa jej navrátila farba; atmosféra dôvery sa ešte nenavrátila; život v rodine sa navrátil do normálnych koľají; Pokiaľ sa do trhu nebude zasahovať, sám sa navráti do svojej prirodzenej rovnováhy. [Slo 2002] ▷ nedok. ↗ navracať sa1
navrátiť -ti -tia navráť! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (koho, čo (do čoho; komu)) ▶ poslať, dať späť na pôvodné miesto, vrátiť; syn. prinavrátiť: n. divákov do kín; n. stratené deti rodičom; n. skonfiškovaný majetok pôvodnému majiteľovi; n. zubra späť do voľnej prírody; zaistiť navrátenie nezákonne vyvezených artefaktov do krajiny; Chcela čomusi zabrániť, nevšímavosťou navrátiť všetko do prirodzených koľají. [L. Ballek] 2. (čo komu, čomu) ▶ obnoviť niečo predchádzajúce, minulé, uviesť do pôvodného stavu, vrátiť; syn. prinavrátiť: n. pacientovi zdravie; n. mestu niekdajšiu krásu; Keby teraz mohla navrátiť čas o niekoľko desaťročí späť. [E. Farkašová]; Moderné teórie, ktoré chcú navrátiť človeka do prvotného blaženého stavu. [DF 2000] ▷ nedok. ↗ navracať
vracať sa 1. prichádzať späť • navracať sa • prinavracať sa: rád sa vracia, navracia domov
2. opäť začínať existovať • navracať sa • prinavracať sa • obnovovať sa: kvetom sa vracia sviežosť; pomaly sa mu obnovuje zrak • lek. recidivovať (o chorobách)
vracať1 1. dávať pôvodnému majiteľovi • navracať • prinavracať: vracal mu požičané peniaze • remitovať: remitovali knihy do vydavateľstva
2. dávať niekomu niečo za niečo • opätovať • odplácať: vracal, opätoval mu návštevy • vynahrádzať • nahrádzať • splácať: bohato mu vynahrádzal starostlivosť; splácala mu urážky klebetami
3. uvádzať do pôvodného stavu • navracať • prinavracať • obnovovať: lekár vracia chorému zdravie; prinavracal jej stratené šťastie
navracať, navracať sa1 p. navrátiť, navrátiť sa
navracať sa2, -ia, -ajú nedok. hosp. opätovne sa behať (o krave)
navrátiť, -i, -ia dok.
1. (koho, čo) vrátiť, poslať späť na pôvodné miesto: Kočiša navrátil domov hneď z kraja mesta. (Fr. Kráľ)
2. (čo komu) obnoviť niečo predchádzajúceho, minulého, pôvodného: Navrátil jej šťastie, pokoj. (Kuk.);
nedok. navracať, -ia, -ajú
|| navrátiť sa
1. vrátiť sa, prísť späť na pôvodné miesto: n. sa domov;
2. obnoviť sa: Tie časy sa už nikdy nenavrátia. (Reis.) Pamäť sa jej pomaly navrátila. (Tim.);
nedok. navracať sa1