Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

navštíviť -i dok.

1. vykonať návštevu (význ. 1, 2): n. priateľa, Bratislavu; n. výstavu

2. kniž. (po)stihnúť (význ. 1): n-la ho choroba, n-lo ich nešťastie;

nedok. navštevovať: priatelia sa n-jú; n. školu chodiť do školy

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
navštevovať ‑uje ‑ujú nedok.

navštevovaný -ná -né 2. st. -nejší príd.ktorý sa teší obľube návštevníkov, je predmetom navštevovania: obľúbené a často navštevované letné destinácie; turisticky navštevovanejšia je Barcelona a nie hlavné mesto Madrid; liečiť sa v našich najnavštevovanejších kúpeľoch; Dnes sú Delfy ešte navštevovanejšie ako za čias antického Grécka. [Pc 1998] ▷ ↗ i navštevovať


navštevovať sa -vujú sa -vujte sa! -vovali sa -vujúc sa -vujúci sa -vovanie sa nedok. (ø; s kým) ▶ často, opakovane chodiť k niekomu na návštevu a prijímať jeho návštevy: príbuzní sa pravidelne navštevujú; kamarátky sa denne navštevovali; s bratom sa navštevovali zriedka; Obyvatelia bližších aj vzdialenejších ostrovov sa navzájom navštevovali. [V. Krupa]; Nezabudnite na seba. Môžete si písať. Môžete sa navštevovať. [Ľ. Feldek]dok.navštíviť sa


navštevovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok. 1. (koho) ▶ chodiť k niekomu a zotrvať tam istý čas s cieľom niekoho vidieť, pozdraviť, pobudnúť s niekým z priateľstva, z úcty, z povinnosti a pod.: často, zriedka, príležitostne n. príbuzných, známych; denne n. chorého v nemocnici; Odsťahovala sa kamsi na druhý koniec republiky. Deti nenavštevovala ani nepozývala k sebe. [Slo 2002]
2. (čo) ▶ prichádzať na isté miesto s cieľom niečo vidieť, spoznať, na niečom sa zúčastniť: n. divadlá, koncerty; n. kultúrne, športové podujatia; veľmi rád navštevoval hrady, múzeá; najčastejšie navštevované kúpelePiešťany; Vysoké Tatry sa navštevujú po celý rok; V Ríme sú pamätné miesta, ktoré každoročne navštevujú státisíce pútnikov a turistov. [E. Macák]; Čoraz viac sme začali navštevovať hlavné mesto. [InZ 1999]
3. (koho, čo) ▶ (pravidelne) chodiť niekam, do nejakej inštitúcie, do nejakého zariadenia poskytujúceho isté služby, odbornú pomoc a pod.: n. knižnicu; n. strednú, vysokú školu študovať na strednej, vysokej škole; n. internetové stránky; n. nedeľné bohoslužby; n. kurzy, prednášky; triedu navštevuje 30 žiakov; zriedka navštevuje pohostinské zariadenia; Hubári navštevujú poradňu pomerne hojne. [Sme 1999]; Podľa štatistík muži navštevujú lekára štyrikrát menej ako ženy. [Pt 1999]
4. kniž. (koho) ▶ nepriaznivo, negatívne niekoho zasahovať, stíhať: Útrapy a strasti ma navštevovali v hojnej miere. [J. Lenčo]
parem. koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje
dok.navštíviť


navštíviť sa -via sa navštívte sa! -vili sa -viac sa -venie sa dok. (ø; s kým) ▶ prísť jeden k druhému na návštevu, vzájomne vykonať návštevu: naše rodiny sa občas navštívia; s novými susedmi sme sa zatiaľ nenavštívilinedok.navštevovať sa


navštíviť -vi -via navštív! -vil -viac -vený -venie dok. 1. (koho) ▶ prísť niekam, k niekomu a zotrvať tam istý čas s cieľom niekoho vidieť, pozdraviť, pobudnúť s niekým z priateľstva, z úcty, z povinnosti a pod., vykonať návštevu: n. rodičov, známych; neohlásene n. priateľa; Otec s maminkou odišli navštíviť poloslepú tetu. [J. Blažková]; Povedali sme si, že ťa navštívime. [P. Andruška]
2. (čo) ▶ prísť na isté miesto s cieľom niečo vidieť, spoznať, na niečom sa zúčastniť: n. jaskyňu, múzeum, mesto; katedrálu denne navštívi veľké množstvo turistov; jeho najvzdialenejšia navštívená krajina je Brazília; Zažiadalo sa mi vidieť všetko zblízka, aspoň v noci navštíviť známe miesta. [V. Šikula]
3. (koho, čo) ▶ prísť niekam, do nejakej inštitúcie, do nejakého zariadenia poskytujúceho isté služby, odbornú pomoc a pod.: n. lekára; osobne n. manželskú poradňu; navštívte našu novú predajňu; prezerať si naposledy navštívené internetové stránky; Hneď zajtra navštívi triednu učiteľku, poradí sa s ňou. [E. Farkašová]
4. kniž. (koho, čo) ▶ nepriaznivo, negatívne zasiahnuť, postihnúť, potrestať niečím: navštívilo ich nešťastie; Nič by sme nevedeli o jej bolesti, ktorá ju navštívila a zhltla. [M. Tomčík]; Teraz bolo stádočko znovu v nebezpečenstve, znovu navštívené protivenstvami. [V. Mináč]
nedok.navštevovať

chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1


navštevovať p. chodiť 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

navštevovať p. navštíviť


navštíviť, -i, -ia dok.

1. (koho, čo) prísť niekam (k niekomu) na návštevu, urobiť návštevu: n. priateľ, príbuzných; Posledným miestom, ktoré mienil navštíviť, bola mestská tehelňa. (Ondr.) Raz pôjdem navštíviť južné more. (Smrek)

2. bibl. (koho, čo) postihnúť; potrestať niečím: Navštívil ho kašeľ. (Kuk.) Každý uteká z miest, ktoré boli epidémiou navštívené. (Tim.);

nedok. navštevovať, -uje, -ujú: n. školu, lepšie chodiť do školy

Morfologický analyzátor

navštevovať nedokonavé sloveso
(ja) navštevujem VKesa+; (ty) navštevuješ VKesb+; (on, ona, ono) navštevuje VKesc+; (my) navštevujeme VKepa+; (vy) navštevujete VKepb+; (oni, ony) navštevujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) navštevoval VLesam+; (ona) navštevovala VLesaf+; (ono) navštevovalo VLesan+; (oni, ony) navštevovali VLepah+;
(ty) navštevuj! VMesb+; (my) navštevujme! VMepa+; (vy) navštevujte! VMepb+;
(nejako) navštevujúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

navštevovať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor