navrátiť -i dok. kniž. vrátiť (význ. 3), prinavrátiť: n-li mu zdravie;
nedok. navracať -ia -ajú
// navrátiť sa vrátiť sa (význ. 1 – 3): stratený čas sa nen-i, sily sa mu n-li;
nedok. navracať sa
navrátiť sa -ti sa -tia sa navráť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.
navrátiť -ti -tia navráť! -til -tiac -tený -tenie dok.
navracať -cia -cajú -caj! -cal -cajúc -cajúci -caný -canie nedok. 1. (koho, čo (do čoho; komu)) ▶ posielať späť, umožňovať návrat na pôvodné miesto; syn. vracať: n. do škôl sociálne vylúčené deti; povinnosť nenavracať ľudí do krajín, v ktorých im hrozí mučenie; postupne začali n. vinohrady pôvodným vlastníkom; Belorítky domové ma v spomienkach navracajú do krásnych detských rokov. [M. Saniga]; Vyliečené dravce budeme navracať späť do voľnej prírody. [Sme 1997] 2. (čo (komu, čomu)) ▶ obnovovať niečo predchádzajúce, minulé, uvádzať do pôvodného stavu; syn. vracať: n. ľuďom zdravie, stratenú rovnováhu; n. chorému chuť do jedla; n. mestu pôvodnú podobu; prípravok navracajúci pleti pružnosť ▷ dok. ↗ navrátiť
navracať sa1 -cia sa -cajú sa -caj sa! -cal sa -cajúc sa -cajúci sa -canie sa nedok. 1. (kam (odkiaľ)) ▶ vykonávať spiatočnú cestu, prichádzať späť, na pôvodné miesto; syn. vracať sa: n. sa z diaľky; n. sa v spomienkach do minulosti; n. sa na obľúbené miesta; More stúpa, more sa večne navracia. [D. Tatarka]; Pomaly sa obzerala okolo seba, neochotne sa navracajúc do priestoru svojej izbičky. [E. Farkašová]; Plný dojmov navraciam sa domov tým istým vlakom a tou istou kľukatou trasou. [S. Ondrejovič] 2. (komu; do čoho) ▶ (o pocitoch, javoch a pod.) dostávať sa do pôvodného stavu, obnovovať sa; syn. vracať sa: navracia sa mu zdravie; navracia sa jej rovnaký sen; veci sa navracajú do normálu; Do líc sa mu navracala červeň, i v oku mu zaiskrilo. [V. Klimáček]; Navracia sa atmosféra, chuť dávnominulého. [LT 1998]; Minulosť sa nikdy nenavracia rovnaká. [InZ 1999] ▷ dok. ↗ navrátiť sa
navrátiť sa -ti sa -tia sa navráť sa! -til sa -tiac sa -tenie sa dok. 1. (kam (odkiaľ)) ▶ prísť, dostať sa späť, na pôvodné miesto, vrátiť sa; syn. prinavrátiť sa: n. sa z cudziny domov; potreba n. sa k pôde; v apríli sa k nám navrátia sťahovavé vtáky; Navrátiť sa na miesta, kde zo mňa pred siedmimi rokmi urobili kaliku? [I. Habaj]; Navrátiac sa touto knižkou do rodného kraja, vzkriesil [básnik] v metaforách vidiny minulosti. [LT 2001] 2. (komu; do čoho) ▶ (o pocitoch, javoch a pod.) dostať sa do pôvodného stavu, obnoviť sa: navrátilo sa mu zdravie; do líc sa jej navrátila farba; atmosféra dôvery sa ešte nenavrátila; život v rodine sa navrátil do normálnych koľají; Pokiaľ sa do trhu nebude zasahovať, sám sa navráti do svojej prirodzenej rovnováhy. [Slo 2002] ▷ nedok. ↗ navracať sa1
navrátiť -ti -tia navráť! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (koho, čo (do čoho; komu)) ▶ poslať, dať späť na pôvodné miesto, vrátiť; syn. prinavrátiť: n. divákov do kín; n. stratené deti rodičom; n. skonfiškovaný majetok pôvodnému majiteľovi; n. zubra späť do voľnej prírody; zaistiť navrátenie nezákonne vyvezených artefaktov do krajiny; Chcela čomusi zabrániť, nevšímavosťou navrátiť všetko do prirodzených koľají. [L. Ballek] 2. (čo komu, čomu) ▶ obnoviť niečo predchádzajúce, minulé, uviesť do pôvodného stavu, vrátiť; syn. prinavrátiť: n. pacientovi zdravie; n. mestu niekdajšiu krásu; Keby teraz mohla navrátiť čas o niekoľko desaťročí späť. [E. Farkašová]; Moderné teórie, ktoré chcú navrátiť človeka do prvotného blaženého stavu. [DF 2000] ▷ nedok. ↗ navracať
navrátiť, -i, -ia dok.
1. (koho, čo) vrátiť, poslať späť na pôvodné miesto: Kočiša navrátil domov hneď z kraja mesta. (Fr. Kráľ)
2. (čo komu) obnoviť niečo predchádzajúceho, minulého, pôvodného: Navrátil jej šťastie, pokoj. (Kuk.);
nedok. navracať, -ia, -ajú
|| navrátiť sa
1. vrátiť sa, prísť späť na pôvodné miesto: n. sa domov;
2. obnoviť sa: Tie časy sa už nikdy nenavrátia. (Reis.) Pamäť sa jej pomaly navrátila. (Tim.);
nedok. navracať sa1
navrátiť dok. 1. vrátiť niečo, dať späť; odplatiť, vynahradiť: To navráťiľi f peňiazoch (Zombor MK); Teráz mu misí šetko navráťiťi, tag ho posúďiľi na súďe (Kokava n. Rim. RS); Šecko to téj mame - macoche - navráťev svojóv láskóv a staroslivosťóv (Lapáš NIT) 2. už zavolať späť: Horko-češko śe jej podarilo navracidz jih nazat (Hažín SOB) 3. zried. priviesť, prinavrátiť k životu: Narabiala z ňim baba, i ňemuž bulo dzecko navracic, ostalo tak, umarlo (Sobrance)
navrátiť sa dok. prísť späť, vrátiť sa; obnoviť sa, zopakovať sa: Potom už bi sa boľi raďi navráťiť (Mošovce MAR); Sin se mu navráčil z vojni (Kameňany REV); Uš sa nenavráťí (Kopčany SKA); Fšicke še navracili (V. Šariš PRE); Pošou̯ mi na jedno mesto, chorota mi śe nazad navracila (Porúbka SOB); Tam vedz jih vźaľi do tih lagroch, dvomi śe navraciľi (Čaklov VRN)
navracať, navracať sa p. navrátiť
navrátiť dk 1. čo vrátiť, dať späť; (o dlhu) zaplatiť, splatiť: pakly (ukradnuté teľa) nenawratite, musil bich pana obeslaty (PLAVEČ 1453); prosym, aby ste račzyly nawratyt ten sseffran meho pana (B. ŠTIAVNICA 1569); Balass tych sto zlatych Melicherowi nawratil (RUŽOMBEROK 1598); Benyussowy som nawratyl, czuo bol dal kyssasonkam (MOŠOVCE 1647); sto zlatich slibugeme do roka buduczeho weritelkini nawratiti (S. ĽUPČA 1738) 2. (o osobe) priviesť al. poslať niekoho späť, spôsobiť niečí návrat, vrátiť: wtom sme strzetli sluziebnika pana nasseho, ten nas nawratil naspatek (BUDATÍN 1577); Buh was muže y do wlasty nawratity a powolaty (ZA 1676); Otče, rač ziwich a zdrawich k domacim nawratit (AgS 1708) 3. komu, čo, koho kam vrátiť niekoho, niečo k niečomu, znovu udeliť niečo (česť, milosť ap.); obnoviť, vrátiť do pôvodného stavu; (zdravie, zrak ap.) vrátiť: Krystus slepym zrak nawratil (PoP 1723-24); aciem restituere: wogsko do porádku nawrátiti, zase stawiti (WU 1750); (kráľ) prosil Boha, abj mu predessle zdrawj nawratil (KT 1753); rozspomene sa faraó na slúžbu twú y nawráti tebe k úradu prwnymu (KB 1757); dczéra k dobrému rozumu nawráczena gest (PeP 1770); nawratil mně milost swú (KO 1782) F. nenawratiss wčeragssi deň (GŠ 1758) 4. čo komu nahradiť, vynahradiť; oplatiť niekomu niečo, odplatiť sa za niečo: zmužjlého srdce gest kriwdý netrpěti, mstiti se a gedno shanený dwognasobnim nawratiti (SK 1697); polowicu chcem nawratit tomu, koho sem oklamal (AgS 1708); cladem reddere: porážku zas nawratiti, odplatiti (WU 1750); čzuokolwek Samuel Janowy powedel, to wssecko gemu on nawratil a len tikal po grobiansky (RAKŠA 1756); navracať, navracovať ndk k 1: kdyby se kazda vecz mala navraczety, ktera se kupy, nebylo by dobre (RADVAŇ 1575 E); penize nawraczala po sedmy grossich (SKALICA 1689); kteri bi zawdawek nawracowal po trech dnech (L. JÁN 1704); wie-li swedek, zebi Madačan Danielowj pokradenu brinzu nawraczal (VELIČNÁ 1724); k 2: pastir owec Dawid, ktery owečkj pasl, hlediel passe zdraweg, na kteru gich nawratial (KT 1753); adfrugem (!): nawracám ňekoho (KS 1763); k 3: na komysarow, ktery ssly kostoly nawracowaty, co w tieto wogny byly uyate (ZVOLEN 1645); kardus benediktus potraceny sluch nawracuge (MT 17. st); Pane, w tomto-ly času nawracat budess králowstwj Izrahélské (KB 1756); restituo: nawracám, na mjsto stawám (KS 1763); hned sprwopočátku panowány swého začal on nábožnost nawracat (PeP 1771); nawracam mu lasku mu a milost (MiK 18. st); k 4: nawracowatj wěc nesprawedliwu swému pánu bude rowný hrjch (SPa 1716); retribuo: odplácám, nawracám, nahrazdugem (KS 1763); (instantka) Janovi do matera lala, on pak geg duplowane nawracuwal (PRÍBOVCE 1764); poliček za poliček sebe nawracagte (MiK 18. st); navrátiť sa dk 1. kam, ku komu (o osobách) prísť naspäť, vrátiť sa: magi sie na swa obydle nawratiti (TRNAVA 1459 SČL); potom se (špehún) k Turkom nawrátil (HP 1596); ze Sedmohradskeg zeme se nawratili mogi lide (KEŽMAROK 1668); s teg pričini som sa k mogeg zene nawratil (PRIEVIDZA 1796) 2. (o veciach) dostať sa na pôvodné miesto: a nawratili sa wodi (KB 1757); tydny, v kterych se naloženy woz naspatek nawrati (K. BELÁ 1773); nech sa nawratj prach do zemj sweg (MK 18. st) 3. k čomu, na čo znovu sa vrátiť k niečomu, dostať sa do pôvodného stavu; začať znovu niečo vykonávať: politika židowska nikda se wjc k swemu stawu prwssjmu nenawrati a na nohy nepostawy (SP 1696); nawracte se k wjre starodáwneg (SPa 1716); guž abych se k mému vmyslu nawratjl (MP 1718); (hriešnik) na cestu spaseni se nawratil (MS 1758) polepšil sa; k robote se nawratily (K. BELÁ 1773) L. k sebe sa n. precitnúť: na zem padla a zamdlela a potom se k sobe nawratila (MK 18. st) 4. (o zdraví, zraku a pod.) obnoviť sa vrátiť sa: (odvarom) se potieraty, zase tlustost pryrozena nawraty se (HL 17. st); Renaitovi dosaváď kamennímu navráťilo sa cíťení (BR 1785); navracať sa, navracovať sa sa ndk 1. k 1: kdy se Mychal domow nawraczel (ORAVA 1574); aby se nikda wicze pod straczenjm hrdla do mesta nenawraczowal (ŽILINA 1618); Kuzma do Kosstyan se nawracowal (TURIEC 1729); wčelky obťaženima nosskami do swogeho pribitku se nawracegj (PR 18. st) 2. k 2: udeláss sebe sláwnost, kdiž sa čas ročny nawracá (KB 1757); po nocy den se nawracuge (KO 1782) 3. k 3: slibugete wice se do predesslich hrychuw nenawracowaty (AgS 1708); nemocný k zdrawú sa nawracá (BlR 18. st); ňeopowažuj se znowu do tak welikeg blazňiwosti se nawracaťi (CDu 18. st) 4. (o krave) opätovne sa behať: kdiž sa krawa často nawraca, ked gu od bula prywedu (HK 18. st); -úvať frekv k 1: sslak welmi rád nawracůwá se a každý náwrat horssý gest (TiS 1788)