naviesť -vedie -vedú -viedol dok.
1. nahovoriť, zlákať (obyč. na niečo nenáležité): n-li ho na útek, aby sa opil; nedá sa n. na šport
2. nasmerovať: n. raketu na dráhu, n. lietadlo na cieľ;
nedok. navádzať -a
navádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie nedok. 1. (koho na čo/s vedľajšou vetou/s neurčitkom) ▶ ovplyvňovať niekoho, aby nejako konal, často aj nenáležite, nesprávne; syn. nahovárať, nabádať: nepriamo, nenápadne n. mladistvých na drogy, na pitie alkoholu; vysielať reklamy navádzajúce na kúpu nových výrobkov; Navádzate ma na hriech, babka. [V. Ferko]; Musím byť zhovievavý aj voči tým, proti ktorým ma navádzate bojovať. [Ľ. Zúbek]; Ženy ho [Diora] priam navádzali, aby bol ešte tvorivejší a príťažlivejší. [HN 2009] 2. i odb. (čo na čo) ▶ udávať žiadaný smer pohybu istým spôsobom: signalizovaním n. lietadlo na pristátie; n. raketu na cieľ; dopravné značenie navádzajúce vodičov na kruhový objazd 3. (koho, čo (na čo; k čomu; do čoho)) ▶ vedením (pokynmi, značkami a pod.) ukazovať niekomu správny smer; syn. usmerňovať: n. vodiča pri cúvaní; natiahnuté pásky navádzajú pretekárov do cieľa; šípky navádzajúce návštevníkov k východu; pes navádza poľovníkov na stopu zvieraťa; Chytili povraz a jemne ho [teľa] navádzali k dedine. [M. Zelinka] 4. práv. (koho na čo) ▶ úmyselne vzbudzovať v inej osobe rozhodnutie spáchať trestný čin: priamo n. niekoho na spáchanie podvodu; n. svedka na krivú výpoveď; obviniť z trestného činu navádzania na vraždu 5. šport. (koho) ▶ pomáhať dohodnutým spôsobom zrakovo postihnutému al. začínajúcemu športovcovi pri jeho výkone usmerňovaním jeho pohybu držaním al. sprevádzaním: n. neskúseného potápača; skúsený tréner navádza slabozrakých a nevidiacich hráčov kolkov ▷ dok. ↗ naviesť
naviesť -vedie -vedú naveď! -viedol -viedla -vedúc -vedený -vedenie dok. 1. (koho na čo/s vedľajšou vetou) ▶ rečou, presviedčaním ovplyvniť niekoho, aby nejako, obyč. nenáležite, nesprávne, konal; syn. nahovoriť, nalákať: n. niekoho na drogy; n. niekoho, aby skúšal vyhrať v herni; zlí kamaráti ho naviedli na pijatiku; nedaj sa n. na spáchanie hriechu; Ľutujem, že som sa dal naviesť na túto nepeknú hru. [J. Lenčo] 2. (koho na čo/s vedľajšou vetou) ▶ pôsobením na niekoho (rečou, presviedčaním) priviesť k istému názoru, priviesť k istému konaniu; syn. prehovoriť, presvedčiť: treba ho n. na iné myšlienky; Neobanoval, že sa dal naviesť na toto remeslo. [A. Habovštiak]; Musím ju nejako naviesť, aby si predo mnou otvorila srdce. [K. Lászlová] 3. i odb. (čo na čo) ▶ dať žiadaný smer pohybu niečoho istým spôsobom; syn. nasmerovať: signalizovaním n. lietadlo na pristátie; n. raketu na cieľ; sonda bola navedená na obežnú dráhu Marsu 4. (koho, čo (na čo; k čomu; do čoho)) ▶ vedením (pokynmi, značkami a pod.) ukázať niekomu správny smer; syn. nasmerovať, usmerniť: n. cudzinca na správnu cestu; n. psa na stopu; rýchlo n. používateľa internetu k hľadaným informáciám; pravý jazdný pruh vás navedie na diaľnicu; Na včely ich priamo naviedli staré rozváľané úle. [L. Ballek]; Systém, ktorý motoristu zo všetkých smerov navedie do parkovacích domov v centre mesta. [HN 2006] 5. práv. (koho na čo) ▶ úmyselne vzbudiť v inej osobe rozhodnutie dopustiť sa trestného činu: priamo n. niekoho na spáchanie podvodu; n. svedka na krivú výpoveď 6. šport. (koho) ▶ pomôcť dohodnutým spôsobom zrakovo postihnutému al. začínajúcemu športovcovi usmerňovaním jeho pohybu držaním al. sprevádzaním pri jeho výkone; syn. nasmerovať: n. lyžiarov cez les; presnými pokynmi navedený pretekár zvíťazil ▷ nedok. k 1, 3 – 6 ↗ navádzať
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učenia • ponúkať • núkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť si • podnecovať (niečo): podnecoval vzburu • povzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do konca • vyvolávať • prebúdzať • vzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národu • nutkať • kniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísť • našepkávať • šepkať • nahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciu • navádzať • lákať • vábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výlet • vyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovoril • hovor.: ťahať • priťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robote • mať • viesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovali • poháňať • naháňať • hnať • náhliť • súriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otec • expr.: badúriť • duriť: duril všetkých do práce • nútiť • donucovať • prinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať
navádzať p. vábiť, porov. naviesť 1
podpichávať, podpichovať expr. znepokojovať zlomyseľnými, nepríjemnými rečami • expr. pichať: podpichával, pichal ho ironickými narážkami • expr.: podkušiavať • podkušovať • podkúšať: cez hodinu podkušiava spolužiaka • dráždiť • popudzovať (vyvolávať nepríjemné pocity, reakcie): jej pohľad ho dráždi, popudzuje • expr. bodať: otázky ho nepríjemne bodajú • expr.: zapárať • zadierať • zadrapkávať: mládenci zapárajú, zadierajú do dievčat • prekárať (žartovne podpichávať): v škole ho prekárali, že je zo všetkých najmenší • expr.: zabŕdať • dobiedzať: nechajte deti na pokoji, nezabŕdajte, nedobiedzajte do nich • doberať • doberať si • naberať • expr.: dopaľovať • dotierať • dodievať: doberať (si), naberať kamaráta pre jeho pracovitosť; dotierať, dodievať do niekoho posmešnými rečami • expr. začínať: Nezačínaj stále! • expr.: štúrať • štipkať • hovor. expr. štuchať: jedovato do seba štúrali, štuchali; štipkal ženu svojou iróniou • hovor. expr. vyrývať: stále vyrývajú, nedajú pokoja • hovor. orať (do niekoho) • subšt.: štengrovať • hecovať: štengrujú, hecujú kamaráta, aby platil • provokovať (k zlej činnosti): provokuje dieťa k zlosti • expr.: badúriť • badurkať: badúrila, badurkala zaťa proti rodine • štvať • huckať • nár. huškať (nahovárať na zlé) • navádzať (nahovárať na niečo nenáležité)
pokúšať 1. spôsobovať znepokojený, podráždený duševný stav • dráždiť: starší brat pokúša, dráždi mladšieho • hnevať • zlostiť • pokušiavať • zastar. pokušovať: hnevať, zlostiť psa • znepokojovať • vyrušovať • rušiť: myšlienka na odchod ho už dlho znepokojuje, vyrušuje • dobiedzať: chlapci prestali dobiedzať do kamaráta • expr.: jedovať • dopaľovať • domŕzať • dojedať • dožierať: deti jedujú, dopaľujú, dojedajú rodičov svojimi otázkami
2. privádzať do pokušenia • zvádzať: pokúšať, zvádzať niekoho na hriech • navádzať • lákať • vábiť (na zlé): navádzať, lákať niekoho na krádež • nabádať • podnecovať (na zlé) • expr.: podkúšať • podkušiavať • podkušovať: podkúšali ma, aby som nesúhlasil
vábiť pútať pozornosť s cieľom získať niekoho na niečo • lákať: vábili, lákali záujemcov reklamou • vnadiť (vábiť návnadou): vnadenie zveri • hovor. priťahovať: zvedavosť ju priťahovala • nabádať • podnecovať • ponúkať • vyzývať (zároveň dávať podnet): nabádal, podnecoval mládež na súťaž • nahovárať • navrávať (vábiť peknými rečami): nahováral ho na výlet • zvádzať • navádzať (vábiť obyč. na zlé): zvádzali kamaráta na krádež • hovor. expr.: lanáriť • poďkať: lanárili ho do iného futbalového mužstva; poďkala dieťa na prechádzku • verbovať (intenzívne vábiť): verboval kamarátov na zábavu • mámiť (nástojčivo vábiť): mámil od neho peniaze, odpoveď • nár. bastviť (Jesenský)
verbovať 1. v minulosti získavať mužov na vojenskú službu • regrutovať: v dedine verbovali, regrutovali mládencov • najímať: najímanie dobrovoľníkov
2. naliehavo získavať agitáciou • nahovárať • navádzať • lákať • vábiť: verbovali, lákali robotníkov na stavby • hovor. expr. lanáriť • slang. náborovať
vplývať uplatňovať vplyv, autoritu, moc • mať vplyv: vplýval, mal vplyv na svojich kolegov • účinkovať • mať účinok • pôsobiť: slová naňho neúčinkovali; počasie má účinok na zdravie; umenie pôsobí na city človeka • nahovárať • navádzať • nabádať (rečou, presviedčaním vplývať): moderátorka navádzala, nabádala diskutujúcich, aby sa riešili základné otázky
zvádzať2 1. silno pôsobiť na niekoho s cieľom získať ho na niečo zlé, protizákonné a pod. • navádzať • vnadiť: zvádzať, navádzať, vnadiť mládež na drogy; zvádzať, navádzať na hriech, na neveru • pokúšať (uvádzať do pokušenia, na niečo zlé): pokúšajú ho myšlienky neposlúchnuť • nahovárať • nabádať (rečou získavať na niečo): nahováral dievča na spoločný výlet • vábiť • lákať (získavať pozornosť obyč. so zlým zámerom): vábiť, lákať pohľadom, sľubmi • ťahať • priťahovať: ťahajú ma do čierneho obchodovania; usiluje sa priťahovať ich na svoju stranu • pútať • upútavať (presvedčivosťou, pôsobivosťou): upútava na seba pozornosť
2. spôsobovať opúšťanie správnej cesty, správneho smeru • odvádzať: zvádzať z cesty do záveja; odvádzať, zvádzať niekoho z výhodnej pozície
3. kniž. navádzať na nesprávne smerovanie, chybné závery • viesť • privádzať: zvádzať, viesť, privádzať k chybnej domnienke, ku škodlivému chápaniu
navádzať p. naviesť
naviesť, -vedie, -vedú, -viedol, rozk. -veď dok. (koho na čo i so spoj. aby) nahovoriť, prehovoriť, zlákať: Môj muž nevie, čo robí. Naviedli ho. (Jégé) Ľutujem, že som sa dal naviesť na to pašovanie. (Fig.) Hovoril, že ho nemôže naviesť, aby si na koňa sadol. (Kal.);
nedok. navádzať, -a, -ajú