nasvedčovať -uje, nasviedčať -a nedok. poskytovať dôkaz, svedčiť: všetko n-je (tomu), že ...; prípravy n-li, že odcestujú
nasvedčovať, nasviedčať poskytovať svedectvo o niečom pravdepodobnom • svedčiť: všetko nasvedčuje, že urobil chybu • ukazovať • poukazovať • naznačovať (nasvedčovať náznakmi): jeho správanie poukazovalo na to, že nie je v poriadku • dosvedčovať • dosviedčať • potvrdzovať • dokazovať (svedčiť o pravdivosti niečoho): prípravy dosvedčovali, že odcestujú • prezrádzať (svedčiť o niečom obyč. utajovanom): jeho úsmev prezrádzal, že sa nehnevá
svedčiť2 1. vypovedať pred súdom ako svedok • vypovedať • byť svedkom: svedčil, vypovedal v prospech obžalovaného; je svedkom na súdnom konaní • vydať svedectvo (o niekom)
2. stávať sa dôkazom niečoho, poskytovať dôkaz o niečom pravdepodobnom • nasviedčať • nasvedčovať: všetko svedčilo o tom, nasviedčalo tomu, že situácia sa zlepší • dosviedčať • dosvedčovať • dokazovať (byť dôkazom): to dokazuje jeho nevinu • naznačovať (stávať sa nepriamym dôkazom): zariadenie domu naznačovalo, aký bol majiteľkin vkus • prezrádzať (dávať najavo): výraz tváre prezrádzal spokojnosť, svedčil o spokojnosti • ukazovať: jeho správanie ukazuje na dobrú vôľu zmieriť sa • hovoriť: výsledky hovoria za nás
3. p. súhlasiť 1 4. p. tvrdiť
nasvedčovať, -uje, -ujú i nasviedčať, -a, -ajú nedok. (čomu, so spoj. že i bezpredm.) svedčiť o niečom, podávať, poskytovať dôkaz o niečom, poukazovať na niečo, dokazovať niečo: Mnohé zjavy zdali sa tomu nasvedčovať. (Vlč.) Stroje nasvedčovali, že sa tu buduje. (Heč.) Len unavenosť od prežitých dojmov nasviedčala, že ony skutočne sa udali. (Šolt.) Tak nasvedčujú dejiny. (Hviezd.)