Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

naučiť dok.

1. poskytnúť vedomosti, učením vštepiť: n. (deti) písať, n. pravopis, n. po anglicky, n. hrať na klavíri

2. učením vštepiť návyk, vlastnosť, navyknúť na niečo: n. (deti) poriadku, na poriadok, n. poslúchať; expr. veď ťa ja n-m! pohrozenie

expr. n-m ťa po kostole hvízdať! naučím ťa poriadku

// naučiť sa

1. učením si osvojiť vedomosti: n. sa počítať, tancovať, n. sa po rusky; n. sa (báseň) naspamäť

2. učením získať návyk, vlastnosť, navyknúť si: n. sa poriadku, na poriadok, n-l sa pravidelne cvičiť

čo sa zamladi n-š, na starosť akoby si našiel

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
naučiť ‑í ‑ia dok.; naučiť sa

naučiť -čí -čia nauč! -čil -čiac -čený -čenie dok.


naučiť sa -čí sa -čia sa nauč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok.

naučený -ná -né príd. pôsobiaci veľmi neprirodzene, umelo, strojený, neprirodzený: boli to len naučené frázy; naučené správanie; inaučiť, naučiť sa


naučiť -čí -čia nauč! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. (koho čo/s neurčitkom; koho, čo čomu/s neurčitkom) ▶ poskytnúť, dať, odovzdať vedomosti, skúsenosti; spôsobiť, aby si niekto niečo zapamätal: n. prváčikov čítať, písať, počítať; n. deti novú básničku; n. žiakov samostatne myslieť, samostatnému mysleniu; n. psa poslušnosti; kto ťa naučil tak škaredo rozprávať?; láska vás všetko naučí [J. Buzássy]; Blahorečil svojmu otcovi za to, že ho naučil remeslu. [J. Lenčo]
2. (koho čomu; koho s neurčitkom) ▶ vštepiť spôsob videnia sveta, hodnotový systém, priučiť: rodičia ma naučili milovať prírodu, umenie, život; cudzina ju naučila veriť si; choroba ho naučila pokore a trpezlivosti
3. (koho na čo; koho s neurčitkom) ▶ vštepiť návyky, navyknúť na niečo: ako n. deti na nočník?; v mestách sú ľudia naučení na vyšší štandard; naše deti sú naučené chodiť skoro spať
fraz. naučiť niekoho móresu/móresom naučiť niekoho slušne sa správať; expr. ja ťa naučím po kostole hvízdať! naučím ťa poriadku, disciplíne, naučím ťa správať sa al. konať, ako treba, ako sa patrí ◘ parem. núdza naučí každého počítať; život ťa naučí
nedok.učiť


naučiť sa -čí sa -čia sa nauč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok. 1. (čo/s neurčitkom) ▶ učením, cvičením si niečo osvojiť, získať vedomosti, zručnosti: n. sa čítať, písať; n. sa plávať, lyžovať, tancovať; n. sa báseň naspamäť; naučil sa po anglicky ako šesťdesiatročný; to sa časom naučíš; naučte sa hospodáriť s časom; chcel by som sa n. hrať na husliach, jazdiť na koni; to sa nedá n. z kníh; naučila som sa vážiť si každú korunu; n. sa ovládať svoje emócie; kde ste sa naučili tak dobre variť?; všeličo sa musela n.; n. sa narábať so svojím hlasom; deti predviedli, čo sa v škole naučili; Koľko mi len trvalo, kým som sa naučila správne zamiesiť cesto, kým bol chlebík taký, ako má byť. [E. Farkašová]
2. (čomu (od koho)) ▶ na základe výchovného pôsobenia si osvojiť isté návyky, priučiť sa: od rodičov sa naučili disciplíne, pravdovravnosti, láske; mnohému som sa od neho naučil
parem. čo sa za mladi naučíš, v starobe akoby si našiel
nedok.učiť sa

-čiť/114737 2.61: verbá inf. dok. 89281 zabezpečiť/11090 presvedčiť/8056 naučiť/7379 určiť/6130 skončiť/4602 zničiť/3321 označiť/3309 vylúčiť/3135 ukončiť/2905 dokončiť/2812 rozlúčiť/2285 naznačiť/2021 prekročiť/1897 potlačiť/1897 otočiť/1342 zaútočiť/1230 poučiť/1175 zaručiť/1057 (203/23638)

-iť/1321662±6 2.66: verbá inf. dok. 965512 urob/36699 vrát/18902 predstav/17799 vytvor/14279 zmen/13699 využ/13322 použ/12283 zist/11795 pochop/11538 vysvetl/11249 zabezpeč/11090 postav/10749 kúp/9655 priprav/8777 vyjadr/8686 dovol/8513 presvedč/8056 zvýš/7836 zaplat/7623 otvor/7558 nauč/7379 zastav/7198 zbav/6909 zabrán/6580 navštív/6306 urč/6130 uvedom/6018 zab/6004 zníž/5908 zachrán/5859 vyrieš/5826 uskutočn/5629 prež/5492 opust/5459 odstrán/5123 presad/5076 vstúp/5060 nahrad/4735 sústred/4728 uver/4688 skonč/4602 ovplyvn/4538 obrát/4434 spln/4416 zúčastn/4392 podpor/4353 zarad/4228 sprav/4153 pust/4152 porad/4146 spôsob/4143 priblíž/4116 spoj/3917 zlepš/3892 objav/3840 uplatn/3816 strat/3807 potvrd/3664 (2145/524688)

/5658208±880 2.23: verbá inf. dok. 2100150→2100330
+68
−70
povedať/64690 urobiť/36699 dostať/27792 nájsť/26860 stať/24789→24969
+68
−70
získať/24312 pomôcť/22439 vrátiť/18902 prísť/17922 predstaviť/17799 pozrieť/15270 začať/15003 dosiahnuť/14749 vytvoriť/14279 zmeniť/13699 využiť/13322 odísť/13157 prijať/12394 použiť/12283 zistiť/11795 pochopiť/11538 vysvetliť/11249 zabezpečiť/11090 postaviť/10749 nechať/10314 kúpiť/9655 zostať/9271 vybrať/9084 rozhodnúť/9077 ukázať/9033 udržať/9015 prejsť/8954 pripraviť/8777 vyjadriť/8686 vziať/8601 stretnúť/8594 dovoliť/8513 presvedčiť/8056 zvýšiť/7836 zaplatiť/7623 poskytnúť/7584 otvoriť/7558 naučiť/7379 zastaviť/7198 vyrovnať/6922 zbaviť/6909 vydať/6900 odpovedať/6819 spomenúť/6751 zabrániť/6580 napísať/6365 (5944/1419315)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

naučiť sa 1. učením získať vedomosti al. zručnosť • osvojiť si: naučil sa, osvojil si matematikunaštudovať (naučiť sa štúdiom): naštudoval látku na skúškuvzdelať sa (získať vzdelanie): v tomto odbore sa vzdelal sámnacvičiť sanacvičiť si (naučiť sa opakovaním, cvičením): žiaci si nacvičili pohybynamemorovať (naučiť sa naspamäť): namemorovať báseňdoučiť sa (dodatočne sa naučiť): doučil sa fyzikupriučiť sazaučiť sazaškoliť sa (naučiť sa čiastočne): priučil sa chémii; zaškolil sa za zváračaexpr.: pochytiťpochytať (náhodou sa naučiť): pochytila melódiu od starkej; pochytal všetky vtipyvštepiť si do pamäti (naučiť sa s cieľom zapamätať si): vštepil si do pamäti ťažké vzorcehovor. expr.: nabifľovať sanadrilovať (sa)nadrieť saštud. slang.: nadrviť sanašprtať sanaštukovať sanašrotiť sa (obyč. netvorivo sa naučiť): nabifľoval sa, nadrvil sa na skúšky

