naučiť dok.
1. poskytnúť vedomosti, učením vštepiť: n. (deti) písať, n. pravopis, n. po anglicky, n. hrať na klavíri
2. učením vštepiť návyk, vlastnosť, navyknúť na niečo: n. (deti) poriadku, na poriadok, n. poslúchať; expr. veď ťa ja n-m! pohrozenie
● expr. n-m ťa po kostole hvízdať! naučím ťa poriadku
// naučiť sa
1. učením si osvojiť vedomosti: n. sa počítať, tancovať, n. sa po rusky; n. sa (báseň) naspamäť
2. učením získať návyk, vlastnosť, navyknúť si: n. sa poriadku, na poriadok, n-l sa pravidelne cvičiť
● čo sa zamladi n-š, na starosť akoby si našiel
naučený -ná -né príd. pôsobiaci veľmi neprirodzene, umelo, strojený, neprirodzený: boli to len naučené frázy; naučené správanie; i ↗ naučiť, naučiť sa
naučiť -čí -čia nauč! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. (koho čo/s neurčitkom; koho, čo čomu/s neurčitkom) ▶ poskytnúť, dať, odovzdať vedomosti, skúsenosti; spôsobiť, aby si niekto niečo zapamätal: n. prváčikov čítať, písať, počítať; n. deti novú básničku; n. žiakov samostatne myslieť, samostatnému mysleniu; n. psa poslušnosti; kto ťa naučil tak škaredo rozprávať?; láska vás všetko naučí [J. Buzássy]; Blahorečil svojmu otcovi za to, že ho naučil remeslu. [J. Lenčo] 2. (koho čomu; koho s neurčitkom) ▶ vštepiť spôsob videnia sveta, hodnotový systém, priučiť: rodičia ma naučili milovať prírodu, umenie, život; cudzina ju naučila veriť si; choroba ho naučila pokore a trpezlivosti 3. (koho na čo; koho s neurčitkom) ▶ vštepiť návyky, navyknúť na niečo: ako n. deti na nočník?; v mestách sú ľudia naučení na vyšší štandard; naše deti sú naučené chodiť skoro spať ◘ fraz. naučiť niekoho móresu/móresom naučiť niekoho slušne sa správať; expr. ja ťa naučím po kostole hvízdať! naučím ťa poriadku, disciplíne, naučím ťa správať sa al. konať, ako treba, ako sa patrí ◘ parem. núdza naučí každého počítať; život ťa naučí ▷ nedok. ↗ učiť
naučiť sa -čí sa -čia sa nauč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok. 1. (čo/s neurčitkom) ▶ učením, cvičením si niečo osvojiť, získať vedomosti, zručnosti: n. sa čítať, písať; n. sa plávať, lyžovať, tancovať; n. sa báseň naspamäť; naučil sa po anglicky ako šesťdesiatročný; to sa časom naučíš; naučte sa hospodáriť s časom; chcel by som sa n. hrať na husliach, jazdiť na koni; to sa nedá n. z kníh; naučila som sa vážiť si každú korunu; n. sa ovládať svoje emócie; kde ste sa naučili tak dobre variť?; všeličo sa musela n.; n. sa narábať so svojím hlasom; deti predviedli, čo sa v škole naučili; Koľko mi len trvalo, kým som sa naučila správne zamiesiť cesto, kým bol chlebík taký, ako má byť. [E. Farkašová] 2. (čomu (od koho)) ▶ na základe výchovného pôsobenia si osvojiť isté návyky, priučiť sa: od rodičov sa naučili disciplíne, pravdovravnosti, láske; mnohému som sa od neho naučil ◘ parem. čo sa za mladi naučíš, v starobe akoby si našiel ▷ nedok. ↗ učiť sa
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
naučiť sa 1. učením získať vedomosti al. zručnosť • osvojiť si: naučil sa, osvojil si matematiku • naštudovať (naučiť sa štúdiom): naštudoval látku na skúšku • vzdelať sa (získať vzdelanie): v tomto odbore sa vzdelal sám • nacvičiť sa • nacvičiť si (naučiť sa opakovaním, cvičením): žiaci si nacvičili pohyby • namemorovať (naučiť sa naspamäť): namemorovať báseň • doučiť sa (dodatočne sa naučiť): doučil sa fyziku • priučiť sa • zaučiť sa • zaškoliť sa (naučiť sa čiastočne): priučil sa chémii; zaškolil sa za zvárača • expr.: pochytiť • pochytať (náhodou sa naučiť): pochytila melódiu od starkej; pochytal všetky vtipy • vštepiť si do pamäti (naučiť sa s cieľom zapamätať si): vštepil si do pamäti ťažké vzorce • hovor. expr.: nabifľovať sa • nadrilovať (sa) • nadrieť sa • štud. slang.: nadrviť sa • našprtať sa • naštukovať sa • našrotiť sa (obyč. netvorivo sa naučiť): nabifľoval sa, nadrvil sa na skúšky
2. učením získať návyk, vlastnosť • navyknúť (si): naučil sa, navykol si systematicky cvičiť na klavíri • privyknúť (si) • zvyknúť (si): privykla si na ťažkú prácu • vycvičiť sa • vyškoliť sa: vyškolil sa v úradných veciach • vycibriť sa • expr. okrôchať sa: vycibril sa, okrôchal sa v spoločenskom správaní
naučiť 1. poskytnúť vedomosti, učením vštepiť do pamäti: naučili ho poriadku • vzdelať (poskytnúť všestranné vzdelanie): vzdelala ho najlepšia univerzita • nacvičiť (naučiť opakovaním): režisér nacvičil hercov text • vycvičiť (cvičením zdokonaliť): vycvičiť požiarnické družstvo • vyškoliť (školením naučiť): vyškoliť odborníkov • zaškoliť • zaučiť (čiastočne naučiť): zaučili ho do lyžovania • fraz. expr. natĺcť/vtĺcť/nahustiť/nabiť/natrepať niekomu do hlavy: natĺkli nám poučky do hlavy
2. výchovou upevniť niečo (v prejavoch, v pamäti) • navyknúť • zvyknúť: naučili, navykli ju trpezlivosti; zvykli ju na poriadok • privyknúť • priučiť: priučila, privykla deti domácim prácam • vštepiť (hlboko upevniť): vštepili mu úctu k starším
odpozorovať pozorovaním zistiť a zistené si obyč. osvojiť • hovor. odkukať: výrobný postup rýchlo odpozorovali, odkukali • naučiť sa (pozorovaním získať vedomosti): šiť sa naučila od matky • napodobniť • odkopírovať (pozorovaním urobiť niečo tak, aby vznikla podobnosť s niečím): napodobniť, odpozorovať štýl speváka
ostrieľať sa expr. získať skúsenosť pri niečom, nadobudnúť dokonalosť v ovládaní niečoho • expr.: okresať sa • vybiť sa: v novom zamestnaní sa musí ešte ostrieľať, okresať; je to vybitý chlapík • fraz. naučiť sa obracať: v škole sa rýchlo naučil obracať • hovor. expr. vypsuť sa (získať skúsenosti nepríjemnými zážitkami): na vojne sa vypsul • hovor. nakarhať sa (získať negatívne skúsenosti)
osvojiť si učením, vôľou, tréningom a pod. si zapamätať, prijať ako svoje • naučiť sa • ovládnuť: ľahko si osvojiť látku z chémie; naučil sa hre na klavíri • fraz. prijať za svoje (vlastnosť, návyk a pod.): osvojil si držať hlavu hore; prijal za svoje chodiť vzpriamene • prisvojiť si (prijať za vlastné): prisvojili si cudzie zvyky • hovor. pochytať: od kamarátov pochytal všelijaké zlozvyky • expr.: vcicať • vcucať • kniž. vsiaknuť • vsať (dychtivo, intenzívne si osvojiť): vsiakol, vsal do seba vedomosti
ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovať • zmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhov • podmaniť • podrobiť • podriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinu • spútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človeka • posadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadol • zachvátiť • premôcť • preniknúť • prejať • zried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosť • nadísť • obísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišiel • prepadnúť • popadnúť • zried. spopadnúť: (s)popadol ho strach • vlúdiť sa • vojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do duše • expr. opantať: smútok ju opantal • zaľahnúť • doľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti
2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcť • potlačiť • opanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosť • skrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnev • expr.: osedlať • zazubadliť • ozubadliť: osedlať, zazubadliť vášne • zvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou
3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sa • zvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíri • osvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu
priučiť sa učením, skúsenosťami, výchovou získať vedomosti, zručnosť, návyk a pod. • podučiť sa: v cudzine sa všeličomu priučil, podučil • naučiť sa (učením si osvojiť vedomosti, návyky): naučil sa od kamaráta pravidelne cvičiť; naučiť sa poriadku • zaučiť sa (učením sa zacvičiť, zaškoliť): rýchlo sa zaučil do súkromného podnikania • privyknúť: privyknúť si pracovať s počítačom
zvyknúť (si) osvojiť si niečo ako zvyk • privyknúť (si) • navyknúť (si): postupne si na včasné vstávanie zvykol, privykol, navykol; oči si zvykli, privykli na tmu • udomácniť sa • aklimatizovať sa (prispôsobiť sa životnému prostrediu): dlho sa nevedela v novom zamestnaní udomácniť, nevedela si zvyknúť • naučiť sa • priučiť sa (učením získať návyk, zvyk): musíš sa naučiť, priučiť poriadku; naučiť sa pravidelne chodiť plávať
naučiť, -í, -ia dok.
1. (koho, čo čo i s neurč.) učením dosiahnuť, aby niekto nadobudol vedomosti o niečom: n. niekoho matematiku, zemepis, pravopis; n. niekoho čítať, písať
● hovor. ja ťa (ho, ju, vás ap.) naučím (po kostole hvízdať) vyhrážka;
2. (koho, čo čomu, koho, čo na čo i s neurč.) učením, priúčaním dosiahnuť, aby niekto (niečo) nadobudol (-lo) nejakú vlastnosť, navyknúť niekoho, niečo na niečo: n. niekoho skromnosti; Keď ich (ruky) naučíš dobre na remeslo, aj čerta prekujú na človeka. (Jes-á); n. psa poslúchať
|| naučiť sa
1. (čo i s neurč.) učením nadobudnúť vedomosti o niečom: n. sa úlohu, n. sa matematiku, n. sa počítať, čítať, n. sa niečo naspamäť;
2. (čomu, na čo i s neurč.) učením, priúčaním získať nejakú vlastnosť, zvyknúť si na niečo: n. sa slušnosti, poriadku; Či je on na neporiadok naučený? (Tim.) Naučil sa chodievať do Borového. (Jégé)