Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

nastať -stane -stanú -stal dok. začať byť, začať sa, nadísť, zavládnuť: n-la zima, n-lo ticho, n-ú lepšie časy;

nedok. nastávať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nastať ‑stane ‑stanú ‑stal dok.

nastať -tane -tanú -tal -tanúc -tanie dok.

nastať -tane -tanú -tal -tanúc -tatie/-tanie dok. ▶ (o čase, udalosti) začať existovať, nadísť, vzniknúť, zavládnuť: nastalo ráno; nastali letné horúčavy; teraz nastala tá pravá chvíľa; nastalo ticho; v krajine nastal strašný zmätok, veľký hlad; nastali krušné, ťažké, lepšie časy; konečne nastal vytúžený pokoj; pri pôrode nastali komplikácie; zlom nastal v druhej tretine zápasu; nepredpokladám, že takáto situácia by mohla n.; ak nenastane náprava, bude nasledovať trest; Víno im rozviazalo jazyky a konečne nastala možnosť zblíženia. [J. Lenčo]; Hromy tak zarachotili, sťaby mal nastať súdny deň. [A. Habovštiak]; Koncom druhohôr nastali na zemskom povrchu veľké zmeny v rozložení pevnín a morí. [A. Marenčin]nedok.nastávať


nastávať -va -vajú -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. ▶ (o čase, udalostiach) postupne prichádzať, začínať byť, vznikať, začínať sa, blížiť sa: nastáva jar; nastáva chvíľa rozlúčky; v jeho živote nastáva výrazná zmena; pri vysokej koncentrácii látky smrť nastáva do niekoľkých minút; v tomto období nastáva veľký rozmach vedy; A tak si aj títo pekári začali mädliť ruky, že pre nich nastávajú lepšie časy. [A. Habovštiak]; Oidipus cíti, že nastáva jeho posledná hodina. [J. Lenčo]; Vďaka liečbe vo väčšine prípadov nastáva postupné zlepšovanie stavu a ústup bolestí. [Ses 2005]dok.nastať

-stať/81191±143 22.67: verbá inf. dok. 78009→78189
+68
−70
dostať/27792 stať/24789→24969
+68
−70
zostať/9271 ostať/5291 prestať/3179 vstať/2490 nastať/2050 potrestať/1294 zastať/933 prichystať/202 povstať/159 nachystať/144 zaostať/76 (12/339)

-tať/139989±143 2.20: verbá inf. dok. 103458→103638
+68
−70
dostať/27792 stať/24789→24969
+68
−70
zostať/9271 ostať/5291 spýtať/3898 prečítať/3795 prestať/3179 opýtať/2668 vstať/2490 nastať/2050 potrestať/1294 privítať/1028 zapamätať/996 (166/14917)

nastať začať byť (obyč. o udalostiach, o čase) • nadísťprísťdôjsť: nastala zima; nadišiel čas, aby sme riešili problémy; došlo k zhoršeniunastúpiťzavládnuť: nastúpili ťažké časy; zavládlo tichozačať savzniknúťzastar. započať sa (s dôrazom na začiatok): vznikli otázky; započala sa starobaexpr.: udrieťuderiťpadnúť: udreli chladné noci, padla tmakniž.: dostaviť sarozhostiť sapovstať: dostavili sa prvé mrazy; všade sa rozhostil pokojvystať: čo všeličo z toho môže vystaťkniž. rozpútať sa (o negatívnych udalostiach): rozpútala sa bitka, vojna


stať sa (o udalostiach) skutočne prebehnúť v istom čase, realizovať sa v konkrétnom čase • uskutočniť saodohrať sa: včera sa stala, odohrala závažná vec; veril, že sa všetko stane, uskutoční tak, ako znel sľubprihodiť sakniž.: udiať saudať sa: za ten čas sa veľa toho prihodilo, ud(i)alopoet. zdiať sa: Čo sa tam divné zdialo? (Sládkovič)prísťdôjsť (k niečomu) • nastať (začať byť): všetci dúfali, že príde, dôjde k zmene; čakala, že nastane zázrakhovor. pritrafiť sanaďabiť sazastaráv. pridať sa (často náhodou): pridala sa nám cestou veselá príhoda; v živote sa všeličo pritrafíporobiť sa (iba v 3. os. jedn. č.): Čo sa tu porobilo?; niečo sa mu porobilo s očamipostávať sapopridávať saexpr. popremieľať sa (o viacerých udalostiach): doma sa od tvojho odchodu postávalo veľa vecíexpr. premlieť sa: na tomto mieste sa premlelo veľa bitiekneos. povodiť sazried. poviesť sa: nedobre sa mu povodilo, poviedlozájsť (niekoho): zašlo nás nešťastiezbehnúť sazmlieť sazomlieť saexpr. skúriť sa (náhle, nečakane sa stať): všetko sa to zbehlo odrazu; Čo sa medzi nimi skúrilo?expr. šuchnúť sa (o drobnej, bezvýznamnej al. zatajovanej udalosti): vždy vie, kde sa čo šuchnepozachodiťpozachádzať (obyč. o nešťastí): všeličo ho vo svete pozachodilo, všeličo sa mu stalo


strhnúť sa 1. urobiť telom prudký pohyb, prudko sa pohnúť (obyč. z vonkajšieho popudu) • myknúť satrhnúť sa: (s)trhol sa, mykol sa od ľaku a spadolexpr. vyjašiť savyplašiť sa (pri strate rozvahy): pri náhlom výstrele sa deti vyjašili, vyplašilivyľakať savydesiť savystrašiť sa: pri každom údere sa vyľakala, vydesilavyskočiť (prudko vstať pri náhlej reakcii): pri zvuku krokov chlap vyskočil

2. náhle, prudko prerušiť spánok, byť vytrhnutý zo sna: v noci sa strhol celý spotenýprebudiť sazobudiť saprebrať sa (prerušiť spánok, obyč. nie prudko) • kniž. precitnúť (nadobudnúť plné vedomie): precitnúť zo spánku, z mdlôbvyskočiť (náhle prerušiť spánok a vstať): keď počul budík, vyskočilpostŕhať sapostrhávať sapostrhúvať sa (postupne sa strhnúť zo spánku, náhle sa zobudiť; o viacerých jednotlivcoch): postŕhali sa, akoby bol hrom udrel

3. zrazu, náhle sa objaviť (obyč. o živelnej pohrome al. negatívnom deji) • vypuknúť: strhla sa búrka, vypukol požiarkniž.: rozpútať saprepuknúť: rozpútal sa krutý boj; prepukol poplach, smiechvzplanúťsplanúťvzbĺknuťzbĺknuť: vzplanuli, splanuli bitky, (v)zbĺkli nepokojenastaťpovstaťvzniknúťzačať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): nastal vietor; povstala, vznikla trma-vrma; začala sa medzi nimi hádka


vypuknúť 1. náhle vzniknúť, nečakane sa objaviť (často o niečom negatívnom) • kniž. rozpútať sa: v hore vypukol, rozpútal sa oheňvzplanúťsplanúťrozhorieť sa: na viacerých miestach vzplanuli, splanuli nepokojestrhnúť sa: medzi mládencami sa strhla bitkazbĺknuťvzbĺknuť: (v)zbĺkol v nich odporexpr. vybuchnúť: koncom februára vybuchla jarzavládnuťnadísťpovstaťnastaťzačať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): zavládla všeobecná radosť; začiatkom zimy nadišli, nastali silné mrazy; od budúceho týždňa sa majú začať páľavynespis. prepuknúť

2. prudko prejaviť cit (o človeku); prudko sa prejaviť (o cite) • expr. vybuchnúť: dievčence vypukli, vybuchli v škodoradostný smiech; vedľa vypukol, vybuchol jasotexpr. vyprsknúť: vyprskol hlasným smiechom; hnev z nej vyprskol nevídanou silouexpr. vyhŕknuť: vyhŕkla z nej závisťkniž.: vzbĺknuťvzplanúť: vzbĺkol, vzplanul v ňom jednespis. prepuknúť


vzniknúť začať jestvovať • kniž. povstať: svet vznikol, povstal z ničohonastaťzavládnuť: nastala panikakniž.: zrodiť savzrásťvzklíčiť: plán sa zrodil, vzklíčil v hlavách intelektuálov, vzišiel z ich hlávpôjsť: všetko nešťastie pošlo z tohoutvoriť savytvoriť sa (vzniknúť obyč. vonkajším zásahom): na vode sa utvorili, vytvorili kruhyurobiť saspraviť sa: urobil sa mu, spravil sa mu na tvári pupenecvyvinúť savystať (vzniknúť v procese vývinu): ktovie, čo sa z udalosti vyvinie; nik nevie, čo z toho vystanepren. expr. vykvitnúť: rozmýšľa, čo z toho vykvitnevziať sa (neočakávane): Ako sa to tu vzalo?začať sastrhnúť savypuknúťkniž.: rozpútať saprepuknúť (náhle; obyč. o živelnej pohrome al. o niečom negatívnom): požiar sa začal, strhol, vypukol na viacerých miestach; rozpútalo sa, prepuklo hotové peklozdvihnúť sazodvihnúť sa: z(o)dvihla sa vlna odporuexpr.: vyliahnuť sazliahnuť sauliahnuť sahovor. expr. okotiť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa jej vyliahli, zliahli samé nezmyslykniž.: skrsnúťvzísťkniž. zastar. vzkrsnúť: v mysli mu skrsla, vzkrsla myšlienka na pomstu; nevedeli, čo z toho všetkého vzídeprebudiť savzbudiť sa: prebudila sa v nás túžba cestovať; v chlapcovi sa vzbudil záujem o šport


začať sa 1. mať začiatok, začať jestvovať, začať byť (op. skončiť sa) • zastar. započať sa: rozhovor sa začal, započal veľmi srdečnenastaťnadísťprísť (najmä v čase): zima nastala, nadišla tohto roku neskorovzniknúť (o udalosti): organizovaný odpor vznikol najskôr v závodochzavládnuť (o istom stave): v rodine zavládol pokoj; zavládlo slnečné počasiedatovať sa (nedok.; mať začiatok)

2. dať sa do činnosti v uvedenom štádiu práce, tvorby a pod. • rozbehnúť sa: výcvik sa začal, rozbehol včerarozprúdiť sarozkrútiť saroztočiť sa (dostať sa do intenzívnej činnosti): práce na poli sa už rozprúdilikniž. rozpútať sa (začať sa s veľkou intenzitou): rozpútala sa bitka na život a na smrť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nastať, -stane, -stanú, -stavší dok. začať byť, vzniknúť, prísť (v čase), nadísť: nastali dažde, mrazy; nastalo hrobové ticho; nastali nové (dobré, zlé, lepšie ap.) časy; nastal obrat; V nastavšom tichu začali sa bezradne obzerať. (Urb.);

nedok. nastávať, -a, -ajú

nastať dok.
1. csl začať sa, vzniknúť: Tisídzdevecto osemnázd nastala tá Československá republika (Likavka RUŽ); Po ďeďiňe šaďe nastáu̯ nárek, lem tak srcu dochoďilo (Čelovce MK); Po polnoci uš sa pochovávala tá basa a uš potom nastal póst (Kostolné MYJ); Išéu̯ do Braťislavi, tedi nastau̯a škola (Stupava BRA); Jak tá vojna nastala, tú úrodu prvú predali naras (Svätoplukovo NIT); Nastal Sloveňski štat (Záhradné PRE); Buu̯ scahnuti, jag nastala vojna (Závadka SOB); Tam tedi nastala dajaka zmena u Maďaroch (Brezina TRB)
F. ot krompeló im boki nenastanú (Revúca) - nestučnejú, nevzniknú
2. začať byť, jestvovať, používať sa (o výrobkoch): Višívané košele potom uš nastali, indá bívali enom jednoduché bílé košele (Skalica); Uš potom ňeskvór nastali aj kanapi (Kostolná TRČ); Jag nastali autá, kolárčina neišla (Pusté Úľany GAL); Potim nastaľi kahani take źeľezne (Gelnica)
3. byť čas niečoho (o ročnom období, o počasí, o plodinách, keď zrejú ap.) prísť, nadísť, zavládnuť: Ke_ca paša pominúla, nastala esem, prasťe sa vrhle do krmníka (Čelovce MK); Nastanú už dobrie časi (Hor. Lehota DK); Kodi nastane súdní den? (Kameňany REV); Jak nastau̯o ovocé, í enem ovocé (Brodské SKA)
F. nechváľ mesiac keď nastaňe, aľe keď dolu zíďe (Stožok ZVO) - nerob predčasné uzávery, nekrič hop, kým si nepreskočil; nastau̯ noví miesíček (Brodské SKA) - začal sa nov
4. začať pôsobiť v nejakej funkcii, stať sa niečím, nastúpiť na nejaké miesto: Ked odešeu̯ ten do penzije, nastau̯ spráfca Šimáček (Brodské SKA); Horti otstupil a nastal Salaši a tedi znova rukovaľi Maďare na front (Brezina TRB)

nastať dk
1. vzniknúť, povstať; nadísť, prísť: Jak přetěžká pokušení nedají pokoje! Opustí-li jedno-dvoje, hned nastane troje (RL 1571); vtessený nám deň nastal (CC 1655); sol exortus: slúnko nastalo (KS 1763) vyšlo; od teg chwile nastala medzi luczi obicag (SJ 18. st); nastali nowé ceremónie (BPr 1787)
L. y tebe samemu welka radost na srdcy nastane, tyk gakoby si se znowu na swet narodel (MiK 18. st) potešíš sa
2. na koho doľahnút na niekoho: ukrutnost táto len na Renaita bjla nastala (BR 1785); nastávať ndk
1. k 1: roztrssky mezy lydmi cžasto nastawagy (L. TRNOVEC 1563); welike nastawalo nebezpečenstwj (RUŽOMBEROK 1605); poradne zatmenj nikdy se nestrhne w čas plneho mesyce, ale kdy nastawa (SP 1696); guss moc smrti geho nastawala (MS 1758); pripraweny zemneg postely nastawa z nasledownich (WT 1790) pozostáva
2. nad koho dotierať, útočiť na niekoho: prwny rog druheho wistat nemože a geden nad druheho nastawa a zabyga (PeV 1789)
3. (o nežiaducich javoch) doliehať na niekoho: bella extrinsecus imminentia: zewnjtrně na nás nastáwagú wógni (KS 1763)
4. na čo, za čo, o čo u koho dôrazne žiadať, nástojiť; naliehať: na geho reczj prohljdagicze tak velmy sme nenastawalj (MOŠOVCE 1689 E) nedbali; mudrcy o pomoc u neho (Dávida) nastawali; Žide meli k spasitelj Krystu prorokj a včitele poslati a za poslanj takowych mužuw nastawati (SP 1696); Buh wy, čeho potrebugeme, prw než o to nastawame a prosime (CO 17. st)


nastať sa dk veľa času stráviť státím: diu multumque stare: nastati se (PD 18. st)

nastať sa nastať sa nastať_1 nastať nastať_2 nastať

Zvukové nahrávky niektorých slov

ktoré nastali pred dátumom survenus avant la date
ktoré nastanú v čase qui interviennent au moment
situácia môže ľahko nastať situation peut facilement se produire

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu