Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

nastrčiť dok.

1. navliecť (význ. 1), natiahnuť, nastoknúť: n. si na ruku maňušku

2. nastaviť (význ. 1), nadložiť, natrčiť: n-l dlaň a pýtal peniaze

3. expr. dať namiesto náležitého niečo iné, podstrčiť (význ. 2): n. iného namiesto seba, n-ené dôkazy

n. uši pozorne počúvať; n-ená figúrka vykonávateľ vôle iného;

nedok. nastrkávať -a, nastrkovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nastrčiť ‑í ‑ia dok.

nastrčiť -čí -čia nastrč! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. (čo (na čo)) ▶ prudším pohybom, navlečením dať, nasadiť, nasunúť na príslušné miesto; syn. nastoknúť: n. si na ruku náramok, na prst prsteň; n. rozprašovač na hadicu; rýchlo si nastrčil topánku na nohu a utekal preč
2. (čo (na čo)) ▶ nasunutím umiestniť na (ostrý) predmet; syn. nastoknúť, napichnúť: n. veniec na tyčku; nastrčil špekáčik na palicu a začal opekať; Nastrčí malý hrnček na kôl. [R. Sloboda]
3. (čo) ▶ vystrieť proti niekomu: n. ústa, líce na bozk; n. dlaň a pýtať peniaze; nastrčila mu nohu, aby sa potkol; muž nastrčil chlapcovi palicu a zo všetkých síl ho ťahal z vody von; Sám nastrčil ruky, aby mu ich druhý raz povrazom spútali. [L. Ťažký]; Keď sme už pri tej fľaštičke, nože nalejte, nastrčí pán Gregor pohárik. [V. Švenková]; Chlapci odviedli perfektnú prácu a mne naozaj stačilo len nastrčiť hokejku. [VNK 2001]
4. (čo (komu; na koho)) ▶ potajomky, zámerne, často nenáležite niečo niekde umiestniť s cieľom diskreditovať niekoho, podstrčiť: n. niekomu dôkazový materiál; drogy mu do auta musel niekto n.; celá záležitosť bola naňho nastrčená; obviniť niekoho z nastrčenia falošných dôkazov
5. expr. (koho (kam)) ▶ poveriť niekoho určitou úlohou, často so skrytým, obyč. nekalým úmyslom, cieľom: n. do najvyššej funkcie svojho človeka; agent nastrčený tajnou službou; osoby nastrčené v obchodnoprávnych vzťahoch
fraz. nastrčená figúrka vykonávateľ vôle niekoho iného
nedok. k 1 – 3nastrkávať, nastrkovať


nastrkávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, nastrkovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kujúci -kovaný -kovanie nedok. 1. (čo (na čo; do čoho)) ▶ nasúvaním al. vkladaním, zasúvaním dávať na príslušné miesto, nasadzovať, nasúvať: n. koncovky na kábliky; monitorovacie zariadenie sa nastrkáva do potrubia ručne pomocou kábla
2. (čo (na čo)) ▶ posúvaním umiestňovať na ostrý predmet, napichovať: n. slaninu na ražeň
3. (čo) ▶ vystierať proti niekomu: n. líce na bozk; n. dlaň i pren. pýtať peniaze, žobrať; nastrkujú ruku na pozdrav, privítanie; mačka nastrkuje hlavičku na pohladkanie
4. expr. (čo, koho (do čoho)) ▶ nedbanlivo al. nasilu dávať, umiestňovať niečo, niekoho niekam, pchať: n. veci do kufra; n. svojich ľudí do všetkých programov
dok. k 1 – 3nastrčiť

nasadiť1 1. uložiť na príslušné miesto • daťumiestniť: nasadil, dal si klobúk; okná dal, umiestnil na južnú stranuvložiťvsadiťzasadiť (dať do niečoho): vsadil, zasadil obraz do rámunatiahnuťnavliecťnasunúť (nasadiť ťahom): navliekol, nasunul jej prsteňnastrčiťnastoknúť (nasadiť prudším pohybom): nastrčil, nastokol sekeru na porisko

2. odb. uložiť s istým cieľom: nasadili pstruhy do potokapodsadiťpodsypať: podsypali vajcia pod sliepkuponasádzať (postupne nasadiť): ponasádzali zuby do hrablísk

3. p. použiť 4. p. začať


nastaviť 1. dať do vhodnej polohy (obyč. smerom hore) • nadstaviťnadložiť: nastavila tvár slnku; nadstavil, nadložil nádobu pod vodovodnadstrčiťnastrčiťnatrčiťotrčiť (smerom dopredu): natrčil tanier, aby mu naložilihovor. narichtovať: narichtoval dlaň a začal žobraťponastavovať (postupne): ponastavovať všetky hodinkyodb. justovať (nastaviť na predpísané optimálne hodnoty): justovať technické zariadenietech. naregulovať: naregulovali všetky strojehovor. naštimovaťsubšt. naštelovať

2. p. nastrojiť 1


nastoknúť 1. priložením, posunutím dať na príslušné miesto • nasadiťnastrčiť: nastokol jej prsteň; nastrčil si na ruku maňuškunavliecťnasunúťnatiahnuť (nastoknúť ťahom): navliekol, nasunul hadicu na vodovod

2. p. napichnúť 1 3. p. navliecť 1


nastrčiť 1. p. nasadiť1 1 2. p. nastrojiť 1


nastrojiť 1. upraviť tak, aby sa niečo uskutočnilo • pripraviť: nastrojil, pripravil mu samé prekážkyprichystaťnachystaťnastaviťnadstaviťhovor. narichtovať (na vykonávanie istej činnosti): nachystal, nastavil, narichtoval budík na zvonenienačasovať (na určitý čas): načasovaná akcia, náložnastražiťnastrážiťnastrčiť (nastrojiť tajne): nastražil, nastrčil mu pascuexpr.: navliecťnarafičiťspískať (nastrojiť niečo nepríjemné): narafičil to tak, aby mu uverili; všetko to spískal onkniž.: osnovaťzosnovať: zosnoval intrigy na pracoviskuhovor. expr. naštimovať: naštimovali mu pascuinscenovaťzinscenovať (nastrojiť s úmyslom predstierať niečo): inscenoval hádku, aby rozvadil kolegov

2. dodať istý ráz • naladiť: bol nepriateľsky nastrojený; sviatočne naladil rodinukniž. uspôsobiť: uspôsobil tvár do úsmevuhovor. expr. naštimovať

3. p. usmerniť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nastrčiť, -í, -ia dok. trochu expr.

1. (čo) nasadiť, navliecť, natiahnuť: n. si prsteň na prst;

2. (čo) nadložiť, nadstaviť: Nastrčí prázdne koryča najbližšiemu dobytčaťu. (Ráz.) Nastrčil mu pod nos dlane. (Krno)

n. ucho (uši) začať pozorne počúvať;

3. (čo, koho) dať, postaviť niečo (niekoho) namiesto iného, podstrčiť: Mohla by miesto neho (rýľa) nastrčiť iný. (Hor.); n. niekoho miesto seba

nastrčená figúrka človek, ktorý v nejakej funkcii figuruje iba zdanlivo;

nedok. nastrkovať, -uje, -ujú, nastrkávať i nastŕčať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

nastrčiť dokonavé sloveso
(ja) nastrčím VKdsa+; (ty) nastrčíš VKdsb+; (on, ona, ono) nastrčí VKdsc+; (my) nastrčíme VKdpa+; (vy) nastrčíte VKdpb+; (oni, ony) nastrčia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) nastrčil VLdsam+; (ona) nastrčila VLdsaf+; (ono) nastrčilo VLdsan+; (oni, ony) nastrčili VLdpah+;
(ty) nastrč! VMdsb+; (my) nastrčme! VMdpa+; (vy) nastrčte! VMdpb+;
(nejako) nastrčiac VHd+;
nastrčiť nastrčiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor