Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

navštíviť -i dok.

1. vykonať návštevu (význ. 1, 2): n. priateľa, Bratislavu; n. výstavu

2. kniž. (po)stihnúť (význ. 1): n-la ho choroba, n-lo ich nešťastie;

nedok. navštevovať: priatelia sa n-jú; n. školu chodiť do školy

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
navštíviť ‑i ‑ia dok.

navštevovať sa -vujú sa -vujte sa! -vovali sa -vujúc sa -vujúci sa -vovanie sa nedok. (ø; s kým) ▶ často, opakovane chodiť k niekomu na návštevu a prijímať jeho návštevy: príbuzní sa pravidelne navštevujú; kamarátky sa denne navštevovali; s bratom sa navštevovali zriedka; Obyvatelia bližších aj vzdialenejších ostrovov sa navzájom navštevovali. [V. Krupa]; Nezabudnite na seba. Môžete si písať. Môžete sa navštevovať. [Ľ. Feldek]dok.navštíviť sa


navštevovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok. 1. (koho) ▶ chodiť k niekomu a zotrvať tam istý čas s cieľom niekoho vidieť, pozdraviť, pobudnúť s niekým z priateľstva, z úcty, z povinnosti a pod.: často, zriedka, príležitostne n. príbuzných, známych; denne n. chorého v nemocnici; Odsťahovala sa kamsi na druhý koniec republiky. Deti nenavštevovala ani nepozývala k sebe. [Slo 2002]
2. (čo) ▶ prichádzať na isté miesto s cieľom niečo vidieť, spoznať, na niečom sa zúčastniť: n. divadlá, koncerty; n. kultúrne, športové podujatia; veľmi rád navštevoval hrady, múzeá; najčastejšie navštevované kúpelePiešťany; Vysoké Tatry sa navštevujú po celý rok; V Ríme sú pamätné miesta, ktoré každoročne navštevujú státisíce pútnikov a turistov. [E. Macák]; Čoraz viac sme začali navštevovať hlavné mesto. [InZ 1999]
3. (koho, čo) ▶ (pravidelne) chodiť niekam, do nejakej inštitúcie, do nejakého zariadenia poskytujúceho isté služby, odbornú pomoc a pod.: n. knižnicu; n. strednú, vysokú školu študovať na strednej, vysokej škole; n. internetové stránky; n. nedeľné bohoslužby; n. kurzy, prednášky; triedu navštevuje 30 žiakov; zriedka navštevuje pohostinské zariadenia; Hubári navštevujú poradňu pomerne hojne. [Sme 1999]; Podľa štatistík muži navštevujú lekára štyrikrát menej ako ženy. [Pt 1999]
4. kniž. (koho) ▶ nepriaznivo, negatívne niekoho zasahovať, stíhať: Útrapy a strasti ma navštevovali v hojnej miere. [J. Lenčo]
parem. koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje
dok.navštíviť


navštívenie -nia -ní s. 1. kniž. ▶ neočakávaná udalosť so zlým zakončením, nešťastie, pohroma: veľké, ťažké n.; Ročné obdobia so všetkými svojimi krásami i navštíveniami sa bleskurýchle striedajú. [J. Hrušovský]; Mal som šťastie aj vo vlastnej rodine, ktorá ako spoľahlivá loď obstála v ťažkých navštíveniach. [LT 2001]
2. cirk. Navštívenie Panny Márie ▶ (v rímskokatolíckej cirkvi) cirkevný sviatok pripadajúci na 2. júla, sláviaci stretnutie dvoch budúcich matiek, Márie a Alžbety
▷ ↗ i navštíviť


navštíviť sa -via sa navštívte sa! -vili sa -viac sa -venie sa dok. (ø; s kým) ▶ prísť jeden k druhému na návštevu, vzájomne vykonať návštevu: naše rodiny sa občas navštívia; s novými susedmi sme sa zatiaľ nenavštívilinedok.navštevovať sa


navštíviť -vi -via navštív! -vil -viac -vený -venie dok. 1. (koho) ▶ prísť niekam, k niekomu a zotrvať tam istý čas s cieľom niekoho vidieť, pozdraviť, pobudnúť s niekým z priateľstva, z úcty, z povinnosti a pod., vykonať návštevu: n. rodičov, známych; neohlásene n. priateľa; Otec s maminkou odišli navštíviť poloslepú tetu. [J. Blažková]; Povedali sme si, že ťa navštívime. [P. Andruška]
2. (čo) ▶ prísť na isté miesto s cieľom niečo vidieť, spoznať, na niečom sa zúčastniť: n. jaskyňu, múzeum, mesto; katedrálu denne navštívi veľké množstvo turistov; jeho najvzdialenejšia navštívená krajina je Brazília; Zažiadalo sa mi vidieť všetko zblízka, aspoň v noci navštíviť známe miesta. [V. Šikula]
3. (koho, čo) ▶ prísť niekam, do nejakej inštitúcie, do nejakého zariadenia poskytujúceho isté služby, odbornú pomoc a pod.: n. lekára; osobne n. manželskú poradňu; navštívte našu novú predajňu; prezerať si naposledy navštívené internetové stránky; Hneď zajtra navštívi triednu učiteľku, poradí sa s ňou. [E. Farkašová]
4. kniž. (koho, čo) ▶ nepriaznivo, negatívne zasiahnuť, postihnúť, potrestať niečím: navštívilo ich nešťastie; Nič by sme nevedeli o jej bolesti, ktorá ju navštívila a zhltla. [M. Tomčík]; Teraz bolo stádočko znovu v nebezpečenstve, znovu navštívené protivenstvami. [V. Mináč]
nedok.navštevovať

navštíviť vykonať návštevu • ísť/prísť na návštevu: navštívil nás otcov priateľ; ísť/prísť na návštevu k susedom, navštíviť susedovpozrieť (sa)hovor. opáčiť (krátko navštíviť): prišiel nás pozrieť, opáčiťponavštevovať (postupne, viac ľudí): cez sviatky všetkých ponavštevovalzastar. prividieť (navštíviť trápením a pod.; o Bohu): Boh nás prividel


postihnúť 1. nepriaznivo, negatívne zasiahnuť • stihnúťzastihnúť: postihlo, stihlo, zastihlo nás nešťastie, chorobazachvátiťzájsť: lesy zachvátil požiar; celú oblasť zašlo nevídané suchodoľahnúť: následky neúrody doľahli na všetkýchexpr. prikvačiť: prikvačila ho biedanavštíviť: navštívilo nás nešťastiepostretnúť (aj o niečom priaznivom): postretne ho ešte všeličohovor. ponadchádzať: všelijaké trápenie nás ponadchádzalo

2. kniž. zmyslami al. rozumom zistiť obyč. podstatu veci • pochopiť: postihnúť, pochopiť zmysel počutéhoporozumieťzachytiť: dobre porozumel jej tajnému znameniu; zachytiť jemný zvukpostrehnúť (obyč. niečo, čo nie je na prvý pohľad zrejmé): postrehnúť náznak smútku v očiachvypozorovaťpobadaťvybadať: hneď vypozoruje, vybadá, aká je situáciavystihnúťvyjadriť (postihnúť slovami al. umeleckými prostriedkami): film dobre vystihuje, vyjadruje problémy mládeže; presne si to vyjadril


prekvapiť 1. niečím neočakávaným priviesť do údivu • udiviťzadiviť: prekvapila, udivila nás múdrosť dieťaťa; prekvapí, zadiví ťa, ako práce pokročilizaskočiť (veľmi prekvapiť, obyč. nepriaznivo): všetkých zaskočil skorý otcov návratzaraziťzmiasť (silno a obyč. nepríjemne prekvapiť): zarazil, zmiatol ma pach zhoreninykniž. frapovať: celú spoločnosť frapovalo správanie dievčinyzdesiťexpr.: omráčiťohromiťohúriťovaliť (niečím neočakávaným vzbudiť des, úžas a pod.): zvesť o nešťastí nás zdesila, omráčila; ohromiť, ohúriť rodinu náhlou ženbouexpr.: myknúťhegnúť (náhle prekvapiť): myklo ho, heglo ho, že nik nesúhlasil s jeho postupom

2. neočakávane a obyč. rušivo zasiahnuť do niečej činnosti • prepadnúťvyrušiť: prekvapiť, prepadnúť rodinu na dovolenke; prekvapiť, vyrušiť zlodeja pri činepristihnúť (pri niečom tajnom, nezákonnom a pod.): pristihnúť niekoho pri čiernom obchodovanízastihnúť: chlapca zastihli pri klamstve; zastihla nás nocobyč. iron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželane): navštívili nás zlodeji


prepadnúť 1. poškodiť sa a padnúť (cez niečo) • preboriť sa: ľad sa pod nohami prepadol, preborilpreliačiť saprelúpiť saprelomiť sa (pod tlakom sa zlomiť) • prevaliť sa: strecha sa pod ťarchou snehu prelomí, prevalípoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (postupne, na viacerých miestach, o viacerých osobách)

2. nenazdajky, náhle prísť obyč. s bojovým, zištným úmyslom • zaútočiťnapadnúť: lupiči prepadli, napadli chodca; medvedica zaútočila na turistovprekvapiť (neočakávane vyrušiť): vojsko prekvapilo spiace mestoiron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželateľne): navštívili nás zlodejipoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (postupne)

3. náhle niekoho vziať, dostať do svojej zlej, nepriaznivej moci • postihnúť: prepadla, postihla ho zlá chorobazastihnúť: obávame sa, že nás prepadne, zastihne búrkazachvátiťzasiahnuť: zachvátil, zasiahol ma nečakaný spánokovládnuťopanovaťzmocniť sa: zakaždým ju ovládne kašeľ; z ničoho nič sa ma zmocní smútokschytiťpochytiť: schytila, pochytila ho zlosť

4. byť zasiahnutý, dostať sa do moci, vplyvu niečoho • podľahnúť: prepadnúť, podľahnúť strachu, zmätkuoddať sa: napokon sa oddal zúfalstvu, prepadlo ho zúfalstvo

5. neprospieť v škole: prepadnúť z matematikyslang.: rachnúťbuchnúť: v tretej triede racholslang. rupnúť: profesor dal študenta rupnúť z fyzikypoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (o viacerých osobách)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

navštíviť, -i, -ia dok.

1. (koho, čo) prísť niekam (k niekomu) na návštevu, urobiť návštevu: n. priateľ, príbuzných; Posledným miestom, ktoré mienil navštíviť, bola mestská tehelňa. (Ondr.) Raz pôjdem navštíviť južné more. (Smrek)

2. bibl. (koho, čo) postihnúť; potrestať niečím: Navštívil ho kašeľ. (Kuk.) Každý uteká z miest, ktoré boli epidémiou navštívené. (Tim.);

nedok. navštevovať, -uje, -ujú: n. školu, lepšie chodiť do školy

Morfologický analyzátor

navštíviť dokonavé sloveso
(ja) navštívim VKdsa+; (ty) navštíviš VKdsb+; (on, ona, ono) navštívi VKdsc+; (my) navštívime VKdpa+; (vy) navštívite VKdpb+; (oni, ony) navštívia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) navštívil VLdsam+; (ona) navštívila VLdsaf+; (ono) navštívilo VLdsan+; (oni, ony) navštívili VLdpah+;
(ty) navštív! VMdsb+; (my) navštívme! VMdpa+; (vy) navštívte! VMdpb+;
(nejako) navštíviac VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

navštíviť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor