Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

naviesť -vedie -vedú -viedol dok.

1. nahovoriť, zlákať (obyč. na niečo nenáležité): n-li ho na útek, aby sa opil; nedá sa n. na šport

2. nasmerovať: n. raketu na dráhu, n. lietadlo na cieľ;

nedok. navádzať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
navádzať ‑a ‑ajú nedok.

navádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie nedok. 1. (koho na čo/s vedľajšou vetou/s neurčitkom) ▶ ovplyvňovať niekoho, aby nejako konal, často aj nenáležite, nesprávne; syn. nahovárať, nabádať: nepriamo, nenápadne n. mladistvých na drogy, na pitie alkoholu; vysielať reklamy navádzajúce na kúpu nových výrobkov; Navádzate ma na hriech, babka. [V. Ferko]; Musím byť zhovievavý aj voči tým, proti ktorým ma navádzate bojovať. [Ľ. Zúbek]; Ženy ho [Diora] priam navádzali, aby bol ešte tvorivejší a príťažlivejší. [HN 2009]
2. i odb. (čo na čo) ▶ udávať žiadaný smer pohybu istým spôsobom: signalizovaním n. lietadlo na pristátie; n. raketu na cieľ; dopravné značenie navádzajúce vodičov na kruhový objazd
3. (koho, čo (na čo; k čomu; do čoho)) ▶ vedením (pokynmi, značkami a pod.) ukazovať niekomu správny smer; syn. usmerňovať: n. vodiča pri cúvaní; natiahnuté pásky navádzajú pretekárov do cieľa; šípky navádzajúce návštevníkov k východu; pes navádza poľovníkov na stopu zvieraťa; Chytili povraz a jemne ho [teľa] navádzali k dedine. [M. Zelinka]
4. práv. (koho na čo) ▶ úmyselne vzbudzovať v inej osobe rozhodnutie spáchať trestný čin: priamo n. niekoho na spáchanie podvodu; n. svedka na krivú výpoveď; obviniť z trestného činu navádzania na vraždu
5. šport. (koho) ▶ pomáhať dohodnutým spôsobom zrakovo postihnutému al. začínajúcemu športovcovi pri jeho výkone usmerňovaním jeho pohybu držaním al. sprevádzaním: n. neskúseného potápača; skúsený tréner navádza slabozrakých a nevidiacich hráčov kolkov
dok.naviesť


naviesť -vedie -vedú naveď! -viedol -viedla -vedúc -vedený -vedenie dok. 1. (koho na čo/s vedľajšou vetou) ▶ rečou, presviedčaním ovplyvniť niekoho, aby nejako, obyč. nenáležite, nesprávne, konal; syn. nahovoriť, nalákať: n. niekoho na drogy; n. niekoho, aby skúšal vyhrať v herni; zlí kamaráti ho naviedli na pijatiku; nedaj sa n. na spáchanie hriechu; Ľutujem, že som sa dal naviesť na túto nepeknú hru. [J. Lenčo]
2. (koho na čo/s vedľajšou vetou) ▶ pôsobením na niekoho (rečou, presviedčaním) priviesť k istému názoru, priviesť k istému konaniu; syn. prehovoriť, presvedčiť: treba ho n. na iné myšlienky; Neobanoval, že sa dal naviesť na toto remeslo. [A. Habovštiak]; Musím ju nejako naviesť, aby si predo mnou otvorila srdce. [K. Lászlová]
3. i odb. (čo na čo) ▶ dať žiadaný smer pohybu niečoho istým spôsobom; syn. nasmerovať: signalizovaním n. lietadlo na pristátie; n. raketu na cieľ; sonda bola navedená na obežnú dráhu Marsu
4. (koho, čo (na čo; k čomu; do čoho)) ▶ vedením (pokynmi, značkami a pod.) ukázať niekomu správny smer; syn. nasmerovať, usmerniť: n. cudzinca na správnu cestu; n. psa na stopu; rýchlo n. používateľa internetu k hľadaným informáciám; pravý jazdný pruh vás navedie na diaľnicu; Na včely ich priamo naviedli staré rozváľané úle. [L. Ballek]; Systém, ktorý motoristu zo všetkých smerov navedie do parkovacích domov v centre mesta. [HN 2006]
5. práv. (koho na čo) ▶ úmyselne vzbudiť v inej osobe rozhodnutie dopustiť sa trestného činu: priamo n. niekoho na spáchanie podvodu; n. svedka na krivú výpoveď
6. šport. (koho) ▶ pomôcť dohodnutým spôsobom zrakovo postihnutému al. začínajúcemu športovcovi usmerňovaním jeho pohybu držaním al. sprevádzaním pri jeho výkone; syn. nasmerovať: n. lyžiarov cez les; presnými pokynmi navedený pretekár zvíťazil
nedok. k 1, 3 – 6navádzať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učeniaponúkaťnúkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť sipodnecovať (niečo): podnecoval vzburupovzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do koncavyvolávaťprebúdzaťvzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národunutkaťkniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísťnašepkávaťšepkaťnahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciunavádzaťlákaťvábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výletvyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovorilhovor.: ťahaťpriťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robotemaťviesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovalipoháňaťnaháňaťhnaťnáhliťsúriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otecexpr.: badúriťduriť: duril všetkých do prácenútiťdonucovaťprinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať


navádzať p. vábiť, porov. naviesť 1


podpichávať, podpichovať expr. znepokojovať zlomyseľnými, nepríjemnými rečami • expr. pichať: podpichával, pichal ho ironickými narážkamiexpr.: podkušiavaťpodkušovaťpodkúšať: cez hodinu podkušiava spolužiakadráždiťpopudzovať (vyvolávať nepríjemné pocity, reakcie): jej pohľad ho dráždi, popudzujeexpr. bodať: otázky ho nepríjemne bodajúexpr.: zapáraťzadieraťzadrapkávať: mládenci zapárajú, zadierajú do dievčatprekárať (žartovne podpichávať): v škole ho prekárali, že je zo všetkých najmenšíexpr.: zabŕdaťdobiedzať: nechajte deti na pokoji, nezabŕdajte, nedobiedzajte do nichdoberaťdoberať sinaberaťexpr.: dopaľovaťdotieraťdodievať: doberať (si), naberať kamaráta pre jeho pracovitosť; dotierať, dodievať do niekoho posmešnými rečamiexpr. začínať: Nezačínaj stále!expr.: štúraťštipkaťhovor. expr. štuchať: jedovato do seba štúrali, štuchali; štipkal ženu svojou iróniouhovor. expr. vyrývať: stále vyrývajú, nedajú pokojahovor. orať (do niekoho) • subšt.: štengrovať • hecovať: štengrujú, hecujú kamaráta, aby platilprovokovať (k zlej činnosti): provokuje dieťa k zlostiexpr.: badúriťbadurkať: badúrila, badurkala zaťa proti rodineštvaťhuckaťnár. huškať (nahovárať na zlé) • navádzať (nahovárať na niečo nenáležité)


pokúšať 1. spôsobovať znepokojený, podráždený duševný stav • dráždiť: starší brat pokúša, dráždi mladšiehohnevaťzlostiťpokušiavaťzastar. pokušovať: hnevať, zlostiť psaznepokojovaťvyrušovaťrušiť: myšlienka na odchod ho už dlho znepokojuje, vyrušujedobiedzať: chlapci prestali dobiedzať do kamarátaexpr.: jedovaťdopaľovaťdomŕzaťdojedaťdožierať: deti jedujú, dopaľujú, dojedajú rodičov svojimi otázkami

2. privádzať do pokušenia • zvádzať: pokúšať, zvádzať niekoho na hriechnavádzaťlákaťvábiť (na zlé): navádzať, lákať niekoho na krádežnabádaťpodnecovať (na zlé) • expr.: podkúšaťpodkušiavaťpodkušovať: podkúšali ma, aby som nesúhlasil


vábiť pútať pozornosť s cieľom získať niekoho na niečo • lákať: vábili, lákali záujemcov reklamouvnadiť (vábiť návnadou): vnadenie zverihovor. priťahovať: zvedavosť ju priťahovalanabádaťpodnecovaťponúkaťvyzývať (zároveň dávať podnet): nabádal, podnecoval mládež na súťažnahováraťnavrávať (vábiť peknými rečami): nahováral ho na výletzvádzaťnavádzať (vábiť obyč. na zlé): zvádzali kamaráta na krádežhovor. expr.: lanáriťpoďkať: lanárili ho do iného futbalového mužstva; poďkala dieťa na prechádzkuverbovať (intenzívne vábiť): verboval kamarátov na zábavumámiť (nástojčivo vábiť): mámil od neho peniaze, odpoveďnár. bastviť (Jesenský)


verbovať 1. v minulosti získavať mužov na vojenskú službu • regrutovať: v dedine verbovali, regrutovali mládencovnajímať: najímanie dobrovoľníkov

2. naliehavo získavať agitáciou • nahováraťnavádzaťlákaťvábiť: verbovali, lákali robotníkov na stavbyhovor. expr. lanáriťslang. náborovať


vplývať uplatňovať vplyv, autoritu, moc • mať vplyv: vplýval, mal vplyv na svojich kolegovúčinkovaťmať účinokpôsobiť: slová naňho neúčinkovali; počasie má účinok na zdravie; umenie pôsobí na city človekanahováraťnavádzaťnabádať (rečou, presviedčaním vplývať): moderátorka navádzala, nabádala diskutujúcich, aby sa riešili základné otázky


zvádzať2 1. silno pôsobiť na niekoho s cieľom získať ho na niečo zlé, protizákonné a pod. • navádzaťvnadiť: zvádzať, navádzať, vnadiť mládež na drogy; zvádzať, navádzať na hriech, na neverupokúšať (uvádzať do pokušenia, na niečo zlé): pokúšajú ho myšlienky neposlúchnuťnahováraťnabádať (rečou získavať na niečo): nahováral dievča na spoločný výletvábiťlákať (získavať pozornosť obyč. so zlým zámerom): vábiť, lákať pohľadom, sľubmiťahaťpriťahovať: ťahajú ma do čierneho obchodovania; usiluje sa priťahovať ich na svoju stranupútaťupútavať (presvedčivosťou, pôsobivosťou): upútava na seba pozornosť

2. spôsobovať opúšťanie správnej cesty, správneho smeru • odvádzať: zvádzať z cesty do záveja; odvádzať, zvádzať niekoho z výhodnej pozície

3. kniž. navádzať na nesprávne smerovanie, chybné závery • viesťprivádzať: zvádzať, viesť, privádzať k chybnej domnienke, ku škodlivému chápaniu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

navádzať p. naviesť


naviesť, -vedie, -vedú, -viedol, rozk. -veď dok. (koho na čo i so spoj. aby) nahovoriť, prehovoriť, zlákať: Môj muž nevie, čo robí. Naviedli ho. (Jégé) Ľutujem, že som sa dal naviesť na to pašovanie. (Fig.) Hovoril, že ho nemôže naviesť, aby si na koňa sadol. (Kal.);

nedok. navádzať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

navádzať nedokonavé sloveso
(ja) navádzam VKesa+; (ty) navádzaš VKesb+; (on, ona, ono) navádza VKesc+; (my) navádzame VKepa+; (vy) navádzate VKepb+; (oni, ony) navádzajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) navádzal VLesam+; (ona) navádzala VLesaf+; (ono) navádzalo VLesan+; (oni, ony) navádzali VLepah+;
(ty) navádzaj! VMesb+; (my) navádzajme! VMepa+; (vy) navádzajte! VMepb+;
(nejako) navádzajúc VHe+;
nawádzať_1 nawádzať nawádzať_2 nawádzať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor