Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

navliecť -vlečie -vlečú -vliekol dok.

1. posúvaním umiestniť, natiahnuť, nastoknúť: n. si prsteň (na prst), n. si rukavice

2. vtiahnuť do niečoho, vstrčiť: n. niť do ihly

3. pretiahnutím nite pripraviť (ihlu) na šitie: n. ihlu

4. expr. nastrojiť, narafičiť: n-ie to tak, aby nič nezbadali;

nedok. navliekať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
navliecť ‑vlečie ‑vlečú ‑vliekol dok.

navliecť -lečie -lečú navleč! -liekol -liekla -lečúc -lečený -lečenie dok. 1. (čo (na čo; komu, čomu)) ▶ posúvaním, ťahom nasadiť, umiestniť na niečo; syn. natiahnuť, nastoknúť: n. si na ruku náramok; n. si rukavice; n. návnadu na háčik; n. psovi obojok; Poskladal servítku a navliekol na ňu striebornú obrúčku. [H. Zelinová]; Vzal dievča za ruku, schytil prsteň a chcel jej ho navliecť. [Ľ. Jurík]; Zvesil dvere a navliekol na pánty krúžky. [M. Lackovič]
2. (čo do čoho; čo na čo) ▶ umiestniť na nejakom predmete pretiahnutím cez otvor; vtiahnuť do niečoho, prevliecť: n. niť do ihly; n. šnúrku do topánky; n. prívesok na retiazku; n. gumu do nohavíc; korále sú navlečené na tenkom vlákne
3. (čo (komu; na koho)) ▶ natiahnuť na niekoho, často na seba, odev al. časť odevu, obliecť: n. si montérky, pyžamu, župan; n. dieťaťu ponožky, svetrík; rýchlo si navliekol nohavice; Rozhodla sa navliecť na seba tmavočervený župan. [P. Jaroš]; V smiechu sa narýchlo osušili a navliekli si košele. [A. Hykisch]
4. hovor. (koho do čoho) ▶ obliecť do niečoho, často v rýchlosti, nedbanlivo al. nevkusne: n. chlapca do obleku; Vyzliekla si kabát a nasilu doň matku navliekla. [P. Sabolová]; Aspoňže nás nenavliekli do žiadnych väzenských uniforiem. [Šp 2010] neprinútili obliecť si ich
5. (čo) ▶ pretiahnutím nite pripraviť (ihlu) na šitie: n. ihlu
6. expr. (koho do čoho) ▶ dostať niekoho do nepríjemnej situácie, nahovoriť niekoho, aby nejako konal, často nesprávne a proti svojej vôli, zapliesť, zatiahnuť: dať sa n. do podvodu; do vašich kšeftov nás nenavlečiete; Čo som sa ženil, kedy som sa ženil? Kto ma do toho navliekol? [J. Balco]; Náš syn nikdy nefetoval, do všetkého ho navliekol Lipy. [P7 2004]
7. expr. zried. (čo (ako)) ▶ zámerne pripraviť a uskutočniť obyč. niečo negatívne, nezodpovedajúce skutočnosti; syn. narafičiť: Prehovorte ju, presvedčte, vy to tak viete, už to len nejako navlečte! [A. Bednár]
fraz. žart. navliecť si na krk manželský chomút (obyč. o mužovi) uzavrieť manželstvo, oženiť sa
nedok. k 1 – 5navliekať


navliecť sa -lečie sa -lečú sa navleč sa! -liekol sa -liekla sa -lečúc sa -čený -lečenie sa dok. hovor. (do čoho) ▶ natiahnuť, dať na seba obyč. odev al. časť odevu, obliecť si niečo, často s námahou, v rýchlosti, nápadne al. nevkusne: n. sa do kombinézy, do potápačského obleku; n. sa do popruhov batoha; doma sa vždy navlečie do teplákov; prišiel navlečený do tesnej uniformy; Na prvú schôdzku sa navliekla do pivonkových hodvábnych šiat. [J. Blažková]; Obul si poltopánky, uviazal kravatu a navliekol sa do zimníka. [L. Ballek]nedok.navliekať sa


navliekať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok. 1. (čo (na čo); komu čo) ▶ posúvaním, ťahom nasadzovať, nasúvať, umiestňovať na niečo; syn. naťahovať, nastokávať: n. si gumené rukavice; n. si na ruku náramok; n. návnadu na háčik; n. čisté obliečky; na ráfy kolies navliekali pneumatiky z tvrdej gumy; Hrala sa s prstienkom. Stále ho navliekala a sťahovala. [J. Buzássy]; Dvaja ju držia a tretí jej navlieka na hlavu zvieraciu kazajku. [L. Ťažký]; Vrhnú sa na Urbana a nasilu mu navliekajú popruhy padáka. [InZ 1999]
2. (čo do čoho; čo na čo) ▶ umiestňovať na nejakom predmete pretiahnutím cez otvor; vťahovať do niečoho, prevliekať: n. šnúrku do topánky; n. koráliky na drôtik; do pása sukne navliekame pružnú gumu; Keď navliekala nitku do ihly, najskôr ju naslinila. [V. Šikulová]
3. (čo (komu; na koho)) ▶ naťahovať na niekoho al. na seba odev al. časť odevu, obliekať: n. si plášť do dažďa; n. pacientovi pyžamo; n. si sukňu cez hlavu, cez boky; n. na dieťa teplú vetrovku; požiarnici na seba navliekali ochranné odevy; Anna bola čudná, strašne ju bavilo navliekať si nové háby. [J. Blažková]; Ešte sa nestačil poriadne poutierať a už si navliekal texasky a kockovanú košeľu. [P. Andruška]
4. hovor. (koho do čoho) ▶ obliekať do niečoho, často v rýchlosti, nedbanlivo al. nevkusne: navlieka dcéry do nemožných šiat; spevákov navliekali do dobových kostýmov; Keď ma navliekal do červenej kože a ružového obtiahnutého trička, trepal, že vyjadruje podstatu mojej osobnosti. [M. Hvorecký]
5. (čo) ▶ pretiahnutím nite pripravovať (ihlu) na šitie: n. ihlu
dok.navliecť


navliekať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok. hovor. (do čoho) ▶ naťahovať na seba odev al. časť odevu; obliekať si niečo, často s námahou, v rýchlosti, nápadne al. nevkusne: n. sa do plaviek, do pracovnej kombinézy, do skafandra; dievča sa navlieka do matkiných šiat; najradšej sa navlieka do teplákovdok.navliecť sa

nasadiť1 1. uložiť na príslušné miesto • daťumiestniť: nasadil, dal si klobúk; okná dal, umiestnil na južnú stranuvložiťvsadiťzasadiť (dať do niečoho): vsadil, zasadil obraz do rámunatiahnuťnavliecťnasunúť (nasadiť ťahom): navliekol, nasunul jej prsteňnastrčiťnastoknúť (nasadiť prudším pohybom): nastrčil, nastokol sekeru na porisko

2. odb. uložiť s istým cieľom: nasadili pstruhy do potokapodsadiťpodsypať: podsypali vajcia pod sliepkuponasádzať (postupne nasadiť): ponasádzali zuby do hrablísk

3. p. použiť 4. p. začať


nastoknúť 1. priložením, posunutím dať na príslušné miesto • nasadiťnastrčiť: nastokol jej prsteň; nastrčil si na ruku maňuškunavliecťnasunúťnatiahnuť (nastoknúť ťahom): navliekol, nasunul hadicu na vodovod

2. p. napichnúť 1 3. p. navliecť 1


nastrojiť 1. upraviť tak, aby sa niečo uskutočnilo • pripraviť: nastrojil, pripravil mu samé prekážkyprichystaťnachystaťnastaviťnadstaviťhovor. narichtovať (na vykonávanie istej činnosti): nachystal, nastavil, narichtoval budík na zvonenienačasovať (na určitý čas): načasovaná akcia, náložnastražiťnastrážiťnastrčiť (nastrojiť tajne): nastražil, nastrčil mu pascuexpr.: navliecťnarafičiťspískať (nastrojiť niečo nepríjemné): narafičil to tak, aby mu uverili; všetko to spískal onkniž.: osnovaťzosnovať: zosnoval intrigy na pracoviskuhovor. expr. naštimovať: naštimovali mu pascuinscenovaťzinscenovať (nastrojiť s úmyslom predstierať niečo): inscenoval hádku, aby rozvadil kolegov

2. dodať istý ráz • naladiť: bol nepriateľsky nastrojený; sviatočne naladil rodinukniž. uspôsobiť: uspôsobil tvár do úsmevuhovor. expr. naštimovať

3. p. usmerniť 1


navliecť 1. posúvaním umiestniť na niečo • natiahnuť: navliekla si, natiahla si rukavicenasunúťnasadiť: nasunul hadicu na vodovod; nasadil si maskunastoknúťstoknúťstyknúťnaraziť (prudším pohybom navliecť): nastokol jej obrúčku; narazil si čiapkupostýkaťponavliekaťponastýkaťnastýkaťnár. postýbaťnastýbať (postupne, viac vecí): ponavliekala si všetky prstienkyobliecť (navliecť na telo): obliekla si sukňuobuť (navliecť na nohy): obul si papuče

2. p. nastrojiť 1


obliecť 1. dať na telo šatstvo al. jeho súčasť; takto pokryť niekoho (op. vyzliecť) • zastaráv. al. expr.: odieťodiaťnadieťnadiať: obliecť, odieť si kabát; teplo obliecť, nadieť dieťa; obliekli, odiali sa do slávnostnéhohovor. vziať si: dnes si vezmem iné šatyexpr.: natiahnuťnavliecťprehodiť (obyč. v rýchlosti, nedbanlivo a pod.): natiahla, navliekla, prehodila si župan a vyzrela vonfraz. expr. pohádzať šaty na sebakniž.: priodieťpriodiať: priodiali nevestu do bielehonaobliekaťzababušiť (teplo obliecť): naobliekať si dva svetre; zababušiť sa do vlniakavyobliekaťvystrojiťpristrojiťustrojiť (pekne, slávnostne obliecť): do kostola všetky deti vyobliekala, vystrojila, ustrojilaexpr. vymódiť (módne obliecť) • poobliekaťzastaráv. al. expr.: poodievaťponadievať (postupne, viacerých): poobliekala deti do vetroviek

2. hovor. zaopatriť šatstvom, postarať sa niekomu o oblečenie • zaobliecť: musí obliecť, zaobliecť celú rodinuzašatiťošatiť: deti treba lepšie zašatiť, ošatiťexpr. ogabaťkniž. al. expr.: zaodieťzaodiať


založiť 1. dať niečo do istej polohy, na isté miesto • umiestiťumiestniť: založiť, umiest(n)iť niekam časovanú bombunasadiťnavliecťnatiahnuť (obyč. dať na seba): nasadí si klobúk nakrivo; navliecť, natiahnuť si tašku na plecenasunúť: nasunúť ohlávku koňovinastaviťvstaviť (osídla, siete) • zapraviť: zapraví klin do drevazaradiť (dať niečo, kam patrí): zaradiť listinuuložiťodložiť: knihu uloží, odloží späť do knižnice

2. položiť na nejaké miesto a zabudnúť na to • podieť: nepamätám sa, kde som založila, podela peňaženkuhovor. expr.: zapotrošiťzapatrošiťzašantročiťodšantročiťodpásť: nedáva si na veci pozor, všetko zapatroší, zašantročí, odšantročíexpr.: odpeľhaťodpeľať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť) • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne) • stratiť (prestať vlastniť z vlastnej neopatrnosti) • pozakladať (postupne založiť)

3. niečím zaplniť a urobiť tak nefungujúcim • zaklásťzaprataťzatarasiť: založiť, zaklásť, zapratať izbu nábytkom; zatarasiť kôlňu náradímpozakladaťpozapĺňať (dôkladne založiť)

4. dať základ vzniku niečoho, pričiniť sa o vznik niečoho • utvoriťvytvoriť: založiť, utvoriť nový spolok; vytvoriť útulnú domácnosť, prosperujúci štátustanoviťkniž.: konštituovaťskonštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, (s)konštituovanie Matice slovenskejzriadiť (so širším spoločenským dosahom): zriadiť pobočku ústavuvybudovaťvystavaťpostaviť: vybudovať, vystavať školstvo; postaviť obhajobu na faktochkniž. osnovať (dať princípy niečomu): právo osnované na silepozakladať (postupne založiť)

5. pripraviť oheň • rozložiťpodpáliťzapáliť: založiť do sporáka; rozložiť oheň; podpáliť, zapáliť vatrurozrobiťrozvatriť: oheň rozrobili na čistinkepozakladať (postupne založiť)

6. p. zahnúť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

navliecť, -vlečie, -vlečú, -vliekol dok. (čo)

1. natiahnuť, nastoknúť na niečo: n. si prsteň na prst, n. červíka na udicu; Navliekol na nohy staré (topánky) (Tomašč.) obul si.

2. vstrčiť, vtiahnuť do niečoho: n. (niť) do ihly;

3. expr. zariadiť, nastrojiť, narafičiť: Už s tým drevom to tak navliekol, že sa distribučné oddelenie len zadivilo. (Hor.) Ja to tak navlečiem, že ona nič nezbadá. (VHV);

nedok. navliekať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

navliecť dokonavé sloveso
(ja) navlečiem VKdsa+; (ty) navlečieš VKdsb+; (on, ona, ono) navlečie VKdsc+; (my) navlečieme VKdpa+; (vy) navlečiete VKdpb+; (oni, ony) navlečú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) navliekol VLdsam+; (ona) navliekla VLdsaf+; (ono) navlieklo VLdsan+; (oni, ony) navliekli VLdpah+;
(ty) navleč! VMdsb+; (my) navlečme! VMdpa+; (vy) navlečte! VMdpb+;
(nejako) navlečúc VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor