Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

naučiť dok.

1. poskytnúť vedomosti, učením vštepiť: n. (deti) písať, n. pravopis, n. po anglicky, n. hrať na klavíri

2. učením vštepiť návyk, vlastnosť, navyknúť na niečo: n. (deti) poriadku, na poriadok, n. poslúchať; expr. veď ťa ja n-m! pohrozenie

expr. n-m ťa po kostole hvízdať! naučím ťa poriadku

// naučiť sa

1. učením si osvojiť vedomosti: n. sa počítať, tancovať, n. sa po rusky; n. sa (báseň) naspamäť

2. učením získať návyk, vlastnosť, navyknúť si: n. sa poriadku, na poriadok, n-l sa pravidelne cvičiť

čo sa zamladi n-š, na starosť akoby si našiel

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
naučiť ‑í ‑ia dok.; naučiť sa

naučený -ná -né príd. pôsobiaci veľmi neprirodzene, umelo, strojený, neprirodzený: boli to len naučené frázy; naučené správanie; inaučiť, naučiť sa


naučiť -čí -čia nauč! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. (koho čo/s neurčitkom; koho, čo čomu/s neurčitkom) ▶ poskytnúť, dať, odovzdať vedomosti, skúsenosti; spôsobiť, aby si niekto niečo zapamätal: n. prváčikov čítať, písať, počítať; n. deti novú básničku; n. žiakov samostatne myslieť, samostatnému mysleniu; n. psa poslušnosti; kto ťa naučil tak škaredo rozprávať?; láska vás všetko naučí [J. Buzássy]; Blahorečil svojmu otcovi za to, že ho naučil remeslu. [J. Lenčo]
2. (koho čomu; koho s neurčitkom) ▶ vštepiť spôsob videnia sveta, hodnotový systém, priučiť: rodičia ma naučili milovať prírodu, umenie, život; cudzina ju naučila veriť si; choroba ho naučila pokore a trpezlivosti
3. (koho na čo; koho s neurčitkom) ▶ vštepiť návyky, navyknúť na niečo: ako n. deti na nočník?; v mestách sú ľudia naučení na vyšší štandard; naše deti sú naučené chodiť skoro spať
fraz. naučiť niekoho móresu/móresom naučiť niekoho slušne sa správať; expr. ja ťa naučím po kostole hvízdať! naučím ťa poriadku, disciplíne, naučím ťa správať sa al. konať, ako treba, ako sa patrí ◘ parem. núdza naučí každého počítať; život ťa naučí
nedok.učiť


naučiť sa -čí sa -čia sa nauč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok. 1. (čo/s neurčitkom) ▶ učením, cvičením si niečo osvojiť, získať vedomosti, zručnosti: n. sa čítať, písať; n. sa plávať, lyžovať, tancovať; n. sa báseň naspamäť; naučil sa po anglicky ako šesťdesiatročný; to sa časom naučíš; naučte sa hospodáriť s časom; chcel by som sa n. hrať na husliach, jazdiť na koni; to sa nedá n. z kníh; naučila som sa vážiť si každú korunu; n. sa ovládať svoje emócie; kde ste sa naučili tak dobre variť?; všeličo sa musela n.; n. sa narábať so svojím hlasom; deti predviedli, čo sa v škole naučili; Koľko mi len trvalo, kým som sa naučila správne zamiesiť cesto, kým bol chlebík taký, ako má byť. [E. Farkašová]
2. (čomu (od koho)) ▶ na základe výchovného pôsobenia si osvojiť isté návyky, priučiť sa: od rodičov sa naučili disciplíne, pravdovravnosti, láske; mnohému som sa od neho naučil
parem. čo sa za mladi naučíš, v starobe akoby si našiel
nedok.učiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

naučiť sa 1. učením získať vedomosti al. zručnosť • osvojiť si: naučil sa, osvojil si matematikunaštudovať (naučiť sa štúdiom): naštudoval látku na skúškuvzdelať sa (získať vzdelanie): v tomto odbore sa vzdelal sámnacvičiť sanacvičiť si (naučiť sa opakovaním, cvičením): žiaci si nacvičili pohybynamemorovať (naučiť sa naspamäť): namemorovať báseňdoučiť sa (dodatočne sa naučiť): doučil sa fyzikupriučiť sazaučiť sazaškoliť sa (naučiť sa čiastočne): priučil sa chémii; zaškolil sa za zváračaexpr.: pochytiťpochytať (náhodou sa naučiť): pochytila melódiu od starkej; pochytal všetky vtipyvštepiť si do pamäti (naučiť sa s cieľom zapamätať si): vštepil si do pamäti ťažké vzorcehovor. expr.: nabifľovať sanadrilovať (sa)nadrieť saštud. slang.: nadrviť sanašprtať sanaštukovať sanašrotiť sa (obyč. netvorivo sa naučiť): nabifľoval sa, nadrvil sa na skúšky

2. učením získať návyk, vlastnosť • navyknúť (si): naučil sa, navykol si systematicky cvičiť na klavíriprivyknúť (si)zvyknúť (si): privykla si na ťažkú prácuvycvičiť savyškoliť sa: vyškolil sa v úradných veciachvycibriť saexpr. okrôchať sa: vycibril sa, okrôchal sa v spoločenskom správaní


naučiť 1. poskytnúť vedomosti, učením vštepiť do pamäti: naučili ho poriadkuvzdelať (poskytnúť všestranné vzdelanie): vzdelala ho najlepšia univerzitanacvičiť (naučiť opakovaním): režisér nacvičil hercov textvycvičiť (cvičením zdokonaliť): vycvičiť požiarnické družstvovyškoliť (školením naučiť): vyškoliť odborníkovzaškoliťzaučiť (čiastočne naučiť): zaučili ho do lyžovaniafraz. expr. natĺcť/vtĺcť/nahustiť/nabiť/natrepať niekomu do hlavy: natĺkli nám poučky do hlavy

2. výchovou upevniť niečo (v prejavoch, v pamäti) • navyknúťzvyknúť: naučili, navykli ju trpezlivosti; zvykli ju na poriadokprivyknúťpriučiť: priučila, privykla deti domácim prácamvštepiť (hlboko upevniť): vštepili mu úctu k starším


odpozorovať pozorovaním zistiť a zistené si obyč. osvojiť • hovor. odkukať: výrobný postup rýchlo odpozorovali, odkukalinaučiť sa (pozorovaním získať vedomosti): šiť sa naučila od matkynapodobniťodkopírovať (pozorovaním urobiť niečo tak, aby vznikla podobnosť s niečím): napodobniť, odpozorovať štýl speváka


ostrieľať sa expr. získať skúsenosť pri niečom, nadobudnúť dokonalosť v ovládaní niečoho • expr.: okresať savybiť sa: v novom zamestnaní sa musí ešte ostrieľať, okresať; je to vybitý chlapíkfraz. naučiť sa obracať: v škole sa rýchlo naučil obracaťhovor. expr. vypsuť sa (získať skúsenosti nepríjemnými zážitkami): na vojne sa vypsulhovor. nakarhať sa (získať negatívne skúsenosti)


osvojiť si učením, vôľou, tréningom a pod. si zapamätať, prijať ako svoje • naučiť saovládnuť: ľahko si osvojiť látku z chémie; naučil sa hre na klavírifraz. prijať za svoje (vlastnosť, návyk a pod.): osvojil si držať hlavu hore; prijal za svoje chodiť vzpriameneprisvojiť si (prijať za vlastné): prisvojili si cudzie zvykyhovor. pochytať: od kamarátov pochytal všelijaké zlozvykyexpr.: vcicaťvcucaťkniž. vsiaknuťvsať (dychtivo, intenzívne si osvojiť): vsiakol, vsal do seba vedomosti


ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovaťzmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhovpodmaniťpodrobiťpodriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinuspútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človekaposadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadolzachvátiťpremôcťpreniknúťprejaťzried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosťnadísťobísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišielprepadnúťpopadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ho strachvlúdiť savojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do dušeexpr. opantať: smútok ju opantalzaľahnúťdoľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcťpotlačiťopanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosťskrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnevexpr.: osedlaťzazubadliťozubadliť: osedlať, zazubadliť vášnezvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sazvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíriosvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu


priučiť sa učením, skúsenosťami, výchovou získať vedomosti, zručnosť, návyk a pod. • podučiť sa: v cudzine sa všeličomu priučil, podučilnaučiť sa (učením si osvojiť vedomosti, návyky): naučil sa od kamaráta pravidelne cvičiť; naučiť sa poriadkuzaučiť sa (učením sa zacvičiť, zaškoliť): rýchlo sa zaučil do súkromného podnikaniaprivyknúť: privyknúť si pracovať s počítačom


zvyknúť (si) osvojiť si niečo ako zvyk • privyknúť (si)navyknúť (si): postupne si na včasné vstávanie zvykol, privykol, navykol; oči si zvykli, privykli na tmuudomácniť saaklimatizovať sa (prispôsobiť sa životnému prostrediu): dlho sa nevedela v novom zamestnaní udomácniť, nevedela si zvyknúťnaučiť sapriučiť sa (učením získať návyk, zvyk): musíš sa naučiť, priučiť poriadku; naučiť sa pravidelne chodiť plávať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

naučiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo čo i s neurč.) učením dosiahnuť, aby niekto nadobudol vedomosti o niečom: n. niekoho matematiku, zemepis, pravopis; n. niekoho čítať, písať

hovor. ja ťa (ho, ju, vás ap.) naučím (po kostole hvízdať) vyhrážka;

2. (koho, čo čomu, koho, čo na čo i s neurč.) učením, priúčaním dosiahnuť, aby niekto (niečo) nadobudol (-lo) nejakú vlastnosť, navyknúť niekoho, niečo na niečo: n. niekoho skromnosti; Keď ich (ruky) naučíš dobre na remeslo, aj čerta prekujú na človeka. (Jes-á); n. psa poslúchať

|| naučiť sa

1. (čo i s neurč.) učením nadobudnúť vedomosti o niečom: n. sa úlohu, n. sa matematiku, n. sa počítať, čítať, n. sa niečo naspamäť;

2. (čomu, na čo i s neurč.) učením, priúčaním získať nejakú vlastnosť, zvyknúť si na niečo: n. sa slušnosti, poriadku; Či je on na neporiadok naučený? (Tim.) Naučil sa chodievať do Borového. (Jégé)

Morfologický analyzátor

naučiť dokonavé sloveso
(ja) naučím VKdsa+; (ty) naučíš VKdsb+; (on, ona, ono) naučí VKdsc+; (my) naučíme VKdpa+; (vy) naučíte VKdpb+; (oni, ony) naučia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) naučil VLdsam+; (ona) naučila VLdsaf+; (ono) naučilo VLdsan+; (oni, ony) naučili VLdpah+;
(ty) nauč! VMdsb+; (my) naučme! VMdpa+; (vy) naučte! VMdpb+;
(nejako) naučiac VHd+;
naučiť naučiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor