Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

natiahnuť -e -u -hol dok.

1. ťahaním napnúť (s cieľom umiestniť, pripevniť ap.): n. strunu, n. šnúru (na sušenie), n. volejbalovú sieť, n. plachtu (na posteli)

2. ťahom predĺžiť, pretiahnuť: n. gumu;

pren. n. prednášku

3. vystrieť (dopredu, do dĺžky, hore): n. ruku k ohňu, n. si nohy, zvedavo n. hlavu

4. pretiahnuť, presiliť: n. si sval, šľachu

5. navliecť (význ. 1); nastoknúť: n. gumu do sukne; n. si rukavice; n. si obrúčku

6. urobiť schopným chodu (napnutím pružiny): n. hodinky, kohútik na puške, autíčko

7. napnúť (na vracanie): neos. n-lo mu žalúdok, n-lo ho

n. všetko na jedno kopyto urobiť všetko rovnako (zle); n. inú, novú strunu zmeniť postoj, správanie; n. niekoho na škripec napnúť jeho zvedavosť;

nedok. naťahovať

1. k 1 – 7

2. expr. doberať si, prekárať: n. mládenca pre dievča

n. → uši

// natiahnuť sa

1. ťahom sa predĺžiť, roztiahnuť sa: koža sa n-la;

pren. schôdzka sa n-la pretiahla

2. hovor. vystrieť sa, uložiť sa, ľahnúť si: n. sa do trávy, na pohovku;

pren. potkol sa a n-l sa

3. vystrieť sa smerom k niečomu, načiahnuť sa: n. sa za loptou, n. sa na poličku;

nedok. naťahovať sa

1. k 1 – 3

2. expr. mať spor, dohadovať sa: n. sa pre dedičstvo

3. expr. ťažko pracovať, namáhať sa: n. sa s vrecami

expr. n. sa ako pes na pazderí s pôžitkom sa vystierať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
natiahnuť ‑e ‑u ‑hol dok.; natiahnuť sa

natiahnuť -hne -hnu -hni! -hol -hla -hnuc -hnutý -hnutie dok.


natiahnuť sa -hne sa -hnu sa -hni sa! -hol sa -hla sa -hnuc sa -hnutý -hnutie sa dok.

naťahovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok. 1. (čo, koho (na čo)) ▶ ťahaním napínať, vystierať, obyč. do dĺžky (s cieľom umiestniť, pripevniť a pod.): n. ostnatý drôt; n. kábel, lano; n. struny na gitaru; n. luk, tetivu; n. čižmy na kopyto; obvinených kedysi naťahovali na škripcochi fraz.
2. (čo) ▶ ťahom robiť dlhším, predlžovať, zväčšovať do dĺžky: n. harmoniku, gajdy; n. cesto na štrúdľu; zvedavo naťahovala krk; musela za ním poriadne n. krok; v nervozite si naťahoval traky nohavíc; Prstami si prečesával husté šedivé vlasy, roztržito si naťahoval spodnú peru. [Ľ. Jurík]; večerné svetlo, ktoré naťahuje tiene [V. Šikulová]
3. (čo) ▶ vystierať do dĺžky niečo ohnuté, skrčené: n. prsty, nohy; v tme naťahoval pred seba ruky; Romčo naťahuje za labuťami rúčku s kúskom koláča, ktorý ušetril od obeda. [E. Farkašová]; Slon každú chvíľu naťahuje dlhý chobot ponad priekopu, deti ho po ňom hladkajú. [Sln 1974]
4. (čo) ▶ robiť rovným, pružnejším; vystierať do krajnej polohy: n. chrbát, svaly; cvik naťahuje zadnú stranu stehien
5. (čo (na čo)) ▶ nasúvaním, ťahom dávať, nasadzovať (na telo), navliekať: naťahovala si pančuchy, ponožky, rukavice; náhlivo si naťahoval nohavice; Krstný otec sedel na lavici, naťahoval si čižmu. [V. Šikula]
6. (čo (do čoho)) ▶ ťahaním, posúvaním dostávať niekam, navliekať: n. gumu do nohavíc
7. (čo) ▶ napínaním pružiny uvádzať do chodu: n. hodiny, hračku; n. spúšť pištole
8. (čo (do čoho)) ▶ ťahaním napĺňať: n. do striekačky mlieko; liekovku obráťte hore dnom a pomaly naťahujte suspenziu
9. inform. profes. (čo) ▶ postupne zobrazovať, otvárať, načítavať: n. súbory, fotky; neos. nejako pomaly mi naťahuje stránku
10. expr. (čo) ▶ cielene, zbytočne al. neúmerne predlžovať časovú hranicu, preťahovať: n. čas; n. rokovania; zámerne, umelo n. súdny spor; naťahoval každé slovo; nebudem to ďalej n.; Odvolanie turnaja sme naťahovali do poslednej chvíle. [HN 2003]
11. neos. (koho) ▶ vyvolávať podráždenie žalúdka, nutkať, napínať: naťahovalo ma na vracanie; strašne to tam smrdelo, až ma naťahovalo
12. expr. (koho) ▶ nepovedať niečo niekomu priamo, zo žartu vzbudzovať v niekom túžbu dozvedieť sa niečo, doberať si: už ma toľko nenaťahuj!; myslel si, že ho len naťahujeme; Hm! S tým neterdamským ostrovom som ťa naťahoval. Vedel som to. Chcel som ti urobiť radosť. [I. Hudec]
fraz. naťahovať niekoho na škripec napínať niečiu pozornosť; naťahovať ruku/ruky žiadať o almužnu, o pomoc; naťahovať uši pozorne počúvať, snažiť sa sluchom zachytiť niečo
dok. k 1 – 11natiahnuť


naťahovať sa -huje sa -hujú sa -huj sa! -hoval sa -hujúc sa -hujúci sa -hovanie sa nedok. 1. ▶ ťahom, účinkom sily zväčšovať svoju dĺžku, predlžovať sa, rozťahovať sa: lano, pružina sa naťahuje; táto látka sa naťahuje; keď sa bude guma priveľmi n., praskne; týmto cvikom sa naťahujú šľachy, svaly stávajú sa pružnejšími
2. hovor.dvíhať ruky nad hlavu a vystierať sa do dĺžky: lenivo sa n. na posteli; n. sa ako po dobrom spánku
3. hovor. (kam) ▶ ukladať sa do vodorovnej polohy, líhať si: Časť posádky sa uvelebí vonku pri aute v spacích vakoch, ja sklápam sedadlá a naťahujem sa v aute. [InZ 1999]
4. (k čomu; ø) ▶ dostávať sa do vzpriamenej al. vyššej polohy, dvíhať sa do výšky, nadvihovať sa: naťahoval sa k okienku; naťahovala sa na špičkách, aby lepšie dovidela
5. (za čím) ▶ robiť pohyb smerom k niečomu s cieľom uchopiť to, dotknúť sa toho a pod.; syn. načahovať sa: n. sa za loptou; dieťa sa naťahovalo za hračkou; naťahuje sa za všetkým, čo vidí; Horlivo sa naťahujú [orešnice] za fialkastými guľatými šiškami. [KSl 1958]
6. expr. ▶ stávať sa dlhším v čase, trvať neprimerane dlho, predlžovať sa, preťahovať sa: súdne konanie, vyšetrovanie sa veľmi naťahovalo; rokovania sa naťahujú; proces sa môže n. aj celé mesiace; spor sa zbytočne naťahuje
7. (o čo) ▶ (obyč. o dvoch al. viacerých ľuďoch, zvieratách) prudkými pohybmi sa usilovať niečo získať, uchytiť: n. sa o kúsok kurčaťa; deti sa naťahovali o hračku; Naťahovali sa oň [o časopis], ťahali, až roztrhli obálku na dvoje. [J. Uličiansky]
8. expr. (s kým, s čím; o čo, o koho; ø) ▶ mať odlišné názory, požiadavky, nevedieť sa dohodnúť, mať spor, nezhody, hádať sa, dohadovať sa, škriepiť sa; syn. doťahovať sa: n. sa s kolegami; nechce sa mi s tebou n.; n. sa o pozemky; n. sa s niekým po súdoch; rozvedení manželia sa naťahujú o deti; nemôžeme sa tu n. donekonečna; slovne sa n.; nekonečné naťahovanie sa s úradmi
9. expr. (s čím) ▶ vynakladať fyzickú silu na vykonanie niečoho, zdvíhať, nosiť ťažké predmety, namáhať sa: n. sa s plnými vrecami, s drevom, s batožinou; naťahoval sa s činkami; Akým právom ho mamka budila za tmy po tom, čo celý deň mlátil motykou v záhrade, špricoval vinohrad a naťahoval sa so sudmi v pivnici? [B. Šikula]; Času bolo málo, chuti naťahovať sa so stavebným materiálom ešte menej, zháňať majstrov sa mu už vonkoncom nechcelo. [Vč 1989]
10. inform. profes. ▶ (o dátach) postupne sa otvárať, zobrazovať, načítavať sa: webová stránka sa naťahuje veľmi pomaly
dok. k 1 – 6, 10natiahnuť sa


natiahnuť -hne -hnu -hni! -hol -hla -hnuc -hnutý -hnutie dok. 1. (čo (na čo); koho na čo) ▶ ťahaním napnúť, vystrieť, obyč. do dĺžky (s cieľom umiestniť, pripevniť a pod.): n. šnúru; n. ostnatý drôt; n. plachtu na matrac; natiahol luk a vystrelil; n. niekoho na škripeci fraz.; n. sieť na volejbal; na ťažších úsekoch výstupu sme natiahli lano; na gitare sú natiahnuté nové struny; hovor. n. internet, prípojku na telefón zaviesť, inštalovať; Námorníci napochytro opravili poškodené rahno, natiahli novú plachtu a pokračovali v plavbe. [V. Krupa]
2. (čo) ▶ ťahom urobiť dlhším, predĺžiť: n. krok; natiahla krk, aby lepšie videla; pren. [Hráč] obhájil minuloročné víťazstvo a natiahol šnúru bez prehier na antuke na neuveriteľných šesťdesiat zápasov. [P7 2006]
3. (čo) ▶ niečo ohnuté, skrčené vystrieť do dĺžky, dopredu, hore a pod.: n. nohy; n. ruky pred seba
4. (čo (na čo; komu, čomu)) ▶ nasúvaním, ťahom dať, nasadiť (na telo), navliecť: n. si čiapku; natiahol si na nohy teplé ponožky; n. si nohavice, sveter obliecť si; n. si čižmy, papuče obuť si; natiahol jej zásnubný prsteň nastokol, navliekol; natiahla si biele rukavičky; natiahol si kapitánsku pásku na rukáv; natiahol na seba všetko, čo mal, aby mu nebolo zima; Starec si natiahol kapucňu a vyliezol von, do zimy. [InZ 1999]
5. (čo (do čoho)) ▶ ťahaním, nasúvaním dostať niekam, navliecť: n. gumu do nohavíc
6. (čo) ▶ napnutím pružiny uviesť do chodu: n. hodinky, budík; n. kohútik na revolveri; Pripadal mi ako hračka na kľúčik, ktorú zabudli natiahnuť. [J. Šimulčíková]
7. (čo (do čoho)) ▶ ťahaním naplniť: n. do striekačky ďalšiu dávku
8. inform. profes. (čo) ▶ načítať, zobraziť informácie, spustiť, otvoriť: stránka sa nedá n.; n. obrázky zo súboru
9. expr. (čo) ▶ cielene, zbytočne al. neúmerne predĺžiť časovú hranicu, pretiahnuť: potrebovali iba n. čas; deň nemožno n. ani o hodinu; program natiahli na celý týždeň
10. neos. (koho) ▶ pocítiť nutkanie na vracanie, vyvolať podráždenie, napnúť: až ma natiahlo na vracanie
fraz. natiahnuť uši zbystriť sluch; natiahnuť všetko na jedno kopyto urobiť všetko rovnakým spôsobom (obyč. zle)
nedok.naťahovať


natiahnuť sa -hne sa -hnu sa -hni sa! -hol sa -hla sa -hnuc sa -hnutý -hnutie sa dok. 1. ▶ ťahom sa predĺžiť, zväčšiť svoju dĺžku, roztiahnuť sa: lano sa natiahlo; struny na gitare sa natiahli; šľachy sa nedokážu n. tak ako svaly; aj skrátené väzy sa cieleným cvičením môžu n. stať sa pružnejšími, pevnejšími; Aby sa vám šál nepekne nenatiahol, vložte ho pred praním do obliečky vankúša. [BŽ 2009]
2. hovor. ▶ vystrieť ruky dohora a ťahom sa napnúť, pretiahnuť sa: zívla a slastne sa natiahla; zdvihla ruky a natiahla sa, aby si narovnala chrbát; Jááááj, - natiahol sa, - či by som spal. [J. Fekete]
3. hovor. (kam) ▶ uložiť sa do vodorovnej polohy, vystrieť sa do dĺžky, ľahnúť si: po ťažkom dni sa natiahla na posteľ; idem sa trochu n.; Nechali sa v sedlách bicyklov nadhadzovať na hrboľatom koberci lúky. Potom zoskočili a slastne sa natiahli do trávy. [L. Ballek]; Väčšinu času trávila natiahnutá na starej čalúnenej pohovke. [V. Šikulová]
4. (k čomu) ▶ dostať sa do vzpriamenej al. vyššej polohy, dvihnúť sa do výšky: natiahla sa na špičky; natiahol sa k poličke vedľa okna
5. (za čím) ▶ urobiť pohyb smerom k niečomu s cieľom uchopiť to, dotknúť sa toho a pod.; syn. načiahnuť sa: natiahla sa za telefónom, za vypínačom; Daj! - zvolal Števo a natiahol sa za čokoládou. [J. Žarnay]; Potom sa natiahne za jej rukou, zovrie ju v dlaniach. [A. Baláž]
6. expr. ▶ trvať dlhšie, ako bolo plánované, neprimerane sa predĺžiť, pretiahnuť sa: program sa trochu natiahol; liečba sa môže n. aj na 6 mesiacov; Zákon nadväzuje na uznesenie vlády, ktoré musí prejsť pripomienkovým konaním, čím sa celý proces natiahne. [Pc 1999]
7. expr.pri páde sa na zemi vystrieť, celým telom spadnúť; syn. rozčapiť sa, rozcapiť sa, roztiahnuť sa: potkol sa a natiahol sa, aký bol dlhý; pri tanci sa pošmykol a natiahol sa na parketách
8. inform. profes. ▶ (o dátach) graficky sa zobraziť, načítať sa, spustiť sa, otvoriť sa: webová stránka sa rýchlo natiahla
nedok. k 1 – 6, 8naťahovať sa


natiahnuť si -hne si -hnu si (ne)natiahni si! -hol si -hla si -hnuc si -hnutý -hnutie si dok. (čo) ▶ nadmerným zaťažením poškodiť; syn. presiliť si: n. si šľachu, stehenný, lýtkový sval; hráč si pred zápasom natiahol slabiny; nešťastne si natiahol väz v kolene

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ľahnúť si 1. položiť si telo na lôžko s cieľom spať alebo odpočinúť si • uložiť saľahnúťzaľahnúť: ľahol si do postele, uložil sa, zaľahol zavčasupoložiť sa: ustatý sa položil do postelehovor. natiahnuť saexpr. vystrieť sa (na chvíľu): po príchode domov sa natiahol, vystrel na gaučpriľahnúťpriľahnúť si (k niekomu): priľahla si k svojmu mužovipoet. poľahnúť (Sládkovič)hovor.: prehodiť saprevaliť sazvaliť sahovor. expr. bacnúť sa (obyč. oblečený): iba tak sa zvalil, prevalil na posteľ; bacol sa na pohovkuexpr. vyvaliť sa: s úľavou sa vyvalil na lavicufam.: ľažkať siľažinkať sibucnúť si: ľažinkaj si, synáčikexpr.: usalašiť sauvelebiť sa (zaujať pritom pohodlnú polohu): spokojne sa uvelebil, usalašil v širokej posteliexpr. upelešiť sa (o zvieratách): mláďatá sa upelešili k matkeexpr. uľahnúť (náhle) • zastaráv. obľahnúť (pre chorobu): uľahol a viac nevstal; na jeseň matka obľahlapolíhať (si)expr. povyvaľovať sa (o viacerých osobách, postupne): povyvaľovali sa na trávu

2. iba ľahnúť p. poľahnúť


načiahnuť (o pohybe ruky) ťahom narovnať smerom dopredu al. hore • vystrieť: načiahol, vystrel ruky k ohňunatiahnuťnapriamiť (aj o iných častiach tela): natiahol si nohy; napriamil chrbátnapnúťnapäť (zosilniť ťah): napol, napäl krk


nasadiť1 1. uložiť na príslušné miesto • daťumiestniť: nasadil, dal si klobúk; okná dal, umiestnil na južnú stranuvložiťvsadiťzasadiť (dať do niečoho): vsadil, zasadil obraz do rámunatiahnuťnavliecťnasunúť (nasadiť ťahom): navliekol, nasunul jej prsteňnastrčiťnastoknúť (nasadiť prudším pohybom): nastrčil, nastokol sekeru na porisko

2. odb. uložiť s istým cieľom: nasadili pstruhy do potokapodsadiťpodsypať: podsypali vajcia pod sliepkuponasádzať (postupne nasadiť): ponasádzali zuby do hrablísk

3. p. použiť 4. p. začať


nastoknúť 1. priložením, posunutím dať na príslušné miesto • nasadiťnastrčiť: nastokol jej prsteň; nastrčil si na ruku maňuškunavliecťnasunúťnatiahnuť (nastoknúť ťahom): navliekol, nasunul hadicu na vodovod

2. p. napichnúť 1 3. p. navliecť 1


natiahnuť 1. ťahom zväčšiť dĺžku • pretiahnuťpredĺžiť: natiahla gumu; zlostne pretiahol ústaprekročiť (zväčšiť dĺžku času): prekročili termín, schôdzu o hodinuponaťahovať (postupne, viac vecí)

2. ťahom narovnať smerom dopredu, do dĺžky al. hore • vystrieťnačiahnuťnapriamiť: natiahol, vystrel nohy pred seba; načiahol, napriamil ruky k ohňuvztiahnuť (iba o rukách): vztiahol ruky k záchrancoviexpr. nadrapiť: nadrapil krk a načúvalhovor. našponovaťkniž.: napriahnuťnapružiťnastrmiť: napriahnuť ruku; napružiť tetivuvypnúťvypäťnapnúťnapäť (pôsobiť silou): vypäl plátno na rám; napäl strunuponapínať (postupne, viac vecí)

3. p. navliecť 1 4. p. obliecť 1


navliecť 1. posúvaním umiestniť na niečo • natiahnuť: navliekla si, natiahla si rukavicenasunúťnasadiť: nasunul hadicu na vodovod; nasadil si maskunastoknúťstoknúťstyknúťnaraziť (prudším pohybom navliecť): nastokol jej obrúčku; narazil si čiapkupostýkaťponavliekaťponastýkaťnastýkaťnár. postýbaťnastýbať (postupne, viac vecí): ponavliekala si všetky prstienkyobliecť (navliecť na telo): obliekla si sukňuobuť (navliecť na nohy): obul si papuče

2. p. nastrojiť 1


obliecť 1. dať na telo šatstvo al. jeho súčasť; takto pokryť niekoho (op. vyzliecť) • zastaráv. al. expr.: odieťodiaťnadieťnadiať: obliecť, odieť si kabát; teplo obliecť, nadieť dieťa; obliekli, odiali sa do slávnostnéhohovor. vziať si: dnes si vezmem iné šatyexpr.: natiahnuťnavliecťprehodiť (obyč. v rýchlosti, nedbanlivo a pod.): natiahla, navliekla, prehodila si župan a vyzrela vonfraz. expr. pohádzať šaty na sebakniž.: priodieťpriodiať: priodiali nevestu do bielehonaobliekaťzababušiť (teplo obliecť): naobliekať si dva svetre; zababušiť sa do vlniakavyobliekaťvystrojiťpristrojiťustrojiť (pekne, slávnostne obliecť): do kostola všetky deti vyobliekala, vystrojila, ustrojilaexpr. vymódiť (módne obliecť) • poobliekaťzastaráv. al. expr.: poodievaťponadievať (postupne, viacerých): poobliekala deti do vetroviek

2. hovor. zaopatriť šatstvom, postarať sa niekomu o oblečenie • zaobliecť: musí obliecť, zaobliecť celú rodinuzašatiťošatiť: deti treba lepšie zašatiť, ošatiťexpr. ogabaťkniž. al. expr.: zaodieťzaodiať


pretiahnuť 1. ťahaním dostať na iné miesto • presunúť: pretiahnuť, presunúť nábytok do kúta izbypreložiťpremiestiťpremiestniť (položiť na iné miesto): skriňu sme už dávno preložili, premiest(n)ili do predsienepresťahovať (preniesť nábytok na iné miesto): postieľku sme presťahovali do detskej izbypopreťahovať (postupne, viackrát, na viacerých miestach)

2. ťahom dostať cez úzky priestor, ponad al. popod niečo • prevliecť: pretiahnuť, prevliecť niť cez uško; pretiahnuť si sveter cez hlavu; pretiahnuť, prevliecť plachtu pod chorým dieťaťompopreťahovaťpoprevliekať (postupne)

3. hovor. priviesť, odviesť do iného celku, na svoju stranu • zlákaťzvábiť: pretiahli, zlákali, zvábili hráča do svojho klubušport. slang. zlanáriť: viacerých hráčov zlanárili do cudzinyhovor., často pejor. zverbovaťnaverbovať: zverbovať, naverbovať niekoho na svoju stranuzískať (nahovoriť na svoje zámery): získali ho do svojho kolektívupopreťahovať (postupne, viacerých)

4. ťahom, námahou vyčerpať al. poškodiť • presiliťnatiahnuť: pretiahnuť si, presiliť si svalyprepnúťprepäť: prepnúť svoje silyponaťahovať (postupne): príliš si ponaťahovať chrbát

5. predĺžiť časovú hranicu • prekročiť: pretiahnuť, prekročiť daný termín

6. p. udrieť 1 7. p. prezliecť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

naťahovať, -uje, -ujú nedok.

1. (čo, zried. i koho) ťahaním, ťahom napínať: n. strunu, n. tetivu luku; n. pušku pružinu spúšťacieho zariadenia; n. hodinky pružinu v nich; n. niekoho na škripec; Valasi idú o ruky prísť pri dojení, tak naťahujú tie škuráty. (Kuk.)

n. uši pozorne počúvať, snažiť sa počuť; expr. n. nohy, hnáty ísť, ponáhľať sa; n. inú strunu meniť spôsob správania sa voči niekomu;

2. (čo) preťahovať, predlžovať: Naťahovali hrdlá, každá chcela vidieť. (Šolt.) Noci naťahovali svoje tmavé telá do nezvyklej dĺžky. (Gráf)

3. (čo) vystierať: Naťahuje ruku za čímsi novým. (Kuk.)

4. (čo) obliekať si; navliekať (obyč. odev al. obuv): n. si šaty, kabát, nohavice, rukavice, n. si čižmy; Naťahovali na ražeň mäso. (Škult.)

5. expr. (koho) doberať, uťahovať si z niekoho: Počínal ich (dievky) naťahovať. (Taj.);

dok. natiahnuť;

opak. naťahúvať, -a, -ajú

|| naťahovať sa

1. pod účinkom ťahu. sily sa napínať: pružina sa naťahuje;

2. vystierať sa: n. sa na posteľ líhať si; hovor. n. sa ako pes na pazderí preťahovať sa, vystierať sa;

3. predlžovať sa: Tône počali sa naťahovať. (Kuk.)

4. (na čo, na koho, za čím, za kým) robiť pohyb na zachytenie niečoho, načahovať sa: Kôň naťahoval sa na gazdu. (Kuk.) Voly sa naťahovali za oziminou. (Tat.)

5. expr. (s kým i bezpredm.) hádať sa, mať spor (obyč. zdĺhavý): S tebou sa ja naťahovať nejdem. (Kuk.) Škoda sa vám naťahovať. (Jégé)

6. expr. doberať sa navzájom, zabŕdať jeden do druhého: Mladé páry manželské takto rady sa naťahujú. (Kuk.)

7. expr. (s čím) namáhať sa, trápiť sa, ťažko pracovať: Naťahuje a namáha sa s ňou (so zemou). (Kuk.);

dok. k 1-4 natiahnuť sa


natiahnuť, -ne, -nu, -hol dok.

1. (čo, zried. i koho) ťahaním, ťahom napnúť: n. strunu, pružinu, n. tetivu na luku; n. hodinky pružinu v nich; n. pušku pružinu spúšťacieho zariadenia; n. niekoho na škripec

hovor. n. uši zbystriť sluch; n. inú (novú) strunu, iné (nové) struny zaujať iný postoj, začať sa inak správať; n. niečo na jedno kopyto nerešpektovať rozdiel medzi vecami, použiť pri posudzovaní niečoho jeden spôsob, schematizovať;

2. (čo) presiliť, pretiahnuť: n. si ruku, n. si sval, šľachu;

3. (čo) predlžiť, pretiahnuť: n. krk, hrdlo; Vzoprel sa a hada natiahol. (Ondr.)

4. (čo) vystrieť: Natiahol ruku po jednom z kvetov. (Chrob.)

5. (čo) navliecť, obliecť (obyč. v odeve a obuvi): n. si nohavice, košeľu, n. si topánky; n. niekomu prsteň na prst

hovor. expr. n. vážnu (sladkú, kyslú ap.) tvár zatváriť sa vážne (sladko, kyslo ap.);

6. expr. (koho) dostať niekoho (fígľom, klamstvom ap.): Ten ho natiahne v cene. (Kuk.);

nedok. k 1, 3, 4, 5, 6 naťahovať

|| natiahnuť sa

1. pod účinkom ťahu, sily sa napnúť: struna sa natiahla;

2. vystrieť sa: Pes sa natiahol, vystrúc predné laby. (Vaj.) Natiahol sa na posteli a zazíval. (Hor.); pren. expr. n. sa do blata spadnúť;

3. predĺžiť sa, pretiahnuť sa: Aline a doktorke sa tvár natiahla. (Jégé)

4. (za čím, po čo) urobiť pohyb na zachytenie niečoho, načiahnuť sa: Natiahol sa za zápalkami. (Tim.) Gazda sa natiahol po čiapku. (Kuk.);

nedok. naťahovať sa

natiahnuť dok.
1. ťahom, ťahaním napnúť: Natáheu̯ jeden šnóru a mi sme moseli podla teho sadzit (Dobrá Voda PIE); Na tích krosnách sa tá prádza naťáhla (Bošáca TRČ); Nacahnul tam štrandžok (Soľ VRN)
L. šľau si naťiahnuď (Ležiachov MAR) - pretiahnuť, presiliť si šľachu; natáhnúd vodu (Dol. Súča TRČ) - zaviesť vodovodné potrubie
F. naťejhnúťi ani štrúdľu (Kalinovo LUČ) - veľmi roztiahnuť; natahél uši jak zajíc (Skalica) - zbystril pozornosť; naťiahnuť pedáľe (Martin) - náhliť sa, utekať, uháňať; já ťa naťahňem za jazik (Hor. Lehota DK) - udám ťa k súdu
2. remes. ťahom niekam umiestniť, navliecť: Na rožog zmo naťa̋hľi ťenkuo śrevo a tag zmo don pchaľi mäso (Kokava n. Rim. RS); Naťáhňi mi do ihli! (Mur. Dl. Lúka REV); Páse sa dávali samé prvé a potom sa nataheu̯ ráf (Hlboké SEN); Le_sa išlo mlácit, mosev sa natáhnúd remen (Trakovice HLO); Šlo sa ge kováčovi a ten urobil a naciahnúl na oklad ráf (Brvnište PB); Topanki nacah na kopito (Trhovište MCH); Dokola še nacahla tota predza (Brezina TRB); ráfe naťejhnúťi na koľeso (Turíčky LUČ)
3. vystrieť (končatinu): Śmercka u bilim s kosu na pľecu nacahla gu ňomu ruki (Hažín SOB)
F. nože naťiahňi beháki, abi si bou̯ raz-dva tu (Mošovce MAR) - choď rýchlejšie, poponáhľaj sa; natáhni si té hnáti! (Val. Belá PDZ) - vystri sa, urob si pohodlie
4. (napnutím pružiny) urobiť schopným chodu (o mechanizmoch): Nata̋hni tia hodžini! (Kameňany REV); Buďíček son si naťiahla na šiestu (Návojovce TOP); Tento naťáhov flintu a zastrelev hu (Ludanice TOP); natáhnud hodini (Lukáčovce HLO); nacahnuc pušku (Remeniny GIR)
5. navliecť na seba (o oblečení al. obuvi); obuť; obliecť: Na hambu som si naťiahla krížové štrimfľe (Mošovce MAR); Ťesnie sa mi tie papuče, ľedui som íh naťáhou̯ (Dol. Lehota DK); Ledvá som ím nohavice hore naťáhla (Lapáš NIT); Friško si zali vlnág, bóti natáhli a utekali po dzedzine (Ružindol TRN)
6. ťahaním získať, vytiahnuť (o tekutine): Tužini som naťiahou̯ f pivňici, to mi išlo dušu ziať (Mošovce MAR); To sa natáhu̯o víno s tím šláuchem do flaški a odnésu̯o na stúl (Láb MAL)
7. expr. vybrať sa istým smerom, namieriť niekade: Akurát tú bočinú si to Jano natáhel, de sa mne vos prevalel (Trenč. Závada TRČ)
8. expr. určiť, žiadať privysokú cenu za niečo: Dobre ho naťiahou̯ pri kúpe (Mošovce MAR); Mosíme ho natáhnút, mislím si, na spúščaňí máme dost času (Koválov SEN); Každí sa čuduvav, že sa tag dav natáhnút, ten dom neni honní ani polovic, čo viplaciv (Šípkové PIE)
F. bohaččí ťa naťáhel jako scel (Dol. Súča TRČ) - zariadil, aby bolo podľa jeho vôle
9. expr. doberať si niekoho, prekárať: Naťiahou̯ ho a potom odišiou̯ (Košťany n. Tur. MAR); Chto ś či_much, ta ho nacahnuu̯ (Hažín MCH); naťáhnut (Nitr. Hrádok NZ)


natiahnuť sa dok.
1. ťahom sa predĺžiť, roztiahnuť sa
a. o látkach, oblečení ap.: Tento sveter sa po práňí hrube naťáhóv a čileg ho aňi ňemóžem nosiť, čo je velkí (Lapáš NIT); Ňeznam, či śe ňenacahňe tota chustka, ta budze viśedz na tebe jag ľompa (Dl. Lúka BAR)
b. o častiach ľudského tela: Mňe do tíźňa (po operácii) noha śe nacahla (Sobrance)
2. vystrieť sa smerom k niečomu, natiahnuť (ruku), načiahnuť sa: Za jennú napichlú hlavátkú son sa natáhnúl, aj ma do vodi prekoťila (Skalka n. Váh. TRČ)
3. expr. získať presvedčenie, istotu; pripraviť sa, rozhodnúť sa: U_som bola natáhnutá, že mu to poviém, ked_e takí (Bzince p. Jav. NMV)
4. expr. nečakane spadnúť: Uona (židovka) śe nacahla a ľudze ucikaľi od ňej, bo uona bula taka jak šaľena (Koňuš SOB)
F. jako ból duhí, tak sa naťáhél (Bošáca TRČ), nacahnul śe do vodi jag bul dluhi (Sečovce TRB) - spadol, rozpľaštil sa ako žaba
5. expr. umrieť, zdochnúť: Pár perég bolo na slepičke, aj chudátká pohoreté boli, aj pes teda ból natáhlí (Smolenice TRN)

naťahovať, naťahovať sa p. natiahnuť


natiahnuť [-tia-, -tá-] dk
1. čo koho na čo ťahaním, ťahom napnúť: natáhel kussu swú (KB 1756); ukrutně ho dal zbiti a potom ho na čigu dal natáhnut (WP 1768); než winde slnecžko, nohu natiahnu, do pole wtáhnu (SNS 1786) vystriem; natahnuti hodini (LD 18. st); troška nižší ručku scáhni, vtedy flintičku natáhni (AD 18. st) priprav na strieľanie
2. roztiahnuť, rozostrieť, rozopäť: extendere in proceritatem: na dlúhost natáhnut (KS 1763) predĺžiť
3. čo na čo, koho na čo, čo cez čo navliecť: inducere pedibus: na nohj natahnúti boty (KS 1763) obuť; rukawičky na rukach natahnute nosy (Kur 1790); wezmi wotprawku, walec a knitel a natahni pres ten walec (RG 18. st)
F. n. na jedno al. aké kopyto prispôsobiť niečomu: každi z ňých (kacírov) y wlastne dommneňy swe hned na gedno kopito natáhl a hned na druhu furmu predelal; Emmanuel Tremellius znowu na židowske kopito natahel Pismo S. (PP 1734)
4. čoho, čo (o tekutine) ťahaním nabrať, vytiahnuť: hospodar neufal, abj padesate okowy musstu natahl, a natahl, napressowal wisse sta okowuw (KT 1753); muž aegyptsky wodu s nama natáhel a napogil ówce (KB 1757)
5. do čoho vtiahnuť, vstať: do sebe nabrati a natahnuti zawtu aneb wlhkosti zasluhuw (MS 1758)
6. koho, čo na čo naviesť, nahovoriť niekoho na niečo, pohnúť niekoho k niečomu; nanútiť, prinútiť: pan chteyce mestečka na wetssy dan a cins natgahnuty (L. TRNOVEC 1692); mita neplatime, okrem na mostoch trenčanskych od wolaktereho času nas natahli (P. BYSTRICA 1701); (kamaráti) w nocy geho wiwedúce na zlodegstwá towaristwy natáhnu a ku páchany nepráwosty napominagú (PeP 1771)
L. powiny su offyciry winowitich senkeru na terchowne odpowidany natahnut (NJ 1786-88) brať na zodpovednosť; naťahovať ndk
1. k 1: strelcy kussu potahom natahowat wedya (KoB 1666); verticillum: kolek struni natahowat (NP 17. st); rodičowé sami gim (deťom ukazugu), gak magu ssige natahowati (MS 1758) vypínať sa, vyťahovať sa; bilo mnostwy mučedelníkuw, kterich tela a udy na sskripcu natahowaly (SJ 18. st);
x. pren kdiž dálsseg zrak natahugeme, pod negistym zrakem zaslepugeme se (BlR 18. st) napíname
L. (obuvníci) summy za obuw aby nenatahowaly (TRENČÍN 1579) nezvyšovali cenu, nepredražovali; Tomassa za wlasy natahowaly (LIPTOV 1732) kvákali
2. k 2: intendo: natahugem, rozprostjrám, roztahugem; protaho: prodlužugem, odkládam, natahugem (KS 1763) predlžujem, preťahujem
3. k 3: natahel, z kterim se obručzy natahugu (L. MIKULÁŠ 1737)
F. wssech lidj žaludek na gedno kopito nemuže natahowan byti (SK 1697) každý človek má iné požiadavky
4. k 4: antlo: tahnem wodu, natahugem (KS 1763)
5. k 5: koňe pisk hluboko do wodi wkladagj a wodu naťahugjce srebu (PR 18. st)
6. k 6: neprohliduce na to teraz milostive panstvo, že opravy zamkovskej davame tricat sedjom zlatych, ale i na šindel nas natahuje (LAZY p. M. 1688 LP) nútia platiť; po dva tri zlate na poruby od jednej (chalupy) nas natahuji (PÚCHOV 1742 LP)
7. čo prispôsobovať niečomu al. prekrúcať zmysel niečoho: (Písmo) v mnohich mistech k wire patricich nesnadne gest k wirozumeni, ktere kaciri natahugj, prewracugj k wlasnemu zatracenj (TP 1691); gedneho každeho chcy napomenut, abi slowa teto knihy podle filosowskich regul nemeril a nenatahowal (Le 1730)
L. kde wětssj kriwdy se dějj, jako w tech mjstech, kde se prawo sem tam natahuge (ZS 1795) kde sa súdi podľa okolností, raz tak, raz onak
8. (úradne) predvolávať: tym wice se obawa winny, když ho k sudu natahugu ku sprawedliwosti (GŠ 1758); natiahnuť sa [-ťáh-] dk napnúť sa, roztiahnuť sa: brjcho zapuchne a natahne se (HT 1760); zwass mu nohu witknutu pres noc, tim se zase natachne (RG 18. st);
x. pren když pomaly roste láska, dluhsseg bude trvat a gak naráz se naťáhne, moze se potrhat (GV 1755) keď prudko vzplanie; naťahovať sa, natiahať sa ndk
1. napínať sa: kdo umira, sem y tam se natahuge a sylu utraca (GŠ 1758); extendere se supra vires: wysse syli natahowati se (KS 1763) namáhať sa
2. vystierať sa, preťahovať sa: počne te hlawa boleťi, ziwaťi budess, naťahowaťi se (TCh 18. st)
3. s kým zápasiť s niekým, mať spor: fatens wydel, ze sa sladek z Krssko Ianosom natgahalj, ale z czoho sa počal russ medzi nimi, newge (NEMŠOVÁ 1690); z druhim se nenatahowati, nepohráwatťi (RW 1702); (svedok) widel, že okolo gedneho woza pry czeste gisty paholczy se natahowaly (TURIEC 1730)
4. s kým pohrávať sa s niekým: Ismael často w nocy k neg prihaza, s nu sa nepoctywe poyhrawa, natahuge; diewkj a panny zdaliss nadaleg budete w nocy wassich milownikow očekawaty, s nimi se natahowaty, nedag Bože s nima lyhaty (MiK 18. st); multum diuque luctari ac trahere: natahovati se (PD 18. st)
5. na čo práv robiť si nárok na niečo: jestliže by se kto chtel na tu zahradu natahovati (SKALICA 1592 E); sestry ani bratr se na ten dum nenatahowaly (VAJNORY 1648 E); na tuto roly sa pany Užowiczka natahuge (SKALICA 1696)

Zvukové nahrávky niektorých slov

natiahnuť: →speex →vorbis
natiahnime nohy, ponáhľajme sa des jambes, des jambes
natiahnuť na dve stoličky allonger sur deux chaises
natiahol sa na posteľ s'étendit sur son lit
povedať, že natiahol medzi útočníkov dire, qu'entre ses assaillants
sa natiahnuť na dve s'allonger sur deux
si tie šaty natiahnete allez vous introduire dans ces habits-là
svojej izby, natiahol sa sa chambre, s'étendit

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu