navliecť -vlečie -vlečú -vliekol dok.
1. posúvaním umiestniť, natiahnuť, nastoknúť: n. si prsteň (na prst), n. si rukavice
2. vtiahnuť do niečoho, vstrčiť: n. niť do ihly
3. pretiahnutím nite pripraviť (ihlu) na šitie: n. ihlu
4. expr. nastrojiť, narafičiť: n-ie to tak, aby nič nezbadali;
nedok. navliekať -a
navliecť -lečie -lečú navleč! -liekol -liekla -lečúc -lečený -lečenie dok. 1. (čo (na čo; komu, čomu)) ▶ posúvaním, ťahom nasadiť, umiestniť na niečo; syn. natiahnuť, nastoknúť: n. si na ruku náramok; n. si rukavice; n. návnadu na háčik; n. psovi obojok; Poskladal servítku a navliekol na ňu striebornú obrúčku. [H. Zelinová]; Vzal dievča za ruku, schytil prsteň a chcel jej ho navliecť. [Ľ. Jurík]; Zvesil dvere a navliekol na pánty krúžky. [M. Lackovič] 2. (čo do čoho; čo na čo) ▶ umiestniť na nejakom predmete pretiahnutím cez otvor; vtiahnuť do niečoho, prevliecť: n. niť do ihly; n. šnúrku do topánky; n. prívesok na retiazku; n. gumu do nohavíc; korále sú navlečené na tenkom vlákne 3. (čo (komu; na koho)) ▶ natiahnuť na niekoho, často na seba, odev al. časť odevu, obliecť: n. si montérky, pyžamu, župan; n. dieťaťu ponožky, svetrík; rýchlo si navliekol nohavice; Rozhodla sa navliecť na seba tmavočervený župan. [P. Jaroš]; V smiechu sa narýchlo osušili a navliekli si košele. [A. Hykisch] 4. hovor. (koho do čoho) ▶ obliecť do niečoho, často v rýchlosti, nedbanlivo al. nevkusne: n. chlapca do obleku; Vyzliekla si kabát a nasilu doň matku navliekla. [P. Sabolová]; Aspoňže nás nenavliekli do žiadnych väzenských uniforiem. [Šp 2010] neprinútili obliecť si ich 5. (čo) ▶ pretiahnutím nite pripraviť (ihlu) na šitie: n. ihlu 6. expr. (koho do čoho) ▶ dostať niekoho do nepríjemnej situácie, nahovoriť niekoho, aby nejako konal, často nesprávne a proti svojej vôli, zapliesť, zatiahnuť: dať sa n. do podvodu; do vašich kšeftov nás nenavlečiete; Čo som sa ženil, kedy som sa ženil? Kto ma do toho navliekol? [J. Balco]; Náš syn nikdy nefetoval, do všetkého ho navliekol Lipy. [P7 2004] 7. expr. zried. (čo (ako)) ▶ zámerne pripraviť a uskutočniť obyč. niečo negatívne, nezodpovedajúce skutočnosti; syn. narafičiť: Prehovorte ju, presvedčte, vy to tak viete, už to len nejako navlečte! [A. Bednár] ◘ fraz. žart. navliecť si na krk manželský chomút (obyč. o mužovi) uzavrieť manželstvo, oženiť sa ▷ nedok. k 1 – 5 ↗ navliekať
navliecť sa -lečie sa -lečú sa navleč sa! -liekol sa -liekla sa -lečúc sa -čený -lečenie sa dok. hovor. (do čoho) ▶ natiahnuť, dať na seba obyč. odev al. časť odevu, obliecť si niečo, často s námahou, v rýchlosti, nápadne al. nevkusne: n. sa do kombinézy, do potápačského obleku; n. sa do popruhov batoha; doma sa vždy navlečie do teplákov; prišiel navlečený do tesnej uniformy; Na prvú schôdzku sa navliekla do pivonkových hodvábnych šiat. [J. Blažková]; Obul si poltopánky, uviazal kravatu a navliekol sa do zimníka. [L. Ballek] ▷ nedok. ↗ navliekať sa
navliekať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok. 1. (čo (na čo); komu čo) ▶ posúvaním, ťahom nasadzovať, nasúvať, umiestňovať na niečo; syn. naťahovať, nastokávať: n. si gumené rukavice; n. si na ruku náramok; n. návnadu na háčik; n. čisté obliečky; na ráfy kolies navliekali pneumatiky z tvrdej gumy; Hrala sa s prstienkom. Stále ho navliekala a sťahovala. [J. Buzássy]; Dvaja ju držia a tretí jej navlieka na hlavu zvieraciu kazajku. [L. Ťažký]; Vrhnú sa na Urbana a nasilu mu navliekajú popruhy padáka. [InZ 1999] 2. (čo do čoho; čo na čo) ▶ umiestňovať na nejakom predmete pretiahnutím cez otvor; vťahovať do niečoho, prevliekať: n. šnúrku do topánky; n. koráliky na drôtik; do pása sukne navliekame pružnú gumu; Keď navliekala nitku do ihly, najskôr ju naslinila. [V. Šikulová] 3. (čo (komu; na koho)) ▶ naťahovať na niekoho al. na seba odev al. časť odevu, obliekať: n. si plášť do dažďa; n. pacientovi pyžamo; n. si sukňu cez hlavu, cez boky; n. na dieťa teplú vetrovku; požiarnici na seba navliekali ochranné odevy; Anna bola čudná, strašne ju bavilo navliekať si nové háby. [J. Blažková]; Ešte sa nestačil poriadne poutierať a už si navliekal texasky a kockovanú košeľu. [P. Andruška] 4. hovor. (koho do čoho) ▶ obliekať do niečoho, často v rýchlosti, nedbanlivo al. nevkusne: navlieka dcéry do nemožných šiat; spevákov navliekali do dobových kostýmov; Keď ma navliekal do červenej kože a ružového obtiahnutého trička, trepal, že vyjadruje podstatu mojej osobnosti. [M. Hvorecký] 5. (čo) ▶ pretiahnutím nite pripravovať (ihlu) na šitie: n. ihlu ▷ dok. ↗ navliecť
navliekať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok. hovor. (do čoho) ▶ naťahovať na seba odev al. časť odevu; obliekať si niečo, často s námahou, v rýchlosti, nápadne al. nevkusne: n. sa do plaviek, do pracovnej kombinézy, do skafandra; dievča sa navlieka do matkiných šiat; najradšej sa navlieka do teplákov ▷ dok. ↗ navliecť sa
nasadiť1 1. uložiť na príslušné miesto • dať • umiestniť: nasadil, dal si klobúk; okná dal, umiestnil na južnú stranu • vložiť • vsadiť • zasadiť (dať do niečoho): vsadil, zasadil obraz do rámu • natiahnuť • navliecť • nasunúť (nasadiť ťahom): navliekol, nasunul jej prsteň • nastrčiť • nastoknúť (nasadiť prudším pohybom): nastrčil, nastokol sekeru na porisko
2. odb. uložiť s istým cieľom: nasadili pstruhy do potoka • podsadiť • podsypať: podsypali vajcia pod sliepku • ponasádzať (postupne nasadiť): ponasádzali zuby do hrablísk
3. p. použiť 4. p. začať
nastoknúť 1. priložením, posunutím dať na príslušné miesto • nasadiť • nastrčiť: nastokol jej prsteň; nastrčil si na ruku maňušku • navliecť • nasunúť • natiahnuť (nastoknúť ťahom): navliekol, nasunul hadicu na vodovod
2. p. napichnúť 1 3. p. navliecť 1
nastrojiť 1. upraviť tak, aby sa niečo uskutočnilo • pripraviť: nastrojil, pripravil mu samé prekážky • prichystať • nachystať • nastaviť • nadstaviť • hovor. narichtovať (na vykonávanie istej činnosti): nachystal, nastavil, narichtoval budík na zvonenie • načasovať (na určitý čas): načasovaná akcia, nálož • nastražiť • nastrážiť • nastrčiť (nastrojiť tajne): nastražil, nastrčil mu pascu • expr.: navliecť • narafičiť • spískať (nastrojiť niečo nepríjemné): narafičil to tak, aby mu uverili; všetko to spískal on • kniž.: osnovať • zosnovať: zosnoval intrigy na pracovisku • hovor. expr. naštimovať: naštimovali mu pascu • inscenovať • zinscenovať (nastrojiť s úmyslom predstierať niečo): inscenoval hádku, aby rozvadil kolegov
2. dodať istý ráz • naladiť: bol nepriateľsky nastrojený; sviatočne naladil rodinu • kniž. uspôsobiť: uspôsobil tvár do úsmevu • hovor. expr. naštimovať
3. p. usmerniť 1
navliecť 1. posúvaním umiestniť na niečo • natiahnuť: navliekla si, natiahla si rukavice • nasunúť • nasadiť: nasunul hadicu na vodovod; nasadil si masku • nastoknúť • stoknúť • styknúť • naraziť (prudším pohybom navliecť): nastokol jej obrúčku; narazil si čiapku • postýkať • ponavliekať • ponastýkať • nastýkať • nár. postýbať • nastýbať (postupne, viac vecí): ponavliekala si všetky prstienky • obliecť (navliecť na telo): obliekla si sukňu • obuť (navliecť na nohy): obul si papuče
2. p. nastrojiť 1
obliecť 1. dať na telo šatstvo al. jeho súčasť; takto pokryť niekoho (op. vyzliecť) • zastaráv. al. expr.: odieť • odiať • nadieť • nadiať: obliecť, odieť si kabát; teplo obliecť, nadieť dieťa; obliekli, odiali sa do slávnostného • hovor. vziať si: dnes si vezmem iné šaty • expr.: natiahnuť • navliecť • prehodiť (obyč. v rýchlosti, nedbanlivo a pod.): natiahla, navliekla, prehodila si župan a vyzrela von • fraz. expr. pohádzať šaty na seba • kniž.: priodieť • priodiať: priodiali nevestu do bieleho • naobliekať • zababušiť (teplo obliecť): naobliekať si dva svetre; zababušiť sa do vlniaka • vyobliekať • vystrojiť • pristrojiť • ustrojiť (pekne, slávnostne obliecť): do kostola všetky deti vyobliekala, vystrojila, ustrojila • expr. vymódiť (módne obliecť) • poobliekať • zastaráv. al. expr.: poodievať • ponadievať (postupne, viacerých): poobliekala deti do vetroviek
2. hovor. zaopatriť šatstvom, postarať sa niekomu o oblečenie • zaobliecť: musí obliecť, zaobliecť celú rodinu • zašatiť • ošatiť: deti treba lepšie zašatiť, ošatiť • expr. ogabať • kniž. al. expr.: zaodieť • zaodiať
založiť 1. dať niečo do istej polohy, na isté miesto • umiestiť • umiestniť: založiť, umiest(n)iť niekam časovanú bombu • nasadiť • navliecť • natiahnuť (obyč. dať na seba): nasadí si klobúk nakrivo; navliecť, natiahnuť si tašku na plece • nasunúť: nasunúť ohlávku koňovi • nastaviť • vstaviť (osídla, siete) • zapraviť: zapraví klin do dreva • zaradiť (dať niečo, kam patrí): zaradiť listinu • uložiť • odložiť: knihu uloží, odloží späť do knižnice
2. položiť na nejaké miesto a zabudnúť na to • podieť: nepamätám sa, kde som založila, podela peňaženku • hovor. expr.: zapotrošiť • zapatrošiť • zašantročiť • odšantročiť • odpásť: nedáva si na veci pozor, všetko zapatroší, zašantročí, odšantročí • expr.: odpeľhať • odpeľať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť) • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne) • stratiť (prestať vlastniť z vlastnej neopatrnosti) • pozakladať (postupne založiť)
3. niečím zaplniť a urobiť tak nefungujúcim • zaklásť • zapratať • zatarasiť: založiť, zaklásť, zapratať izbu nábytkom; zatarasiť kôlňu náradím • pozakladať • pozapĺňať (dôkladne založiť)
4. dať základ vzniku niečoho, pričiniť sa o vznik niečoho • utvoriť • vytvoriť: založiť, utvoriť nový spolok; vytvoriť útulnú domácnosť, prosperujúci štát • ustanoviť • kniž.: konštituovať • skonštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, (s)konštituovanie Matice slovenskej • zriadiť (so širším spoločenským dosahom): zriadiť pobočku ústavu • vybudovať • vystavať • postaviť: vybudovať, vystavať školstvo; postaviť obhajobu na faktoch • kniž. osnovať (dať princípy niečomu): právo osnované na sile • pozakladať (postupne založiť)
5. pripraviť oheň • rozložiť • podpáliť • zapáliť: založiť do sporáka; rozložiť oheň; podpáliť, zapáliť vatru • rozrobiť • rozvatriť: oheň rozrobili na čistinke • pozakladať (postupne založiť)
6. p. zahnúť 1
navliecť, -vlečie, -vlečú, -vliekol dok. (čo)
1. natiahnuť, nastoknúť na niečo: n. si prsteň na prst, n. červíka na udicu; Navliekol na nohy staré (topánky) (Tomašč.) obul si.
2. vstrčiť, vtiahnuť do niečoho: n. (niť) do ihly;
3. expr. zariadiť, nastrojiť, narafičiť: Už s tým drevom to tak navliekol, že sa distribučné oddelenie len zadivilo. (Hor.) Ja to tak navlečiem, že ona nič nezbadá. (VHV);
nedok. navliekať, -a, -ajú