natoľko zám. ukaz. príslov. odkazuje na mieru deja, vlastnosti (vyjadrenú vedľ. vetou): pripravil sa n., že mohol ísť na skúšku; (iba) n., nakoľko treba; n. múdry, aby si poradil
natoľko zám. ukazovacie príslovkové
natoľko zám. ukazovacie príslovkové ▶ odkazuje na mieru deja, vlastnosti, obyč. vyjadrenú vedľajšou vetou, do tej miery, tak: n. ťa už poznám; to nie je až n. dôležité; situácia sa vyhrotila n., že musela zasiahnuť polícia; nemohla pochopiť, ako môže byť niekto až n. bezcitný; Bola však natoľko hrdá, že sa mi na neho neposťažovala ani jedným jediným slovom... [J. Lenčo]; Akosi mu nešlo do hlavy, prečo tá pekná majstrová o pomocníka až natoľko dbá. [L. Ballek]; Pootvorila som dvere iba natoľko, nakoľko dovolila poistná retiazka. [K. Lászlová]
natoľko 1. odkazuje na mieru deja, vlastnosti, obyč. vyjadrenú vedľajšou vetou • tak • tak veľmi • hovor. toľme: natoľko, tak sa zľakla, že nevedela povedať ani slovo; tak veľmi, toľme sa bál otca, že radšej nešiel domov
2. p. potiaľ 3
potiaľ 1. ukazuje al. odkazuje na koncovú hranicu v priestore, po to miesto, až k tomu miestu • potade • potadiaľ: potiaľ, potade, potadiaľ sa dostali bez ťažkostí • dotade: dotade môžu prísť • potiaľto • potadeto • potadiaľto (po toto miesto, až k tomuto miestu): ryhu musíš vykopať potiaľto, potadeto, potadiaľto • dotadeto • dotiaľto • dotadiaľto: dotadeto, dotiaľto, dotadiaľto posadíme zemiaky
2. odkazuje na koncovú hranicu v čase, do istého času • dotiaľ • dovtedy: potiaľ, dotiaľ, dovtedy robil na stavbe, kým mu neponúkli lepšie miesto • zatiaľ: zatiaľ sa mu darilo, kým mu pomáhali rodičia
3. ukazuje al. odkazuje na istú mieru, do tej miery • dotiaľ • natoľko: môžeš ho podporovať len potiaľ, dotiaľ, pokiaľ ti stačí peňaženka; usiloval sa iba natoľko, nakoľko bolo treba • potiaľto: potiaľ, potiaľto je vec v poriadku
tak 1. ukazuje al. odkazuje na spôsob al. mieru deja; takým spôsobom, do takej miery • takto: tak, takto sa im to nepodarí • natoľko: nemusíš sa tak, natoľko ponáhľať • expr.: takhľa • taktohľa: takhľa, taktohľa to urob • nár. ľaľatak
2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a tak • preto • a preto: bol unavený, (a) tak, (a) preto si ľahol • teda • a teda: mal chvíľu čas, (a) teda sa tu zastavil • nuž: odmietol som, nuž sa nahneval • i: chytili ho pri špehovaní, i zbili ho • takže • že (uvádza vedľajšiu vetu dôsledkovú): okríkli ho, takže radšej odišiel; noc bola horúca, že nemohol zaspať
3. nadväzuje na situáciu a uvádza vety s rozličným obsahom, s rozličnou modálnosťou • nuž • no • teda: Tak, nuž čo mám robiť? No, teda, už si spokojný? • hovor. takže: takže prídeš
4. hovor. uvádza výraz prinášajúci novú informáciu • napríklad • povedzme • hovor. takto: Nechcel by si tak, napríklad mlieko?; nebolo by zlé, keby, povedzme, takto niečo dali
5. p. asi 1, približne 2 6. p. áno
natoľko prísl. tak, do istej miery, tak veľmi; odkazuje na vedľajšiu príslovkovú vetu miery, uvedenú výrazmi že, aby (že by) a natoľko: Nehovorím, že by sa nemala (vykúriť pec). Len nie natoľko. (Hor.) Kostol bol už natoľko naplnený, že ľudia tam omdlievali. (Ondr.) Nemôžu (záväzkami) disponovať natoľko, aby nováciu mohli uskutočniť. (Luby) Nestýkal sa s nikým, len natoľko, nakoľko to každodenná potreba vyžadovala. (Jégé)
nasteľko p. natoľko
nastoľko p. natoľko
nateľo p. natoľko
natoľko, natoľo i nastoľko (nateľo, nasťeľko) I. zám. ukaz. príslov. odkazuje na mieru deja, vlastnosti (často vyjadrenú vedľajšou vetou), do tej miery, (až, iba) tak: Posušile sa ňi couki lem tag napole, naťeu̯ko, že mohle tajťi pod mangeľ (Čelovce MK); Nasťeľko mu prišlo zľe, že smo miseľi ta bežaťi doktorovi (Ozdín LUČ); Ňeňi tam zima natoľko (Mošovce MAR); Natolko ho nepoznám (Lukáčovce HLO); Bo to śme ňihda take daco ňevidzeľi, no aľe maľi śme madz nateľo rozum, že śe nam kridz ňetreba (Sokoľ KOŠ); Nateľo do ňeho hučel i hučel, až od ňeho tote peňeźi vicahnul (Dúbrava PRE); natoľo (Hor. Lehota DK) II. spoj. podraď. uvádza príčinnú vetu, nakoľko, pretože: Nateľo to suhota bula, šingľe še zatľeľi, počalo horec (Rem. Hámre SOB)
natoľko [-tol-, telkô, -telko], vsl nateľo, čes natolik(o) prísl do tej miery, tak veľmi: natolko dostrielali ho, že vmrieti musel (LIPTOV 1580); geden ssyff na gednu stranu hrubě se schytil natolko, že pomocy mu nemohly (SPo 1690); fatenska do nyezdrawosty upadla natelkuo, ze y z rozumu wichaczala (KRUPINA 1739); intantum: natolikó, tak welmy (KS 1763); srdca lidske ku marnosti obracene budu natelko, že (SJ 18. st) L. nakoľko - natoľko, natoľko - nakoľko, natolik - nakolik: nebude sloboda uhlie palit, než natolko, nakolko mu potreba ukazovať bude (DRIETOMA 1698); nakolko rozumjem, natolko howorim (MARTIN 1731); kralowe zemssťj natolik dustognosti kralowske ugmu činj, nakolik zdrawemu rozumu odpjragj (PT 1796)