nastrčiť dok.
1. navliecť (význ. 1), natiahnuť, nastoknúť: n. si na ruku maňušku
2. nastaviť (význ. 1), nadložiť, natrčiť: n-l dlaň a pýtal peniaze
3. expr. dať namiesto náležitého niečo iné, podstrčiť (význ. 2): n. iného namiesto seba, n-ené dôkazy
● n. uši pozorne počúvať; n-ená figúrka vykonávateľ vôle iného;
nedok. nastrkávať -a, nastrkovať
nastrčiť -čí -čia nastrč! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. (čo (na čo)) ▶ prudším pohybom, navlečením dať, nasadiť, nasunúť na príslušné miesto; syn. nastoknúť: n. si na ruku náramok, na prst prsteň; n. rozprašovač na hadicu; rýchlo si nastrčil topánku na nohu a utekal preč 2. (čo (na čo)) ▶ nasunutím umiestniť na (ostrý) predmet; syn. nastoknúť, napichnúť: n. veniec na tyčku; nastrčil špekáčik na palicu a začal opekať; Nastrčí malý hrnček na kôl. [R. Sloboda] 3. (čo) ▶ vystrieť proti niekomu: n. ústa, líce na bozk; n. dlaň a pýtať peniaze; nastrčila mu nohu, aby sa potkol; muž nastrčil chlapcovi palicu a zo všetkých síl ho ťahal z vody von; Sám nastrčil ruky, aby mu ich druhý raz povrazom spútali. [L. Ťažký]; Keď sme už pri tej fľaštičke, nože nalejte, nastrčí pán Gregor pohárik. [V. Švenková]; Chlapci odviedli perfektnú prácu a mne naozaj stačilo len nastrčiť hokejku. [VNK 2001] 4. (čo (komu; na koho)) ▶ potajomky, zámerne, často nenáležite niečo niekde umiestniť s cieľom diskreditovať niekoho, podstrčiť: n. niekomu dôkazový materiál; drogy mu do auta musel niekto n.; celá záležitosť bola naňho nastrčená; obviniť niekoho z nastrčenia falošných dôkazov 5. expr. (koho (kam)) ▶ poveriť niekoho určitou úlohou, často so skrytým, obyč. nekalým úmyslom, cieľom: n. do najvyššej funkcie svojho človeka; agent nastrčený tajnou službou; osoby nastrčené v obchodnoprávnych vzťahoch ◘ fraz. nastrčená figúrka vykonávateľ vôle niekoho iného ▷ nedok. k 1 – 3 ↗ nastrkávať, nastrkovať
nastrkávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, nastrkovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kujúci -kovaný -kovanie nedok. 1. (čo (na čo; do čoho)) ▶ nasúvaním al. vkladaním, zasúvaním dávať na príslušné miesto, nasadzovať, nasúvať: n. koncovky na kábliky; monitorovacie zariadenie sa nastrkáva do potrubia ručne pomocou kábla 2. (čo (na čo)) ▶ posúvaním umiestňovať na ostrý predmet, napichovať: n. slaninu na ražeň 3. (čo) ▶ vystierať proti niekomu: n. líce na bozk; n. dlaň i pren. pýtať peniaze, žobrať; nastrkujú ruku na pozdrav, privítanie; mačka nastrkuje hlavičku na pohladkanie 4. expr. (čo, koho (do čoho)) ▶ nedbanlivo al. nasilu dávať, umiestňovať niečo, niekoho niekam, pchať: n. veci do kufra; n. svojich ľudí do všetkých programov ▷ dok. k 1 – 3 ↗ nastrčiť
nasadiť1 1. uložiť na príslušné miesto • dať • umiestniť: nasadil, dal si klobúk; okná dal, umiestnil na južnú stranu • vložiť • vsadiť • zasadiť (dať do niečoho): vsadil, zasadil obraz do rámu • natiahnuť • navliecť • nasunúť (nasadiť ťahom): navliekol, nasunul jej prsteň • nastrčiť • nastoknúť (nasadiť prudším pohybom): nastrčil, nastokol sekeru na porisko
2. odb. uložiť s istým cieľom: nasadili pstruhy do potoka • podsadiť • podsypať: podsypali vajcia pod sliepku • ponasádzať (postupne nasadiť): ponasádzali zuby do hrablísk
3. p. použiť 4. p. začať
nastaviť 1. dať do vhodnej polohy (obyč. smerom hore) • nadstaviť • nadložiť: nastavila tvár slnku; nadstavil, nadložil nádobu pod vodovod • nadstrčiť • nastrčiť • natrčiť • otrčiť (smerom dopredu): natrčil tanier, aby mu naložili • hovor. narichtovať: narichtoval dlaň a začal žobrať • ponastavovať (postupne): ponastavovať všetky hodinky • odb. justovať (nastaviť na predpísané optimálne hodnoty): justovať technické zariadenie • tech. naregulovať: naregulovali všetky stroje • hovor. naštimovať • subšt. naštelovať
2. p. nastrojiť 1
nastoknúť 1. priložením, posunutím dať na príslušné miesto • nasadiť • nastrčiť: nastokol jej prsteň; nastrčil si na ruku maňušku • navliecť • nasunúť • natiahnuť (nastoknúť ťahom): navliekol, nasunul hadicu na vodovod
2. p. napichnúť 1 3. p. navliecť 1
nastrčiť 1. p. nasadiť1 1 2. p. nastrojiť 1
nastrojiť 1. upraviť tak, aby sa niečo uskutočnilo • pripraviť: nastrojil, pripravil mu samé prekážky • prichystať • nachystať • nastaviť • nadstaviť • hovor. narichtovať (na vykonávanie istej činnosti): nachystal, nastavil, narichtoval budík na zvonenie • načasovať (na určitý čas): načasovaná akcia, nálož • nastražiť • nastrážiť • nastrčiť (nastrojiť tajne): nastražil, nastrčil mu pascu • expr.: navliecť • narafičiť • spískať (nastrojiť niečo nepríjemné): narafičil to tak, aby mu uverili; všetko to spískal on • kniž.: osnovať • zosnovať: zosnoval intrigy na pracovisku • hovor. expr. naštimovať: naštimovali mu pascu • inscenovať • zinscenovať (nastrojiť s úmyslom predstierať niečo): inscenoval hádku, aby rozvadil kolegov
2. dodať istý ráz • naladiť: bol nepriateľsky nastrojený; sviatočne naladil rodinu • kniž. uspôsobiť: uspôsobil tvár do úsmevu • hovor. expr. naštimovať
3. p. usmerniť 1
nastrčiť, -í, -ia dok. trochu expr.
1. (čo) nasadiť, navliecť, natiahnuť: n. si prsteň na prst;
2. (čo) nadložiť, nadstaviť: Nastrčí prázdne koryča najbližšiemu dobytčaťu. (Ráz.) Nastrčil mu pod nos dlane. (Krno)
● n. ucho (uši) začať pozorne počúvať;
3. (čo, koho) dať, postaviť niečo (niekoho) namiesto iného, podstrčiť: Mohla by miesto neho (rýľa) nastrčiť iný. (Hor.); n. niekoho miesto seba
● nastrčená figúrka človek, ktorý v nejakej funkcii figuruje iba zdanlivo;
nedok. nastrkovať, -uje, -ujú, nastrkávať i nastŕčať, -a, -ajú