2. učením získať návyk, vlastnosť • navyknúť (si): naučil sa, navykol si systematicky cvičiť na klavíriprivyknúť (si)zvyknúť (si): privykla si na ťažkú prácuvycvičiť savyškoliť sa: vyškolil sa v úradných veciachvycibriť saexpr. okrôchať sa: vycibril sa, okrôchal sa v spoločenskom správaní


naučiť 1. poskytnúť vedomosti, učením vštepiť do pamäti: naučili ho poriadkuvzdelať (poskytnúť všestranné vzdelanie): vzdelala ho najlepšia univerzitanacvičiť (naučiť opakovaním): režisér nacvičil hercov textvycvičiť (cvičením zdokonaliť): vycvičiť požiarnické družstvovyškoliť (školením naučiť): vyškoliť odborníkovzaškoliťzaučiť (čiastočne naučiť): zaučili ho do lyžovaniafraz. expr. natĺcť/vtĺcť/nahustiť/nabiť/natrepať niekomu do hlavy: natĺkli nám poučky do hlavy

2. výchovou upevniť niečo (v prejavoch, v pamäti) • navyknúťzvyknúť: naučili, navykli ju trpezlivosti; zvykli ju na poriadokprivyknúťpriučiť: priučila, privykla deti domácim prácamvštepiť (hlboko upevniť): vštepili mu úctu k starším


odpozorovať pozorovaním zistiť a zistené si obyč. osvojiť • hovor. odkukať: výrobný postup rýchlo odpozorovali, odkukalinaučiť sa (pozorovaním získať vedomosti): šiť sa naučila od matkynapodobniťodkopírovať (pozorovaním urobiť niečo tak, aby vznikla podobnosť s niečím): napodobniť, odpozorovať štýl speváka


ostrieľať sa expr. získať skúsenosť pri niečom, nadobudnúť dokonalosť v ovládaní niečoho • expr.: okresať savybiť sa: v novom zamestnaní sa musí ešte ostrieľať, okresať; je to vybitý chlapíkfraz. naučiť sa obracať: v škole sa rýchlo naučil obracaťhovor. expr. vypsuť sa (získať skúsenosti nepríjemnými zážitkami): na vojne sa vypsulhovor. nakarhať sa (získať negatívne skúsenosti)


osvojiť si učením, vôľou, tréningom a pod. si zapamätať, prijať ako svoje • naučiť saovládnuť: ľahko si osvojiť látku z chémie; naučil sa hre na klavírifraz. prijať za svoje (vlastnosť, návyk a pod.): osvojil si držať hlavu hore; prijal za svoje chodiť vzpriameneprisvojiť si (prijať za vlastné): prisvojili si cudzie zvykyhovor. pochytať: od kamarátov pochytal všelijaké zlozvykyexpr.: vcicaťvcucaťkniž. vsiaknuťvsať (dychtivo, intenzívne si osvojiť): vsiakol, vsal do seba vedomosti


ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovaťzmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhovpodmaniťpodrobiťpodriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinuspútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človekaposadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadolzachvátiťpremôcťpreniknúťprejaťzried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosťnadísťobísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišielprepadnúťpopadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ho strachvlúdiť savojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do dušeexpr. opantať: smútok ju opantalzaľahnúťdoľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcťpotlačiťopanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosťskrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnevexpr.: osedlaťzazubadliťozubadliť: osedlať, zazubadliť vášnezvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sazvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíriosvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu


priučiť sa učením, skúsenosťami, výchovou získať vedomosti, zručnosť, návyk a pod. • podučiť sa: v cudzine sa všeličomu priučil, podučilnaučiť sa (učením si osvojiť vedomosti, návyky): naučil sa od kamaráta pravidelne cvičiť; naučiť sa poriadkuzaučiť sa (učením sa zacvičiť, zaškoliť): rýchlo sa zaučil do súkromného podnikaniaprivyknúť: privyknúť si pracovať s počítačom


zvyknúť (si) osvojiť si niečo ako zvyk • privyknúť (si)navyknúť (si): postupne si na včasné vstávanie zvykol, privykol, navykol; oči si zvykli, privykli na tmuudomácniť saaklimatizovať sa (prispôsobiť sa životnému prostrediu): dlho sa nevedela v novom zamestnaní udomácniť, nevedela si zvyknúťnaučiť sapriučiť sa (učením získať návyk, zvyk): musíš sa naučiť, priučiť poriadku; naučiť sa pravidelne chodiť plávať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

naučiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo čo i s neurč.) učením dosiahnuť, aby niekto nadobudol vedomosti o niečom: n. niekoho matematiku, zemepis, pravopis; n. niekoho čítať, písať

hovor. ja ťa (ho, ju, vás ap.) naučím (po kostole hvízdať) vyhrážka;

2. (koho, čo čomu, koho, čo na čo i s neurč.) učením, priúčaním dosiahnuť, aby niekto (niečo) nadobudol (-lo) nejakú vlastnosť, navyknúť niekoho, niečo na niečo: n. niekoho skromnosti; Keď ich (ruky) naučíš dobre na remeslo, aj čerta prekujú na človeka. (Jes-á); n. psa poslúchať

|| naučiť sa

1. (čo i s neurč.) učením nadobudnúť vedomosti o niečom: n. sa úlohu, n. sa matematiku, n. sa počítať, čítať, n. sa niečo naspamäť;

2. (čomu, na čo i s neurč.) učením, priúčaním získať nejakú vlastnosť, zvyknúť si na niečo: n. sa slušnosti, poriadku; Či je on na neporiadok naučený? (Tim.) Naučil sa chodievať do Borového. (Jégé)

naučiť dok.
1. csl poskytnúť niekomu vedomosti, učením niečo vštepiť: (pesničku) ma starká naučiľi (Devičie KRU); Vom to robievau̯ šikouňe, aľe ňikomu to ňeukiazau̯, jeho to naučiu̯ jeho starej apa (V. Lom MK); Už bi som bú aj somára naušiu̯ a tebe ňi a ňi (Klenovec RS); To ma naučili ešče bapka, tá vedzeli velice spívat (Zvončín TRN); To buľi pejdz verši, ta me ih naučiľi už našo dzivčata, bo znaľi čitac (Brezina TRB)
2. csl učením vštepiť návyk al. vlastnosť; zvyknúť, navyknúť, privyknúť na niečo: Ňie je naučená robiť (Martin); Jój a to trápeňie kín zmo jich nauśiľi ťähaťi (Kokava n. Rim. RS); Bola sem naučená behad len prez ručníka (Bernolákovo BRA); To málodo robiu̯, to mosel biď naučení (Kochanovce TRČ); Zašľi koňe pret krčmu, dze bol naučení gazda si ízdz vipic (Podmanín PB); Koňa me naučiľi cahac (Čemerné VRN); Ja naučena śe fše najesc na dześatu (Záhradné PRE)
F. ja̋ te nauším na regulu (Šivetice REV), ja ťa naučím po kostoľe hvízdať (Martin), ja ťa naučím po kostole fízdať! (Bobrovec LM), já ťa naučím po kostele vízdat (Hlboké SEN), naučím já ťeba po kosťele hvízdat (Bošáca TRČ), šak ta já naučín k porátku! (Nitr. Hrádok NZ); - vyhrážky, naučím ťa poriadku; to je už naučení pez na móres (Kameňany REV) - vychovaný, zvyknutý na poriadok


naučiť sa dok.
1. csl učením si osvojiť vedomosti: To ftedi ešťe ženi tag ňeveďeľi, to ten sved bou̯ ešťe takí hlúpi, ľebo sä to aňi ňemau̯ ďe naučiť (Žaškov DK); Rátaťi som trocha aj veďeu̯, čo son sa zime f škoľe naučiu̯ (V. Lom MK); Poton zme sa modlívali maďarski, to son též doma nečúl, šag zme sa to naučili (Ružindol TRN); Slúžila som u kalleca, tan son sa já naučila jak sa robí plátno (Kostolné MYJ); Paropci śe poobľekaľi do beloho a naučeľi śe veršiki i śpivanki (Rankovce KOŠ); Tag mi še naučila šicki veľki pismena až do konca (Brezina TRB)
2. csl učením získať návyk, vlastnosť al. zručnosť; zvyknúť si, privyknúť si: Ňie je naučená robiť (Martin); Ďeťi se naušili vešer skoro ísť spať (Revúca); Jaj, bolo že to, ko_ca nám raz na ťem ovsíg naučile (Čelovce MK); Mala jalovička dva roki, už hu pripriahaľi k starším, to sa naučelo jedno z druhím (Podmanín PB); No jak to uš še naučelo cahac, že še otpreda (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. naučiťi sa na poriadok (Vráble) - vedieť sa slušne správať; co sa za mu̯ada naučí, pot starost jag bi našeu̯ (Brodské SKA) - každá vedomosť al. zručnosť je užitočná, všetko naučené sa raz zíde

naúčať, naúčať sa p. naučiť


naučiť dk
1. koho čo, s inf cvičením, učením odovzdať znalosti, vedomosti al. zručnosť v niečom: ktery by mistr sweho sina nauczil, winnem gest czeche položit R l (CA 1585 E) vyučil; to czini swati Pawel, abi nas naučil modlity se (TC 1631); aby wždicky (dieťa) nuceno bylo oznamiti, co se w sskole naučilo (BZ 1749); kdo ma deťa z dobrym wtipom, snadno ho naučy (GV 1755)
F. potreba naučj drewo rubať; naučja ťe w kostole hwjzdať (SiN 1678); wssiwaczj, wsak was naučim (BLAŽOVCE 1784) ja vám dám; vyhrážka
2. koho dať radu, návod, pokyn, poučiť, poradiť: prosime, abi ste nass raczili naucziti, czo mame dielati (s. l. 1468-72 SČL); ne ge to muog hriech, ale Ponikagicsky, ktera ma tak nawiedla a naucsila (KRUPINA 1743); když by sa opitali synowé wassy, co znamenagu kamenowá tito? naučite jych (PrW 1780); Renait obidvúch, čo majú mať za potrebu, naučil (BR 1785); naúčať, naučievať, naučovať ndk k 1: gestly (učiteľ) učy rad, naučyewa opatrne a do pamety wražy ustawične (KoB 1666); aby ste ho (dieťa) k wire krestanskeg wyedli, naučowaly a napominaly (AgS 1708); edoceo: navčam, wynavčám (KS 1763); ne žeby nas naučal w chrame božom Pisma svateho (L. TEPLÁ 1780 LP); k 2: Palko gu naučal, aby do koncze tagila (HÔRKA 1720); kdi na sobass fatens issla, naučala gu Beta, zebi zamku wzala (KRUPINA 1722); kdo ho naučuge, aby se z hricha vipletl (SS 18. st); naučiť sa dk
1. čo, čoho získať (učením al. cvičením) isté vedomosti al. zručnosť v niečom: sswecz, ktery by se remesla w czechu nenaučil (CA 1579); memoria tenere: naučiti se, weďeti (KS 1763); Mechtilda se naučila a rozumela gazyk latinsky (BlR 18. st); kdy se gine wčely do ktereho klata naucia, polož ten klad na gine misto (RG 18. st)
F. čeho se kdo naučil, to čiň (SiN 1678)
2. čo získať skúsenosť v niečom, poučiť sa; poznať niečo: uz se mohel po gednom pryklade nauczyt (TRENČÍN 1645); nauč se s meho nesstesti (SP 1696); zemánsku osobu palicowat richtar priwolil, tu se mel lepssje zemanske prawo naučit (BOCA 1770); techto (skutočností) móhlo sa i musilo sa (dievča) skutečne naučiť (BR 1785); naúčať sa, naučovať sa ndk k 1: (manželia) musite geden druheho znassety, tichim duchem se společne naučat (AgS 1708); erudior: naučám sa, učjm sa; addisco: učjm se, naučugem se (KS 1763)


naučovať, naučovať sa p. naučiť

naučiť naučiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

a naučil som sa et j'ai appris à
by ma naučil vietor m'enseignerait le vent
naučil čítať a písať à lire et à écrire
naučil som sa vždy j'ai toujours appris à
naučiť počúvať bez arogancie apprendre à écouter sans être hautaine
on ma naučil, čo lui qui m'enseigna
sa učeníci niečo naučili les initiés apprennent quelque chose
som ťa naučil mať je t'ai appris à avoir
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu