navonok prísl. z vonkajšej stránky, zvonka; naoko, zdanlivo: n. je všetko v poriadku; n. pôsobil pokojne
navonok prísl. 1. ▶ pri povrchnom pozorovaní, z vonkajšej stránky vyvolávajúc zdanie, ktoré obyč. nezodpovedá skutočnosti, zdanlivo, na pohľad: pôsobiť n. ľahostajne, pokojne, vyrovnane; správať sa, tváriť sa, vystupovať n. sebaisto; n. bolo všetko v poriadku; Žena má ruky pod hlavou a navonok vyzerá, akoby spala. [P. Jaroš]; Bol to navonok celkom obyčajný človek, akých denne stretávame na ulici stovky. [J. Lenčo]; Navonok sa udobrili, ale čosi sa medzi nimi naštrbilo. [J. Beňo] 2. ▶ prejavujúc sa pre okolie, pre verejnosť vnímateľným, viditeľným spôsobom smerom von, verejne: prezentovať svoje názory n.; problémy sa n. veľmi nedostávajú; jeho spokojnosť vyžaruje aj n.; Niekedy som sa neovládla a niečo z tej nenávisti vyšlo zo mňa navonok. [E. Farkašová]; Išlo o gesto smerom navonok, aby sa zväčšili volebné preferencie. [Slo 2002]
navonok 1. z vonkajšej strany, z vonkajšej stránky, vyvolávajúc zdanie; nie naozaj • naoko • zvonka • zvonku • nár. zvonky: súkromné podnikanie je navonok, naoko veľmi lákavé; zvonka sa ničím nelíšil od ostatných • zdanlivo • očistom • zried. očistomok (Rázus) • nár. naprezrek (Mináč): zdanlivo, očistom súhlasil s každým otcovým slovom • na pohľad • na prvý pohľad: na (prvý) pohľad sa mu všetko zdalo v poriadku • vonkajškovo: navonok, vonkajškovo pôsobí veľmi dobre • formálne • fraz.: pre formu • len pre formu • kniž. al. hovor. pro forma: s návrhom už súhlasil, no navonok, formálne ešte odporoval; všetko robil iba tak pre formu • fraz. len aby sa nepovedalo
2. p. von 1
von 1. smerom z vnútra, z nejakého uzavretého priestoru, smerom do vonkajšieho priestoru, na vonkajšiu stranu (op. dovnútra, dnu) • dovonka • dovonku: išiel trochu von; ostré klince trčia dovonka, dovonku, von • hovor.: vonka • vonká: vyšli vonka, vonká, aby sa prevetrali • zried.: navon • navonok • nár. tavon
2. vyjadruje vzdialenie z istého, obyč. známeho prostredia • preč: žiada sa mu von, preč, niekde do hôr • nár. tavon
3. vyjadruje energický rozkaz na odchod niekoho z miestnosti, na vyhnatie niekoho • trocha hrub. marš: Von, marš odtiaľto! • preč • ber sa • berte sa • expr.: prac sa • practe sa: Preč, ber(te) sa stadiaľto! • expr.: strať sa • straťte sa • zmizni • zmiznite • hovor. expr.: vypadni • vypadnite: Strať sa, zmizni, vypadni, nech ťa tu už nevidím! • fraz. Tam sú dvere!
4. p. vonku 5. p. z 1
zdanlivo vzbudzujúc zdanie, nie v skutočnosti, nie naozaj (op. skutočne, naozaj) • naoko • navonok • očistom: zdanlivo, naoko je s výsledkom spokojný; navonok, očistom súhlasil s návrhom • kniž.: domnele • domnelo: iba domnelo je všetko v poriadku • fiktívne • iluzórne • iluzívne: do spolupráce sa zapája iba fiktívne, iluzórne • kniž. imaginárne: pohybuje sa iba tak imaginárne • práv. prezumptívne • nár.: naprezrok • naprezrek (Mináč) • fraz.: (len) pre formu • pro forma • (iba) na pohľad
zvonka smerom z vonkajšieho priestoru, z priestoru, ktorý je mimo dačoho; z vonkajšej strany (op. zvnútra, znútra) • zvonku: zvonka, zvonku prenikal pouličný ruch; škatuľu zvonka, zvonku oblepil obrázkami • hovor.: odvonka • odvonku: dakto odvonka, odvonku zabúchal na oblok • navonok: navonok, zvonka sa auto zdá v poriadku • nár.: zvonká • zvonky
navonok prísl.
1. z vonkajšieho hľadiska, zvonka; na pohľad, naoko; zdanlivo: prejavovať sa niečím n.; Hoci mestečko nebolo navonok poškodené, jednako sa dalo zistiť, že je niekde ochromené. (Švant.) Robíte sa navonok veľmi hrdinským. (Fig.) Marka už bola v duchu presvedčená, ale ešte navonok odporovala. (Min.)
2. zried. smerom von, von: Tak sa ti valí dym navonok, ani čoby horelo. (Jégé); n. vyčnievajúce mreže (Jégé)