Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

nastaviť dok.

1. nadstaviť (význ. 1), nadložiť: n. tvár slnku, n. dlaň

2. pripraviť na vykonávanie istej činnosti: n. budíček (na piatu), n. stroj; n. pascu na myši

n. niekomu → pascu; n. niekomu zrkadlo ukázať mu, aký je;

nedok. nastavovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nastaviť ‑í ‑ia dok.

nastaviť -ví -via nastav! -vil -viac -vený -venie dok.

nastavenie -nia -ní s. ▶ meniteľná súčasť technických zariadení; aktívne zvolené parametre: používateľské, štandardné nastavenia počítača; základné n. programu, systému, parametrov tlače; automatické n. hlasitosti; n. citlivosti mikrofónu; zmeniť, zvoliť, uložiť nastavenia telefónu; obnoviť pôvodné nastavenie prístroja ▷ ↗ i nastaviť


nastaviť -ví -via nastav! -vil -viac -vený -venie dok. 1. (čo (čomu; k čomu)) ▶ dať niečo do istej polohy, obrátiť smerom k niečomu: n. tvár slnku, dažďu; nastavil ucho k dverám; keď nastavíme dlaň k ohňu, cítime teplo
2. (čo (komu, čomu)) ▶ vysunúť, vystrieť smerom k niekomu (obyč. v očakávaní niečoho), natrčiť: nastavila mu pery (na bozk); nastavila líce jeho perám; mačka sa jej obtrela o nohy a nastavila na pohladkanie chrbát; Chlapec nastavil dlaň a Valent mu do nej položil hodinky. [P. Jaroš]; Vypil koňak na dúšok, potom nastavil pohár, aby mu znovu naliala. [K. Lászlová]
3. (čo) ▶ uviesť, upraviť do požadovaného, potrebného, optimálneho stavu a tak pripraviť na používanie; vybrať, zvoliť si isté hodnoty na nejakom technickom prístroji: n. presný čas; n. spätné zrkadlá, výšku sedadla; n. si na mobile tichý režim; n. jednotlivé parametre prístroja; n. pascu na myši; n. teplotu na termostate; n. kurzor na začiatok textu; manuálne n. expozíciu, clonu; svoju obľúbenú webovú stránku si môžete n. ako domovskú stránku; nastavil si budík na šiestu; mať hlasitosť nastavenú na maximum
fraz. nastaviť [vlastnú] hruď za niekoho zachrániť niekomu život, obetovať sa za niekoho; nastaviť latku vysoko urobiť niečo na veľmi dobrej úrovni, ktorá môže slúžiť ako vzor; nastaviť niekomu pascu zámerne dostať niekoho do zlej situácie; nastaviť niekomu zrkadlo ukázať niekomu, aký je; nastaviť si vysokú latku byť k sebe veľmi náročný; nastaviť uši začať pozorne počúvať, zbystriť pozornosť
nedok.nastavovať


nastavovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok. 1. (čo (k čomu, na čo)) ▶ dávať niečo do istej polohy, obracať smerom k niečomu: n. tvár slnku; prúdu vody nastavovala striedavo chrbát a prsia; Akiste celkom dobre nedopočuje, lebo dosť očividne nastavuje ucho na tú stranu, z ktorej prichádza rozhovor. [V. Šikula]; Ukáž, - vraví a nastavuje dlaň. [R. Dobiáš]
2. (čo (komu; k čomu)) ▶ vysúvať, vystierať smerom k niekomu (obyč. v očakávaní niečoho), natŕčať: nastavujem ruky proti svetlu; nastavovala priateľovi líce (na bozk)
3. (čo) ▶ uvádzať, upravovať do požadovaného, potrebného, optimálneho stavu; voliť si isté hodnoty na nejakom prístroji: n. pasce na hlodavce; n. plachty podľa smeru vetra; sedadlo sa dá n. i výškovo; bočné zrkadlá na aute sa nastavujú manuálne; n. hlasitosť zvuku; prístroj umožňuje n. kvalitu záznamu; Akademickú štvrťhodinku meškám vždy. Ale bojujem s tým. Dokonca si nastavujem hodinky dopredu. [Sme 1999]; Na monitoroch je dnes možné nastavovať doslova všetko. [PCR 2001]
fraz. nastavovať ruku pýtať od niekoho almužnu, žobrať
dok.nastaviť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

napraviť 1. uviesť do pôvodného stavu, do správnej polohy • upraviť: napravila, upravila si sukňu, klobúkponaprávať (postupne): ponaprávala všetky posteleobnoviťreštaurovaťzreštaurovať: reštaurovať staré maľbyopraviťhovor.: reparovaťzreparovať (napraviť niečo pokazené): opravil rýchlo starší plot; zreparoval strechukorigovaťskorigovať (napraviť niečo poškodené, pochybené): skorigovať časovú odchýlku hodín, chyby v textenastaviť (napraviť hodiny): nastavila hodiny na letný čas

2. uviesť do lepšieho stavu • polepšiťzlepšiť: napravil si náladu; zlepšili mu plathovor. vylepšiť: vylepšil starý rukopiskorigovaťskorigovať (opravením chýb): skorigoval svoje správanie, vzťahy medzi kolegami

3. morálne pozdvihnúť na vyššiu úroveň • polepšiť: napravili, polepšili previnilca

4. zariadiť, aby niečo zlé, chybné prestalo jestvovať • opraviťkorigovaťskorigovať: napravil svoje chyby; opravil, skorigoval tvrdenie koleguzmyť (napraviť vinu): nezmyl svoj hriechkniž. odčiniť: odčinil všetky krivdyodstrániťzlikvidovať (v úplnosti): odstránili, zlikvidovali nedostatky v hospodáreníponaprávať (postupne)

5. p. usmerniť 1


nastaviť 1. dať do vhodnej polohy (obyč. smerom hore) • nadstaviťnadložiť: nastavila tvár slnku; nadstavil, nadložil nádobu pod vodovodnadstrčiťnastrčiťnatrčiťotrčiť (smerom dopredu): natrčil tanier, aby mu naložilihovor. narichtovať: narichtoval dlaň a začal žobraťponastavovať (postupne): ponastavovať všetky hodinkyodb. justovať (nastaviť na predpísané optimálne hodnoty): justovať technické zariadenietech. naregulovať: naregulovali všetky strojehovor. naštimovaťsubšt. naštelovať

2. p. nastrojiť 1


nastrojiť 1. upraviť tak, aby sa niečo uskutočnilo • pripraviť: nastrojil, pripravil mu samé prekážkyprichystaťnachystaťnastaviťnadstaviťhovor. narichtovať (na vykonávanie istej činnosti): nachystal, nastavil, narichtoval budík na zvonenienačasovať (na určitý čas): načasovaná akcia, náložnastražiťnastrážiťnastrčiť (nastrojiť tajne): nastražil, nastrčil mu pascuexpr.: navliecťnarafičiťspískať (nastrojiť niečo nepríjemné): narafičil to tak, aby mu uverili; všetko to spískal onkniž.: osnovaťzosnovať: zosnoval intrigy na pracoviskuhovor. expr. naštimovať: naštimovali mu pascuinscenovaťzinscenovať (nastrojiť s úmyslom predstierať niečo): inscenoval hádku, aby rozvadil kolegov

2. dodať istý ráz • naladiť: bol nepriateľsky nastrojený; sviatočne naladil rodinukniž. uspôsobiť: uspôsobil tvár do úsmevuhovor. expr. naštimovať

3. p. usmerniť 1


otrčiť vysunúť proti niekomu a tým niečo naznačiť • natrčiťnastaviť: otrčiť, nastaviť dlaň, rukuvytrčiťvystrčiť: nespokojný vytrčil, vystrčil braduvyšpúliťnašpúliťoduť (obyč. pery) • vystrieť (ruky, ramená)


vyladiť 1. vykonať ladenie hudobného nástroja, prijímača a pod. • naladiť: vyladenie, naladenie klavíra; vyladiť, naladiť rozhlasovú stanicuzaostriťnastaviť (upraviť do optimálnej polohy): zaostriť, nastaviť televízny obrazhovor. narichtovaťhovor. expr. naštimovaťsubšt. naštelovať

2. p. zladiť


založiť 1. dať niečo do istej polohy, na isté miesto • umiestiťumiestniť: založiť, umiest(n)iť niekam časovanú bombunasadiťnavliecťnatiahnuť (obyč. dať na seba): nasadí si klobúk nakrivo; navliecť, natiahnuť si tašku na plecenasunúť: nasunúť ohlávku koňovinastaviťvstaviť (osídla, siete) • zapraviť: zapraví klin do drevazaradiť (dať niečo, kam patrí): zaradiť listinuuložiťodložiť: knihu uloží, odloží späť do knižnice

2. položiť na nejaké miesto a zabudnúť na to • podieť: nepamätám sa, kde som založila, podela peňaženkuhovor. expr.: zapotrošiťzapatrošiťzašantročiťodšantročiťodpásť: nedáva si na veci pozor, všetko zapatroší, zašantročí, odšantročíexpr.: odpeľhaťodpeľať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť) • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne) • stratiť (prestať vlastniť z vlastnej neopatrnosti) • pozakladať (postupne založiť)

3. niečím zaplniť a urobiť tak nefungujúcim • zaklásťzaprataťzatarasiť: založiť, zaklásť, zapratať izbu nábytkom; zatarasiť kôlňu náradímpozakladaťpozapĺňať (dôkladne založiť)

4. dať základ vzniku niečoho, pričiniť sa o vznik niečoho • utvoriťvytvoriť: založiť, utvoriť nový spolok; vytvoriť útulnú domácnosť, prosperujúci štátustanoviťkniž.: konštituovaťskonštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, (s)konštituovanie Matice slovenskejzriadiť (so širším spoločenským dosahom): zriadiť pobočku ústavuvybudovaťvystavaťpostaviť: vybudovať, vystavať školstvo; postaviť obhajobu na faktochkniž. osnovať (dať princípy niečomu): právo osnované na silepozakladať (postupne založiť)

5. pripraviť oheň • rozložiťpodpáliťzapáliť: založiť do sporáka; rozložiť oheň; podpáliť, zapáliť vatrurozrobiťrozvatriť: oheň rozrobili na čistinkepozakladať (postupne založiť)

6. p. zahnúť 1


zaostriť 1. urobiť ostrým, zvýrazniť ostrie (op. zatupiť) • naostriť: zaostriť, naostriť sekeru, nôžpriostriť (urobiť ostrejším): priostrený hrotzbystriť (urobiť ostro vnímavým): zaostriť, zbystriť zrak, pozornosť na prichádzajúcichnabrúsiť (zaostriť brúsením): nabrúsiť nôž

2. urobiť končistým, špicatým • zahrotiťzašpicatiť: kolík zaostril, zahrotil, zašpicatil nožíkomzastrúhaťostrúhať: na konci tyč zastrúhalazried. zakončatiť: ťažká choroba mu už zakončatila nos

3. upraviť prístroj (obyč. optický) do optimálnej polohy • nastaviť: zaostriť, nastaviť ďalekohľad, rozhlasový signáltech.: justovaťvyjustovať (správne zaostriť) • vyladiť: vyladenie televízneho obrazuhovor. narichtovaťsubšt. naštelovať


zbystriť 1. zvýšiť vnímavosť, reakciu • zaostriťzostriť: zbystriť, z(a)ostriť zrak, pozornosťnastražiťnastrážiťnastaviť (sluch, uši)

2. zväčšiť rýchlosť, bystrosť (pohybu) (op. spomaliť) • zrýchliť: zbystrili, zrýchlili krok, tempozried. znáhliť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nastaviť, -í, -ia dok.

