Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

navnadiť dok. prilákať, zlákať, nalákať: n. na kúpu;

nedok. navnádzať -a, navnaďovať

// navnadiť sa dať sa zlákať: mačka sa n-la na slaninu, n. sa na sľuby

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
navnadiť ‑í ‑ia dok.; navnadiť sa

navnadiť -dí -dia navnaď! -dil -diac -dený -denie dok. (koho (na čo; čím)) ▶ rečou, presviedčaním získať niečiu pozornosť a často takto niekoho priviesť k istému konaniu, naviesť niekoho na niečo; syn. nalákať, zlákať: dostatočne, obratne, pozitívne n. študentov na spoluprácu; n. deti na výlet; dal sa ľahko n. na kúpu nového výrobku; n. čitateľa novín expresívnym titulkom; Ktosi vytrasie zo škatuľky cigarety, a navnadiac ostatných, otvorí pauzu. [I. Hudec]; Bez mihnutia oka ma obratne navnadili na preležaný tovar, ktorý tu nikto nechcel. [L. Ballek]; Predchádzajúci program divákov navnadil na nasledujúci. [LT 2000]nedok.navnaďovať, navnádzať


navnadiť sa -dí sa -dia sa navnaď sa! -dil sa -diac sa -dený -denie sa dok. (na čo; ø) ▶ dať sa získať, nalákať, zlákať na niečo príjemné: n. sa na vtipnú reklamu; vlk sa navnadil na ľahkú korisť; Po prečítaní ponuky práce sa navnadím, vzplaniem ako fakľa, to by bolo niečo pre mňa. [Sme 2005]


navnaďovať -ďuje -ďujú -ďuj! -ďoval -ďujúc -ďujúci -ďovaný -ďovanie, zried. navnádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie nedok. (koho (na čo; čím)) ▶ získavať, navádzať niekoho na nejakú činnosť; syn. lákať, vábiť: šikovne, obratne n. zákazníka na kúpu vystaveného tovaru; reklama navnaďujúca atraktívnymi zábermi krajiny na dovolenku; Trpká výzva trochára nikoho nepobáda do kroku, nikoho nenavnádza. [L. Hagara]; Manželskými perspektívami svojich postáv navnaďuje autor čitateľov. [KŽ 1963]; Európske firmy zase navnádzajú Američanov na svoje technicky dokonalé výrobky. [VNK 2001]dok.navnadiť

nahovoriť 1. rečou, presviedčaním získať niekoho na niečo • navravieťnaviesť: nahovoril, navravel ho na výlet; naviedol ho na šibalstvonavnadiťnalákaťnavdať (lákaním): navnadila, nalákala ho, aby odišliprehovoriť (uvedením dôvodov): prehovoril syna, aby sa učilhovor. nakriatnuťexpr. nabadurkať: nakriatol, nabadurkal dievčatá na tancovačkuhovor. expr. zlanáriť: zlanárili ho do krčmy

2. nanútiť mienku • navravieťnarozprávať: nahovoril ju, aby sa rozviedla; navravel, narozprával mu, aby zmenil zamestnanieexpr.: nahútaťnahúsťnahučaťnahúkaťnatrúbiťnatúkať: nahúdol, natrúbil jej, aby súhlasilaexpr.: vtĺcťnatĺcťnahustiť (nástojčivo): vtĺkla dieťaťu do hlavy, že to zvládne

3. hovor. nadviazať známosť s partnerom, s partnerkou: nahovoril si nevestusubšt.: nabaliť • zbaliť • slang. ďobnúť: zbaliť babu, ďobnúť pipku

4. p. narozprávať


nalákať lákaním získať • prilákať: nalákal, prilákal kupca až do domuprivábiťzvábiťzlákaťzviesť (nalákať niečím pôsobivým): privábil ho peknými rečami; dal sa zvábiť, zlákať do krčmynavnadiť (nalákať na niečo príjemné): navnadil ho na cestovanieexpr.: nabastviťnapačmaťnapašmaťrozpašmaťhovor.: namaškrtiťnalakomiť: nabastvili, namaškrtili ho na zábavuhovor.: nalapaťnachytať (nalákať ľsťou): nachytal ju na sľubyvlákaťvovábiťzried. vlúdiť (nalákať dnu): vlákal ho do bytukniž. prilúdiťzried. navábiť


naviesť 1. usilovať sa získať niekoho na niečo (presviedčaním a pod.) • nahovoriťnavravieť: naviedol, nahovoril ho na športnavnadiťnalákaťnavdať (lákaním naviesť): navnadil ju na cestovanieprehovoriťprevravieť (naviesť uvedením dôvodov): prehovoril ho, aby sa vrátilzlákaťzviesťzvábiť (obyč. na niečo zlé): dal sa zviesť na krádežhovor. nakriatnuťexpr.: nabadurkaťnabastviťnabaláchať: nabadurkal syna na výlethovor.: naverbovaťzverbovať (naviesť na niečo s naliehaním): naverboval kamarátov na výlet

2. p. usmerniť 1


navnadiť p. nalákať


zviesť 1. vedením dopraviť inde, obyč. nižšie al. zhora dolu • odviesť: zviesť, odviesť vodu do rieky; zviesť, odviesť splašky potrubím prečzaviesť (dolu): napokon hostí z(a)viedli ešte do podzemia

2. spôsobiť, aby sa niekto s niekým zišiel, stretol a začal spolupracovať na základe spoločných záujmov a pod. • spojiťdať dohromadydať dokopy: robota ich zviedla, spojila na dlhý čas; priam osud ich zviedol, dal dohromady, dokopyexpr.: spriahnuťspriasť: spoločné nešťastie ich spriahlo dokopyzomknúťzjednotiť (vnútorne): zomkol, zjednotil ich spoločný odpor

3. kniž. spôsobiť, že sa niekto, niečo odchýli od želateľného, správneho smeru • odviesť: zviesť, odviesť niekoho zo správnej cestyodvrátiť: reč radšej zviedol, odvrátil na inéodpútaťodtrhnúť: podarilo sa mu odpútať, odtrhnúť môj pohľad, moju pozornosť na iné

4. rečami, konaním získať niekoho na niečo (obyč. na niečo zlé, nenáležité, nesprávne) • zlákaťzvábiť: zviesť, zlákať, zvábiť niekoho na zlé chodníčky; zlákali, zvábili mládenca do krčmynaviesťnahovoriť: nepodarí sa vám naviesť, nahovoriť ma na úteknalákaťnavnadiťhovor. navdať (lákaním získať): nalákali, navnadili mládež na drogyhovor.: nachytaťnalapať: nachytali, nalapali nás na pekné sľubyhovor. namaškrtiť: namaškrtiť dieťa na zmrzlinustiahnuť: kamaráti ma stiahli do baru na pohárikprilákaťprivábiťhovor. pritiahnuť (lákaním, vábením privolať): prilákať, privábiť deti sľubmi; pritiahla ho zvedavosť

5. p. zvaliť 3 6. p. zmiasť, oklamať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

navnadiť, -í, -ia dok. (koho) privábiť, prilákať, zlákať: Hodlala ho navnadiť na jej krásu. (Fig.) Kňazom podarilo sa navnadiť sedliakov do boja za záujmy privilegovaných tried. (Škult.);

nedok. navnaďovať, -uje, -ujú i navnádzať, -a, -ajú

|| navnadiť sa (na čo) dať sa zlákať: Keď sa kocúr navnadí slaninkou v noci , príde aj vo dne. (Hor.)

Morfologický analyzátor

navnadiť dokonavé sloveso
(ja) navnadím VKdsa+; (ty) navnadíš VKdsb+; (on, ona, ono) navnadí VKdsc+; (my) navnadíme VKdpa+; (vy) navnadíte VKdpb+; (oni, ony) navnadia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) navnadil VLdsam+; (ona) navnadila VLdsaf+; (ono) navnadilo VLdsan+; (oni, ony) navnadili VLdpah+;
(ty) navnaď! VMdsb+; (my) navnaďme! VMdpa+; (vy) navnaďte! VMdpb+;
(nejako) navnadiac VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor