navodiť dok. kniž. spôsobiť, vyvolať: n. potrebnú náladu, n. predstavu
navodiť -dí -dia navoď! -dil -diac -dený -denie dok. (čo) ▶ spôsobiť, aby niečo vzniklo, obyč. niečo abstraktné, vzbudiť, vyvolať: n. príjemný pocit, radostnú náladu; n. predstavu, zdanie niečoho zvláštneho; prírodné látky pomáhajúce n. pokojný spánok; drogami navodené pocity eufórie; naučte sa n. si psychickú pohodu; Kúzlo týchto večerov spočívalo v navodení dokonalej ilúzie. [P. Salner a kol.]; Slnko zapadalo, navodiac pritom dojem tragického konca. [L. Ballek]; Je dôležité, ako sa prihovorím osobe, ktorej list adresujem, aký tón zvolím, akú atmosféru ním navodím. [E. Farkašová] ▷ nedok. ↗ navodzovať
navodzovať -dzuje -dzujú -dzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok. (čo) ▶ spôsobovať, aby niečo vzniklo, obyč. niečo abstraktné, vzbudzovať, vyvolávať: efektne, mimovoľne, nevtieravo, vedome n. nejaký dojem; n. príjemnú atmosféru, náladu; Zlé správy navodzovali v nej stavy mučivej úzkosti. [K. Lászlová]; Detské hlasy znejúce nocou navodzovali predstavu ľudskej súdržnosti a nádeje. [V. Švenková]; Dokonalú harmóniu navodzuje zurčanie potoka, štebot vtákov a šum vetra v korunách stromov. [InZ 2001] ▷ dok. ↗ navodiť
navodiť p. spôsobiť, vnuknúť
spôsobiť stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, stať sa podnetom na niečo • urobiť • spraviť • zriedkavejšie zrobiť: deti nám spôsobili, urobili, spravili veľkú radosť; prišiel a hneď spôsobil, spravil, zrobil rozruch okolo seba • kniž. učiniť: už niet toho, kto to učinil • pripraviť: pripravil rodičom prekvapenie, sklamanie • zapríčiniť • zaviniť (spôsobiť niečo nepriaznivé, nepríjemné, zlé): zlé tesnenie zapríčinilo, zavinilo zatekanie do bytu • privolať • kniž. privodiť (byť príčinou niečoho negatívneho, zlého): privolal nešťastie; neopatrnosťou si privodil zranenie • priviesť • doviesť • priniesť • doniesť (byť pôvodcom istého stavu): priviesť, doviesť niekoho do ťažkostí; priniesli, doniesli nás do rozpakov; vaše výsledky nám priniesli, doniesli radosť • vyvolať • podnietiť (spôsobiť vznik niečoho): vyvolať, podnietiť nepokoje, škandály • kniž. navodiť: hudba navodila potrebnú atmosféru
usmerniť 1. dať žiadaný smer pohybu niečoho: dopravu usmerniť doľava • napraviť: napraviť niekoho na cestu • skorigovať (smer): skorigovať dráhu letu rakety • nastrojiť: nastrojili ma nesprávnym smerom • naviesť • navodiť • nasmerovať (zamerať na istý smer): naviesť, nasmerovať anténu • upraviť • naraziť (do smeru): upravia ťa, kade máš ísť; mlynár narazil vodu na mlyn • orientovať: autá treba orientovať okolo mesta • zregulovať (usmerniť reguláciou): zregulovať tok rieky
2. pôsobením na niekoho, niečo napraviť istým smerom, k istému cieľu • upriamiť: myseľ usmerniť, upriamiť na štúdium • zamerať • zacieliť • zried. zamieriť: záujmy detí zamerať, zacieliť na šport • orientovať: výrobu orientovať na potraviny • obrátiť: obrátiť záujem na niečo • fraz.: priviesť na pravú/dobrú cestu • priviesť na správnu koľaj (správne usmerniť)
vnuknúť dať náhly podnet: priateľ mi vnukol novú myšlienku • vyvolať • vzbudiť: reč vyvolala, vzbudila v nás nesprávnu predstavu • podnietiť • kniž. vznietiť: podnietiť, vznietiť v niekom podozrenie, pochybnosti • kniž. navodiť: navodil v poslucháčoch čudné pocity • sugerovať • vsugerovať (vnuknúť sugesciou): vsugeroval mi dobrú ideu
vyvolať 1. spôsobiť vznik • vzbudiť • podnietiť: vyvolať, podnietiť hádku, nepokoje, bitku, radosť; vyvolanie, vzbudenie ľútosti, rešpektu, obdivu • kniž. vznietiť: ktosi vznietil proti nám podozrenie • zobudiť: chceli v nás zobudiť súcit • kniž. navodiť: žartom navodiť príjemnú atmosféru • vyčariť • kniž. vylúdiť: vyčariť, vylúdiť úsmev • zapríčiniť • kniž. rozpútať (začať niečo negatívne): zapríčiniť, rozpútať požiar, vojnu
2. urobiť si o niečom, o niekom v mysli predstavu • predstaviť si • vybaviť si: vyvolá si, vybaví si v mysli známu tvár • kniž. evokovať: evokovalo to v nás radostnú náladu
3. menom vyzvať žiaka odpovedať • štud. slang. vytiahnuť: možno ma dnes profesor nevyvolá, nevytiahne
navodiť, -í, -ia dok. kniž. (čo) priviesť do nejakého stavu, spôsobiť, vyvolať: n. vzťah s hľadiskom (v divadle) (Karv.); také veci mi navodili husiu kožu. (Vaj.);
nedok. navodzovať, -uje, -ujú
navodiť sa, -í, -ia dok.
1. (koho, čoho) dlho, veľa vodiť;
2. (s kým) veľa, dlho sa vodiť, chodiť spolu: Dosť sa navodil s pannou. (Kuk.)