Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

navštíviť -i dok.

1. vykonať návštevu (význ. 1, 2): n. priateľa, Bratislavu; n. výstavu

2. kniž. (po)stihnúť (význ. 1): n-la ho choroba, n-lo ich nešťastie;

nedok. navštevovať: priatelia sa n-jú; n. školu chodiť do školy

navštíviť -vi -via navštív! -vil -viac -vený -venie dok.

navštevovať sa -vujú sa -vujte sa! -vovali sa -vujúc sa -vujúci sa -vovanie sa nedok. (ø; s kým) ▶ často, opakovane chodiť k niekomu na návštevu a prijímať jeho návštevy: príbuzní sa pravidelne navštevujú; kamarátky sa denne navštevovali; s bratom sa navštevovali zriedka; Obyvatelia bližších aj vzdialenejších ostrovov sa navzájom navštevovali. [V. Krupa]; Nezabudnite na seba. Môžete si písať. Môžete sa navštevovať. [Ľ. Feldek] ▷ dok. ↗ navštíviť sa

navštevovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok. 1. (koho) ▶ chodiť k niekomu a zotrvať tam istý čas s cieľom niekoho vidieť, pozdraviť, pobudnúť s niekým z priateľstva, z úcty, z povinnosti a pod.: často, zriedka, príležitostne n. príbuzných, známych; denne n. chorého v nemocnici; Odsťahovala sa kamsi na druhý koniec republiky. Deti nenavštevovala ani nepozývala k sebe. [Slo 2002]
2. (čo) ▶ prichádzať na isté miesto s cieľom niečo vidieť, spoznať, na niečom sa zúčastniť: n. divadlá, koncerty; n. kultúrne, športové podujatia; veľmi rád navštevoval hrady, múzeá; najčastejšie navštevované kúpele sú Piešťany; Vysoké Tatry sa navštevujú po celý rok; V Ríme sú pamätné miesta, ktoré každoročne navštevujú státisíce pútnikov a turistov. [E. Macák]; Čoraz viac sme začali navštevovať hlavné mesto. [InZ 1999]
3. (koho, čo) ▶ (pravidelne) chodiť niekam, do nejakej inštitúcie, do nejakého zariadenia poskytujúceho isté služby, odbornú pomoc a pod.: n. knižnicu; n. strednú, vysokú školu študovať na strednej, vysokej škole; n. internetové stránky; n. nedeľné bohoslužby; n. kurzy, prednášky; triedu navštevuje 30 žiakov; zriedka navštevuje pohostinské zariadenia; Hubári navštevujú poradňu pomerne hojne. [Sme 1999]; Podľa štatistík muži navštevujú lekára štyrikrát menej ako ženy. [Pt 1999]
4. kniž. (koho) ▶ nepriaznivo, negatívne niekoho zasahovať, stíhať: Útrapy a strasti ma navštevovali v hojnej miere. [J. Lenčo]
◘ parem. koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje
▷ dok. ↗ navštíviť

navštívenie -nia -ní s. 1. kniž. ▶ neočakávaná udalosť so zlým zakončením, nešťastie, pohroma: veľké, ťažké n.; Ročné obdobia so všetkými svojimi krásami i navštíveniami sa bleskurýchle striedajú. [J. Hrušovský]; Mal som šťastie aj vo vlastnej rodine, ktorá ako spoľahlivá loď obstála v ťažkých navštíveniach. [LT 2001]
2. cirk. Navštívenie Panny Márie ▶ (v rímskokatolíckej cirkvi) cirkevný sviatok pripadajúci na 2. júla, sláviaci stretnutie dvoch budúcich matiek, Márie a Alžbety
▷ ↗ i navštíviť

navštíviť sa -via sa navštívte sa! -vili sa -viac sa -venie sa dok. (ø; s kým) ▶ prísť jeden k druhému na návštevu, vzájomne vykonať návštevu: naše rodiny sa občas navštívia; s novými susedmi sme sa zatiaľ nenavštívili ▷ nedok. ↗ navštevovať sa

navštíviť -vi -via navštív! -vil -viac -vený -venie dok. 1. (koho) ▶ prísť niekam, k niekomu a zotrvať tam istý čas s cieľom niekoho vidieť, pozdraviť, pobudnúť s niekým z priateľstva, z úcty, z povinnosti a pod., vykonať návštevu: n. rodičov, známych; neohlásene n. priateľa; Otec s maminkou odišli navštíviť poloslepú tetu. [J. Blažková]; Povedali sme si, že ťa navštívime. [P. Andruška]
2. (čo) ▶ prísť na isté miesto s cieľom niečo vidieť, spoznať, na niečom sa zúčastniť: n. jaskyňu, múzeum, mesto; katedrálu denne navštívi veľké množstvo turistov; jeho najvzdialenejšia navštívená krajina je Brazília; Zažiadalo sa mi vidieť všetko zblízka, aspoň v noci navštíviť známe miesta. [V. Šikula]
3. (koho, čo) ▶ prísť niekam, do nejakej inštitúcie, do nejakého zariadenia poskytujúceho isté služby, odbornú pomoc a pod.: n. lekára; osobne n. manželskú poradňu; navštívte našu novú predajňu; prezerať si naposledy navštívené internetové stránky; Hneď zajtra navštívi triednu učiteľku, poradí sa s ňou. [E. Farkašová]
4. kniž. (koho, čo) ▶ nepriaznivo, negatívne zasiahnuť, postihnúť, potrestať niečím: navštívilo ich nešťastie; Nič by sme nevedeli o jej bolesti, ktorá ju navštívila a zhltla. [M. Tomčík]; Teraz bolo stádočko znovu v nebezpečenstve, znovu navštívené protivenstvami. [V. Mináč]
▷ nedok. ↗ navštevovať

navštíviť, -i, -ia dok.

1. (koho, čo) prísť niekam (k niekomu) na návštevu, urobiť návštevu: n. priateľ, príbuzných; Posledným miestom, ktoré mienil navštíviť, bola mestská tehelňa. (Ondr.) Raz pôjdem navštíviť južné more. (Smrek)

2. bibl. (koho, čo) postihnúť; potrestať niečím: Navštívil ho kašeľ. (Kuk.) Každý uteká z miest, ktoré boli epidémiou navštívené. (Tim.);

nedok. navštevovať, -uje, -ujú: n. školu, lepšie chodiť do školy

naščíviť p. navštíviť

naštíviť p. navštíviť

navštíviť dok. (načtíviť, našťíviť, naščíviť) csl vykonať u niekoho návštevu: Tak cigáň sa ňemohol aňi rana dočkať, čo puojďe kráľa načťíviť (Babín NÁM); Búl me Jano nafščívič, koj som bula chorá (Kameňany REV); Pekňe od vás, že sťe náz našťívili (Hliník n. Hron. NB); Idem vás naščívit (Jablonové MAL); Tídeň ňeňi tomu, čo som hu bola naščíviť (Chocholná TRČ); Tento tížďen ťa našťívim (Čičmany ŽIL); Idzem naśčividz źaca do Jablunova (Spiš. Podhradie LVO); Aľe prišol me jeden kamarad nafščivic, ta tod mi priňiz jeden zamarznuti citron, ta me pohoscil (V. Kazimír TRB)
F. ťaškím krížom náz Boh nafšťiviu̯ (Košťany n. Tur. MAR) - postihol, potrestal

navštíviť [-(v)ští-, -vščí-] dk
1. koho, čo prísť k niekomu al. niekam na návštevu: zhřešil sem, že sem nemocného nenavščívil (ASL 15. st); bratr nawsstiwil nass dom (SLIAČE 1586); nemohl sem toho pominutj, ze bich Wassy Mylost timto psanim nenawsstiwil (PERNEK 1618) že by som vám nenapísal; czechmagister mliny ma nawsstjwyti (CA 1676); Alexander Weliky nasstywyl ulapenych weznuw matku (MC 18. st)
2. náb koho čím, ako (o Bohu) prísť k niekomu, niekam s duchovným poslaním; (o sv. Duchu) zostúpiť na niekoho; obdariť niekoho niečím: (Boh) dary swymi mne nawsstywil (BAg 1585); Kryste, nawsstiw nás swú milosti (CC 1655); (Boh) nyevinnu krev rád nastsivi, ratuje tsloveka nudznoho (DŽ 1752); Pane, nawsstiwil sy zemi a obohatil sy gi (VP 1764); Duch swatj geho (sv. Martina) nastiwil pod spusobem ohnjweg gulj (Káz 18. st)
3. náb koho čím (o Bohu) postihnúť (chorobou, nešťastím ap.); potrestať: Jakub od Pana krizem nawsstiwen gest (ŽILINA 1598); Thomass morowau hluzow nawsstiweny, zesnul (RUŽOMBEROK 1601); Buch mystrowu z nemoczu, krizem a chorobu nawstywil (CA 1701); pan Buh y mne nawsstiwil welikou sskodou, kdiž sme wihorely (KRUPINA 1729); navštevovať [-všte-, -všče-, -(v)šti-, -šči-] ndk k 1: pritele ne w sstesty, než w geho nesstesty mass casto nawsstewowat (BV 1652); wogsko cisarske nas čzasto nasstiwuge, takze od psoti nikam nemozeme (NOVÁKY 1672); nassčiwugu sa dowculka podezrene nesslechetné domj (CP 1757); škodu trpime skrze panuw uradnikuw, kteri nas často naščivuju (ČIČMANY 1771 LP); zakazano gest towarisom w robotny den geden druheho nawcziwowaty (CA 1772); k 2: rač nas (Bože) milostiwe nawsstiwowati (RUŽOMBEROK 1601); kdiž dobry duch dussu nawsstiwuge, ta dussa poťessenj prigjmá (BlR 18. st); k 3: Bůh za hriechy nás navščevuje (ASL 1676); Buh pro hrichy križem nawsstewuge lidy (KK 1709); nawsstiwugem nepráwost otcúw na synoch (KB 1757) trestám deti za viny ich rodičov; navštevovávať frekv k 2: dwogim spusobem swé wolené nawsstěwowáwám, pokussenjm a potěssenjm (KO 1782); k 3: nech powážá wrchný pokuti, kterími Wšemohúcý nesprawedlníkuw nawštiwuwáwá (BN 1790)