navodiť -dí -dia navoď! -dil -diac -dený -denie dok. (čo) ▶ spôsobiť, aby niečo vzniklo, obyč. niečo abstraktné, vzbudiť, vyvolať: n. príjemný pocit, radostnú náladu; n. predstavu, zdanie niečoho zvláštneho; prírodné látky pomáhajúce n. pokojný spánok; drogami navodené pocity eufórie; naučte sa n. si psychickú pohodu; Kúzlo týchto večerov spočívalo v navodení dokonalej ilúzie. [P. Salner a kol.]; Slnko zapadalo, navodiac pritom dojem tragického konca. [L. Ballek]; Je dôležité, ako sa prihovorím osobe, ktorej list adresujem, aký tón zvolím, akú atmosféru ním navodím. [E. Farkašová] ▷ nedok. ↗ navodzovať
navodzovať -dzuje -dzujú -dzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok. (čo) ▶ spôsobovať, aby niečo vzniklo, obyč. niečo abstraktné, vzbudzovať, vyvolávať: efektne, mimovoľne, nevtieravo, vedome n. nejaký dojem; n. príjemnú atmosféru, náladu; Zlé správy navodzovali v nej stavy mučivej úzkosti. [K. Lászlová]; Detské hlasy znejúce nocou navodzovali predstavu ľudskej súdržnosti a nádeje. [V. Švenková]; Dokonalú harmóniu navodzuje zurčanie potoka, štebot vtákov a šum vetra v korunách stromov. [InZ 2001] ▷ dok. ↗ navodiť