nastreliť -ľ! dok.
1. odb. skúškou pripraviť (zbraň) na presnú, účinnú streľbu
2. zasiahnuť loptou, pukom (pri hre): n. žrď;
nedok. nastreľovať
nastreliť -lí -lia nastreľ! -lil -liac -lený -lenie dok.
nastreliť -lí -lia nastreľ! -lil -liac -lený -lenie dok. 1. poľov., voj. (čo) ▶ vykonať funkčnú skúšku strelnej zbrane, upraviť na nej mieridlá: dať si n. zbraň; návod na správne nastrelenie guľovnice 2. (čo (do čoho)) ▶ pomocou špeciálneho prístroja cielene preraziť, prepichnúť niečo a zapustiť nejaký (ostrý) predmet: n. náušnice; n. klince do betónu 3. šport. (čo, koho) ▶ (v hokeji, vo futbale) zasiahnuť prudkou strelou: n. žrď, brvno, tyčku, sieť; n. brankára 4. šport. (čo (kam)) ▶ prudko uviesť do pohybu loptu al. puk smerom na určité miesto, streliť: n. puk na zadný mantinel, do pokutového pásma, do bránkoviska, na brankára; útočník nastrelil loptu pred bránu ▷ nedok. ↗ nastreľovať
nastreľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok. 1. poľov., voj. (čo) ▶ vykonávať funkčnú skúšku strelnej zbrane, upravovať otvorené mieridlá (mušku a cieľnik): n. pušku na 50 metrov; nastreľovanie guľovníc; Miesto, kde budeme zbraň nastreľovať, by malo ležať v rovine. [PaR 2009] 2. (čo (do čoho; komu, čomu)) ▶ pomocou špeciálneho prístroja cielene prerážať, prepichovať niečo a tak zapúšťať nejaký (ostrý) predmet: n. dievčatku náušnice; n. zvieratám čipy; n. klince, skrutky, spony do dreva 3. šport. (čo, koho) ▶ (v hokeji, vo futbale) zasahovať prudkou strelou: n. brankára, súperových hráčov; nastreľovali sme samé tyčky a brvná 4. šport. (čo (kam)) ▶ prudko uvádzať do pohybu loptu al. puk smerom na určité miesto: n. puky na bránku, na mantinel, do útočného pásma; hráči si nastreľovali loptu ▷ dok. ↗ nastreliť
nastreliť p. trafiť 1
trafiť 1. pohybujúcim sa predmetom dosiahnuť (ako cieľ) • zasiahnuť: presne trafiť, zasiahnuť cieľ, terč; trafiť do bránky, zasiahnuť bránku • nastreliť (loptou, pukom pri hre): nastreliť žrď
2. nájsť správnu cestu • potrafiť: nebojte sa, trafíme, potrafíme domov aj sami
3. p. natrafiť 1, 2
nastreliť, -í, -ia dok. (čo)
1. poľov., voj. vyskúšať zbraň a upraviť na nej mieridlá na potrebnú presnosť: n. guľovnicu;
2. šport. trafil loptou (napr. pri futbale): n. žrď; nastrelená ruka (pri futbale) zasiahnutie ruky hráča loptou z viny protihráča;
nedok. nastreľovať, -uje, -ujú