1. (čo čomu, komu) postaviť smerom k niekomu, k niečomu, dať do vhodnej polohy, nadložiť, nadstaviť: Nastaví ústa k bozku. (Urbk.) Žena nastavila svoje dlane do mesačného svetla. (Chrob.); n. niekomu nohu; Tebe keby ich (rohy) nastavil! (Kuk.)

hovor. n. uši pozorne začať počúvať; n. prsia (hruď) za niekoho obetavo ochraňovať, obetovať sa;

2. (čo) upraviť, uspôsobiť sa nejaký cieľ, na vykonávanie nejakej činnosti: n. pascu, n. sieť, n. oko; tech. n. stroj, aparát; n. točovku na istú hrúbku, n. počet obrátok;

nedok. nastavovať

nastaviť dok.
1. uspôsobiť, pripraviť na nejaký cieľ, na vykonávanie nejakej činnosti: Nastaviľi pluh na orbu (Turíčky LUČ); Nastaveli zme vos, a bahri na vo_z novoťi (Tek. Breznica NB); Nastavil sídlá na zajace (Kameňany REV); Kuna sa nám naučila choďi_do kurína, nastaveu̯ son klepec, kebi hu tag mohou̯ chiťiť (Návojovce TOP)
F. nastaviď uši (Rim. Píla RS) - počúvať
2. pridaním ďalšej časti predĺžiť al zvýšiť: Eśči ňemožu nastavidz medňiki (Závadka SOB); nastavit sukňu (Rozbehy SEN)
3. nadložiť, nadstaviť niekomu niečo: Sám son vidzel, jag mu nastavil nohu (Bošáca TRČ)
F. nastavil mu chrbát (Bošáca TRČ) - nechal sa biť
4. zried. zachytiť niečo: Nastavili zme do šáfa vodu (Bernolákovo BRA)

nastaviť dk
1. čo dať do vhodnej polohy, nasmerovať:
L. intendo: wssecku pilnost nastawiti (WU 1750) vynaložiť
F. bedliwě ucho nastawil; aurem admovere: ussy nastawiti, posluchati (WU 1750) pozorne počúvať
2. čo, čo na koho niečo na niekoho určiť, stanoviť: Welkomozna pani na nas nastawila toto (BYTČA 1673); on silu nastawil dežmu na nich braty (VÍGĽAš 1722); měsstianské prawa ustanowil, nastawil (WU 1750); ništ tak svaťe ňeni nastavene, čo bi z časem zrušené biti ňemusilo (BR 1785)
3. čo obnoviť niečo: Vithakerus na nás to žaluge, ze sme starodáwná kacyrstwa nastawyli (PP 1734); -ovať
1. k 1: tela sweho nastawugi tem, kteriž mne bigi (MH 1712)
F. wssichni nastawugi swe ussy (Le 1730) pozorne počúvajú; na klebety ussy nenastawůg (MPS 1777) nepočúvaj ich
2. k 2: toho se nechcegy podwolit, protoss mlowya, ssebich ya gim nastawowal (D. ŠTUBŇA 1569 KL); po mestečkach trhy a garmoky nastawuwagj se (KoB 1666)
3. spôsobovať, zapríčiňovať: jemu nepotešitedlnú žalost nastavuješ (BR 1785)

nastawiť nastawiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

nastaviť: →speex →vorbis
a nastaví podľa odporúčaní et réglé conformément aux recommandations
ani mu nastaviť pascu ni tendu de piège
do komory sa nastaví dans la chambre est réglé
dusíka sa nastaví tak d'azote est réglée de manière
komory sa nastaví na 8000 la chambre est réglé à 8000
nastaví na čas trvania réglé pour la durée
nepriateľa, ani mu nastaviť ennemi, ni tendu de
ručne alebo automaticky nastaviť réglée manuellement ou automatiquement
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu