naučiť dok.
1. poskytnúť vedomosti, učením vštepiť: n. (deti) písať, n. pravopis, n. po anglicky, n. hrať na klavíri
2. učením vštepiť návyk, vlastnosť, navyknúť na niečo: n. (deti) poriadku, na poriadok, n. poslúchať; expr. veď ťa ja n-m! pohrozenie
● expr. n-m ťa po kostole hvízdať! naučím ťa poriadku
// naučiť sa
1. učením si osvojiť vedomosti: n. sa počítať, tancovať, n. sa po rusky; n. sa (báseň) naspamäť
2. učením získať návyk, vlastnosť, navyknúť si: n. sa poriadku, na poriadok, n-l sa pravidelne cvičiť
● čo sa zamladi n-š, na starosť akoby si našiel
naučiť -čí -čia nauč! -čil -čiac -čený -čenie dok.
naučiť sa -čí sa -čia sa nauč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok.
naučený -ná -né príd. pôsobiaci veľmi neprirodzene, umelo, strojený, neprirodzený: boli to len naučené frázy; naučené správanie; i ↗ naučiť, naučiť sa
naučiť -čí -čia nauč! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. (koho čo/s neurčitkom; koho, čo čomu/s neurčitkom) ▶ poskytnúť, dať, odovzdať vedomosti, skúsenosti; spôsobiť, aby si niekto niečo zapamätal: n. prváčikov čítať, písať, počítať; n. deti novú básničku; n. žiakov samostatne myslieť, samostatnému mysleniu; n. psa poslušnosti; kto ťa naučil tak škaredo rozprávať?; láska vás všetko naučí [J. Buzássy]; Blahorečil svojmu otcovi za to, že ho naučil remeslu. [J. Lenčo] 2. (koho čomu; koho s neurčitkom) ▶ vštepiť spôsob videnia sveta, hodnotový systém, priučiť: rodičia ma naučili milovať prírodu, umenie, život; cudzina ju naučila veriť si; choroba ho naučila pokore a trpezlivosti 3. (koho na čo; koho s neurčitkom) ▶ vštepiť návyky, navyknúť na niečo: ako n. deti na nočník?; v mestách sú ľudia naučení na vyšší štandard; naše deti sú naučené chodiť skoro spať ◘ fraz. naučiť niekoho móresu/móresom naučiť niekoho slušne sa správať; expr. ja ťa naučím po kostole hvízdať! naučím ťa poriadku, disciplíne, naučím ťa správať sa al. konať, ako treba, ako sa patrí ◘ parem. núdza naučí každého počítať; život ťa naučí ▷ nedok. ↗ učiť
naučiť sa -čí sa -čia sa nauč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok. 1. (čo/s neurčitkom) ▶ učením, cvičením si niečo osvojiť, získať vedomosti, zručnosti: n. sa čítať, písať; n. sa plávať, lyžovať, tancovať; n. sa báseň naspamäť; naučil sa po anglicky ako šesťdesiatročný; to sa časom naučíš; naučte sa hospodáriť s časom; chcel by som sa n. hrať na husliach, jazdiť na koni; to sa nedá n. z kníh; naučila som sa vážiť si každú korunu; n. sa ovládať svoje emócie; kde ste sa naučili tak dobre variť?; všeličo sa musela n.; n. sa narábať so svojím hlasom; deti predviedli, čo sa v škole naučili; Koľko mi len trvalo, kým som sa naučila správne zamiesiť cesto, kým bol chlebík taký, ako má byť. [E. Farkašová] 2. (čomu (od koho)) ▶ na základe výchovného pôsobenia si osvojiť isté návyky, priučiť sa: od rodičov sa naučili disciplíne, pravdovravnosti, láske; mnohému som sa od neho naučil ◘ parem. čo sa za mladi naučíš, v starobe akoby si našiel ▷ nedok. ↗ učiť sa
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
naučiť sa 1. učením získať vedomosti al. zručnosť • osvojiť si: naučil sa, osvojil si matematiku • naštudovať (naučiť sa štúdiom): naštudoval látku na skúšku • vzdelať sa (získať vzdelanie): v tomto odbore sa vzdelal sám • nacvičiť sa • nacvičiť si (naučiť sa opakovaním, cvičením): žiaci si nacvičili pohyby • namemorovať (naučiť sa naspamäť): namemorovať báseň • doučiť sa (dodatočne sa naučiť): doučil sa fyziku • priučiť sa • zaučiť sa • zaškoliť sa (naučiť sa čiastočne): priučil sa chémii; zaškolil sa za zvárača • expr.: pochytiť • pochytať (náhodou sa naučiť): pochytila melódiu od starkej; pochytal všetky vtipy • vštepiť si do pamäti (naučiť sa s cieľom zapamätať si): vštepil si do pamäti ťažké vzorce • hovor. expr.: nabifľovať sa • nadrilovať (sa) • nadrieť sa • štud. slang.: nadrviť sa • našprtať sa • naštukovať sa • našrotiť sa (obyč. netvorivo sa naučiť): nabifľoval sa, nadrvil sa na skúšky
2. učením získať návyk, vlastnosť • navyknúť (si): naučil sa, navykol si systematicky cvičiť na klavíri • privyknúť (si) • zvyknúť (si): privykla si na ťažkú prácu • vycvičiť sa • vyškoliť sa: vyškolil sa v úradných veciach • vycibriť sa • expr. okrôchať sa: vycibril sa, okrôchal sa v spoločenskom správaní
naučiť 1. poskytnúť vedomosti, učením vštepiť do pamäti: naučili ho poriadku • vzdelať (poskytnúť všestranné vzdelanie): vzdelala ho najlepšia univerzita • nacvičiť (naučiť opakovaním): režisér nacvičil hercov text • vycvičiť (cvičením zdokonaliť): vycvičiť požiarnické družstvo • vyškoliť (školením naučiť): vyškoliť odborníkov • zaškoliť • zaučiť (čiastočne naučiť): zaučili ho do lyžovania • fraz. expr. natĺcť/vtĺcť/nahustiť/nabiť/natrepať niekomu do hlavy: natĺkli nám poučky do hlavy
2. výchovou upevniť niečo (v prejavoch, v pamäti) • navyknúť • zvyknúť: naučili, navykli ju trpezlivosti; zvykli ju na poriadok • privyknúť • priučiť: priučila, privykla deti domácim prácam • vštepiť (hlboko upevniť): vštepili mu úctu k starším
odpozorovať pozorovaním zistiť a zistené si obyč. osvojiť • hovor. odkukať: výrobný postup rýchlo odpozorovali, odkukali • naučiť sa (pozorovaním získať vedomosti): šiť sa naučila od matky • napodobniť • odkopírovať (pozorovaním urobiť niečo tak, aby vznikla podobnosť s niečím): napodobniť, odpozorovať štýl speváka
ostrieľať sa expr. získať skúsenosť pri niečom, nadobudnúť dokonalosť v ovládaní niečoho • expr.: okresať sa • vybiť sa: v novom zamestnaní sa musí ešte ostrieľať, okresať; je to vybitý chlapík • fraz. naučiť sa obracať: v škole sa rýchlo naučil obracať • hovor. expr. vypsuť sa (získať skúsenosti nepríjemnými zážitkami): na vojne sa vypsul • hovor. nakarhať sa (získať negatívne skúsenosti)
osvojiť si učením, vôľou, tréningom a pod. si zapamätať, prijať ako svoje • naučiť sa • ovládnuť: ľahko si osvojiť látku z chémie; naučil sa hre na klavíri • fraz. prijať za svoje (vlastnosť, návyk a pod.): osvojil si držať hlavu hore; prijal za svoje chodiť vzpriamene • prisvojiť si (prijať za vlastné): prisvojili si cudzie zvyky • hovor. pochytať: od kamarátov pochytal všelijaké zlozvyky • expr.: vcicať • vcucať • kniž. vsiaknuť • vsať (dychtivo, intenzívne si osvojiť): vsiakol, vsal do seba vedomosti
ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovať • zmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhov • podmaniť • podrobiť • podriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinu • spútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človeka • posadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadol • zachvátiť • premôcť • preniknúť • prejať • zried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosť • nadísť • obísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišiel • prepadnúť • popadnúť • zried. spopadnúť: (s)popadol ho strach • vlúdiť sa • vojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do duše • expr. opantať: smútok ju opantal • zaľahnúť • doľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti
2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcť • potlačiť • opanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosť • skrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnev • expr.: osedlať • zazubadliť • ozubadliť: osedlať, zazubadliť vášne • zvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou
3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sa • zvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíri • osvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu
priučiť sa učením, skúsenosťami, výchovou získať vedomosti, zručnosť, návyk a pod. • podučiť sa: v cudzine sa všeličomu priučil, podučil • naučiť sa (učením si osvojiť vedomosti, návyky): naučil sa od kamaráta pravidelne cvičiť; naučiť sa poriadku • zaučiť sa (učením sa zacvičiť, zaškoliť): rýchlo sa zaučil do súkromného podnikania • privyknúť: privyknúť si pracovať s počítačom
zvyknúť (si) osvojiť si niečo ako zvyk • privyknúť (si) • navyknúť (si): postupne si na včasné vstávanie zvykol, privykol, navykol; oči si zvykli, privykli na tmu • udomácniť sa • aklimatizovať sa (prispôsobiť sa životnému prostrediu): dlho sa nevedela v novom zamestnaní udomácniť, nevedela si zvyknúť • naučiť sa • priučiť sa (učením získať návyk, zvyk): musíš sa naučiť, priučiť poriadku; naučiť sa pravidelne chodiť plávať
naučiť, -í, -ia dok.
1. (koho, čo čo i s neurč.) učením dosiahnuť, aby niekto nadobudol vedomosti o niečom: n. niekoho matematiku, zemepis, pravopis; n. niekoho čítať, písať
● hovor. ja ťa (ho, ju, vás ap.) naučím (po kostole hvízdať) vyhrážka;
2. (koho, čo čomu, koho, čo na čo i s neurč.) učením, priúčaním dosiahnuť, aby niekto (niečo) nadobudol (-lo) nejakú vlastnosť, navyknúť niekoho, niečo na niečo: n. niekoho skromnosti; Keď ich (ruky) naučíš dobre na remeslo, aj čerta prekujú na človeka. (Jes-á); n. psa poslúchať
|| naučiť sa
1. (čo i s neurč.) učením nadobudnúť vedomosti o niečom: n. sa úlohu, n. sa matematiku, n. sa počítať, čítať, n. sa niečo naspamäť;
2. (čomu, na čo i s neurč.) učením, priúčaním získať nejakú vlastnosť, zvyknúť si na niečo: n. sa slušnosti, poriadku; Či je on na neporiadok naučený? (Tim.) Naučil sa chodievať do Borového. (Jégé)
naučiť dok. 1. csl poskytnúť niekomu vedomosti, učením niečo vštepiť: Tú (pesničku) ma starká naučiľi (Devičie KRU); Vom to robievau̯ šikouňe, aľe ňikomu to ňeukiazau̯, jeho to naučiu̯ jeho starej apa (V. Lom MK); Už bi som bú aj somára naušiu̯ a tebe ňi a ňi (Klenovec RS); To ma naučili ešče bapka, tá vedzeli velice spívat (Zvončín TRN); To buľi pejdz verši, ta me ih naučiľi už našo dzivčata, bo znaľi čitac (Brezina TRB) 2. csl učením vštepiť návyk al. vlastnosť; zvyknúť, navyknúť, privyknúť na niečo: Ňie je naučená robiť (Martin); Jój a to trápeňie kín zmo jich nauśiľi ťähaťi (Kokava n. Rim. RS); Bola sem naučená behad len prez ručníka (Bernolákovo BRA); To málodo robiu̯, to mosel biď naučení (Kochanovce TRČ); Zašľi koňe pret krčmu, dze bol naučení gazda si ízdz vipic (Podmanín PB); Koňa me naučiľi cahac (Čemerné VRN); Ja naučena śe fše najesc na dześatu (Záhradné PRE) F. ja̋ te nauším na regulu (Šivetice REV), ja ťa naučím po kostoľe hvízdať (Martin), ja ťa naučím po kostole fízdať! (Bobrovec LM), já ťa naučím po kostele vízdat (Hlboké SEN), naučím já ťeba po kosťele hvízdat (Bošáca TRČ), šak ta já naučín k porátku! (Nitr. Hrádok NZ); - vyhrážky, naučím ťa poriadku; to je už naučení pez na móres (Kameňany REV) - vychovaný, zvyknutý na poriadok
naučiť sa dok. 1. csl učením si osvojiť vedomosti: To ftedi ešťe ženi tag ňeveďeľi, to ten sved bou̯ ešťe takí hlúpi, ľebo sä to aňi ňemau̯ ďe naučiť (Žaškov DK); Rátaťi som trocha aj veďeu̯, čo son sa zime f škoľe naučiu̯ (V. Lom MK); Poton zme sa modlívali maďarski, to son též doma nečúl, šag zme sa to naučili (Ružindol TRN); Slúžila som u kalleca, tan son sa já naučila jak sa robí plátno (Kostolné MYJ); Paropci śe poobľekaľi do beloho a naučeľi śe veršiki i śpivanki (Rankovce KOŠ); Tag mi še naučila šicki veľki pismena až do konca (Brezina TRB) 2. csl učením získať návyk, vlastnosť al. zručnosť; zvyknúť si, privyknúť si: Ňie je naučená robiť (Martin); Ďeťi se naušili vešer skoro ísť spať (Revúca); Jaj, bolo že to, ko_ca nám raz na ťem ovsíg naučile (Čelovce MK); Mala jalovička dva roki, už hu pripriahaľi k starším, to sa naučelo jedno z druhím (Podmanín PB); No jak to uš še naučelo cahac, že še otpreda (Kokšov-Bakša KOŠ) F. naučiťi sa na poriadok (Vráble) - vedieť sa slušne správať; co sa za mu̯ada naučí, pot starost jag bi našeu̯ (Brodské SKA) - každá vedomosť al. zručnosť je užitočná, všetko naučené sa raz zíde
naúčať, naúčať sa p. naučiť
naučiť dk 1. koho čo, s inf cvičením, učením odovzdať znalosti, vedomosti al. zručnosť v niečom: ktery by mistr sweho sina nauczil, winnem gest czeche položit R l (CA 1585 E) vyučil; to czini swati Pawel, abi nas naučil modlity se (TC 1631); aby wždicky (dieťa) nuceno bylo oznamiti, co se w sskole naučilo (BZ 1749); kdo ma deťa z dobrym wtipom, snadno ho naučy (GV 1755) F. potreba naučj drewo rubať; naučja ťe w kostole hwjzdať (SiN 1678); wssiwaczj, wsak was naučim (BLAŽOVCE 1784) ja vám dám; vyhrážka 2. koho dať radu, návod, pokyn, poučiť, poradiť: prosime, abi ste nass raczili naucziti, czo mame dielati (s. l. 1468-72 SČL); ne ge to muog hriech, ale Ponikagicsky, ktera ma tak nawiedla a naucsila (KRUPINA 1743); když by sa opitali synowé wassy, co znamenagu kamenowá tito? naučite jych (PrW 1780); Renait obidvúch, čo majú mať za potrebu, naučil (BR 1785); naúčať, naučievať, naučovať ndk k 1: gestly (učiteľ) učy rad, naučyewa opatrne a do pamety wražy ustawične (KoB 1666); aby ste ho (dieťa) k wire krestanskeg wyedli, naučowaly a napominaly (AgS 1708); edoceo: navčam, wynavčám (KS 1763); ne žeby nas naučal w chrame božom Pisma svateho (L. TEPLÁ 1780 LP); k 2: Palko gu naučal, aby do koncze tagila (HÔRKA 1720); kdi na sobass fatens issla, naučala gu Beta, zebi zamku wzala (KRUPINA 1722); kdo ho naučuge, aby se z hricha vipletl (SS 18. st); naučiť sa dk 1. čo, čoho získať (učením al. cvičením) isté vedomosti al. zručnosť v niečom: sswecz, ktery by se remesla w czechu nenaučil (CA 1579); memoria tenere: naučiti se, weďeti (KS 1763); Mechtilda se naučila a rozumela gazyk latinsky (BlR 18. st); kdy se gine wčely do ktereho klata naucia, polož ten klad na gine misto (RG 18. st) F. čeho se kdo naučil, to čiň (SiN 1678) 2. čo získať skúsenosť v niečom, poučiť sa; poznať niečo: uz se mohel po gednom pryklade nauczyt (TRENČÍN 1645); nauč se s meho nesstesti (SP 1696); zemánsku osobu palicowat richtar priwolil, tu se mel lepssje zemanske prawo naučit (BOCA 1770); techto (skutočností) móhlo sa i musilo sa (dievča) skutečne naučiť (BR 1785); naúčať sa, naučovať sa ndk k 1: (manželia) musite geden druheho znassety, tichim duchem se společne naučat (AgS 1708); erudior: naučám sa, učjm sa; addisco: učjm se, naučugem se (KS 1763)
naučovať, naučovať sa p. naučiť